Vždy, keď som mala na Sociálke niečo vybaviť, tak som tam musela chodiť najmenej na trikrát, buď kvôli nedostatočnému množstvu tlačív z mojej strany, alebo preto, že zistiť tam nejakú informáciu o tom, ako niečo funguje, bolo vždy utrpenie typu jedna pani mi povie to a iná to, a tretia na poschodí zas niečo iné, ale nikto mi to nedá písomne, tak sa na to nemôžem vyhovárať, že tá prvá mi predsa povedala... Určite to všetci poznáte. Naposledy som skoro ošedivela, kým som sa na štvrtej návšteve konečne dopracovala k tomu, ako je to s materskou a odvodmi, keď som taký hybrid - na materskej z trvalého zamestnania, na živnosť pracujem ďalej (nakoniec som po piatich mesiacoch zistila, že to vlastne malo byť úplne inak).
Materská mi má pomaly končiť, tak som tam poslala maminu, aby mi vybavila papier o skončení materskej, aby som mohla požiadať na Úrade práce o rodičovský príspevok. Mamina bola, vybavila, vypísala tlačivá. Dnes mi volala pani zo Sociálky (keď sa mi predstavila a povedala, že je zo Sociálnej poisťovne, hneď ma oblial pot, že čo je zase zle), ktorá mi veľmi príjemne povedala, že tlačivo má pre mňa nachystané, či si chcem preň prísť, alebo či mi ho majú poslať poštou. Neverila som vlastným ušiam (to je krásne klišé spojenie). Keď som pani vysvetlila, že pre mňa je jednoduchšie, ak mi ho pošlú, pretože synček, stráženie a podobne, pani povedala nie je problém, pošlem vám ho ešte dnes, aby ste ho mali včas a mohli si ísť vybaviť rodičovský príspevok.
Wow. Super. Z tohto prístupu Sociálnej poisťovne som úplne vedľa, až tak, že mi nedalo a musela som o tom napísať. Je síce smutné, že dobrý zážitok na slovenskom úrade je tak zriedkavý, že ak sa stane, je to takmer hodné oslavy, ale aj tak. Keby to takto šlo ďalej a keby boli štátni zamestnanci všetci takto ochotní (čo by teda byť mali, veď sú to naši „humble servants", ako hovorí môj obľúbenec Humphrey Appleby).
