Bitcoin bol popísaný v priebehu roku 2008 a spustený začiatkom roku 2009. Stojí za ním Satoshi Nakamoto, človek alebo skupina ľudí, ktorých totožnosť nebola nikdy zistená. Vznikol v čase vrcholiacej hospodárskej krízy. Podstatou jeho vzniku bolo vytvorenie decentralizovaného, na štáte nezávislého platobného systému s presne danou infláciou a konečným množstvom „obeživa“.
Krátky popis fungovania
Podobné snahy o vytvorenie digitálnych peňazí existovali aj predtým, ale nedarilo sa vyriešiť problém konsenzu bez centrálnej autority a problém možnej dvojitej útraty. Satoshi to nakoniec vyriešil vytvorením systému blockchain – decentralizovanej databázy, do ktorej je možný zápis len po konsenzuálnej zhode na základe riešenia hashovacej funkcie. Výhodou tohto systému nie je len decentralizácia, ale aj nemožnosť jeho zmeny bez jej prijatia nadpolovičnou väčšinou uzlov. Systém sám má teda prvky demokracie. Je dôležité chápať rozdiel medzi centralizovanou databázou – tj. napríklad medzi systémom PayPal a medzi blockchainom. Blockchain nemá centrálny bod, z ktorého by bolo možné systém neobmedzene prepisovať, meniť či dokonca úplne zrušiť. Rovnako naň namá vplyv žiadny štát, na rozdiel od fiat mien, ktoré z donútenia a pod hrozbou násilia zo strany štátov využívame. Nechcem zachádzať viac do technických detailov, napísalo sa o tom dosť.
Voľnotržné peniaze
Čo je pri Bitcoine dôležité a na čo sa občas zabúda je, že vznikol ak priama opozícia voči systému štátnych fiatových peňazí. Neviem, do akej mieri bol Nakamoto oboznámený s ekonomickými teóriami, na ktorých stavia moderný libertarianizmus, faktom ale je, že Bitcoin ako taký do tohto konceptu perfektne zapadá.
Už nositeľ Nobelovej ceny, ekonóm rakúskej ekonomickej školy Friedrich August von Hayek popísal vo svojej knihe Súkromné peniaze: Potrebujeme centrálnu banku? (Denationalisation of Money: An Analysis of the Theory and Practice of Concurrent Currencies (1976) ) voľnotržný a na štáte nezávislý peňažný systém. Peniaze mali byť v jeho chápaní emitované súkromnými firmami/bankami a mali podliehať voľnotržnej konkurencii podobne, ako akýkoľvek iný tovar. Procesom výberu na voľnom trhu malo dôjsť k postupnému presadeniu tých peňazí, ktoré najlepšie plnia svoje základné úlohy, tj. sú najlepším prostriedkom zmeny, najlepšou zúčtovacou jednotkou a, čo pri súčasnom fiat systéme neplatí, mali by byť čo najlepším uchovateľom hodnôt. Nakoľko v dobe Hayeka neexistoval internet v podobe, v akej existuje dnes a prvé práce o asymetrickej kryptografii sa objavili až koncom 70. rokov (1977 – RSA šifra), Hayek uvažoval s voľnotržnými peniazmi, ktoré by časom boli pravdepodobne kryté určitým košom komodít. Nie ale nutne len zlatom. Či a do akej miery by ku krytiu dochádzalo by už záviselo od voľnotržného emitenta. Používatelia by si skrátka vybrali.
Kritika štátnych fiat mien nie je ale prítomná len v práci Hayeka, je súčasťou v podstate celej rakúskej ekonomickej školy, ktorá stavia na koncepte laissez-faire a extrapoluje ho aj na peňažný systém. Za zmienku stojí dielo Murraya Rothbarda, ktorý priamo pracoval s konceptom bezštátnej spoločnosti a medzi prvými zadefinoval termín anarchokapitalizmus známym výrokom „kapitalizmus je úplným vyjadrením anarchizmu a anarchizmus úplným vyjadrením kapitalizmu“. Je samozrejme jasné, že podobné koncepty zo svojej podstaty predpokladajú vznik a používanie bezštátnych voľnotržných peňazí. A čas dozrel rozšírením internetu a vynájdením blockchainu.
Evolúcia Bitcoinu
Postupne sa s bitcoinom zoznamovali nie len IT špecialisti, ale v tesnom závese za nimi práve aj libertariáni a celá kryptoanarchistická komunita, ktorej počiatky siahanú až do 80. rokov. Bitcoin vo svojich počiatkoch teda hlboko súvisel s myšlienkami slobody, anonymity a decentralizácie. Jeho ekonomická podstata má blízko k rakúskej ekonomickej škole a sú spolu plne kompatibilné.
Situácia sa postupne menila. Nárast ceny bitcoinu vzbudil pozornosť aj medzi bežnou populáciou. Správy o milionároch, ktorí zbohatli ťažbou pár bitcoinov v jeho začiatkoch, o zakopaných harddiskoch s privátnymi kľúčmi, či neskôr parita medzi cenou 1 bitcoinu a cenou za 1 oz zlata (niekedy začiatkom 2017) vyhnala záujem a aj cenu bitcoinu do „nezmyslov“. Postupne vznikli aj ďalšie blockchainy, medzi prvými bol litecoin niekedy v roku 2011. A vznikajú doteraz. Trh sa zmenil a ovládli ho burzy, veľkí hráči, špekulanti či podvodníci. To všetko je samozrejme v poriadku a aj špekulácie sú určitou formou jeho adopcie. Špekulácie nechcem kritizovať, ale kritiku samozrejme zaslúžia kryptomenové podvody.
Obchodovanie s bitcoinom ale svojim spôsobom dozrieva. Povolenie amerických spotových bitcoin ETF začiatkom roku 2024 je toho jasným dôkazom. Záujem o bitcoin začínajú mať aj firmy, či dokonca niektoré banky. Tento záujem je ale čisto záujmom o profit, nie je to záujem o technológiu, či snáď kryptoanarchiu. Systém inflačných fiat mien núti podnikateľov, ale aj bežného občana peniaze "obracať", investovať. Sporenie vo fiate stratilo už dávno zmysel. Akcie, nehnuteľnosti a práve aj bitcoin je teda v hľadáčiku. Úplne sa ale vytratila pôvodná filozofia a myšlienky, ktoré stáli na začiatku.
Vzniká nespočet kryptoprojektov, ale minimálne 99% ich zanikne. Vznikajú weby, zamerané na správy z oblasti kryptomien. Nuž dávno neriešia otázky libertarianizmu, kryptoanarchie, alebo rakúskej ekonómie. Riešia len a jedine cenu.
Tak v čom teda spočíva tá podstata?
V tom, že nám blockchain priniesol možnosť, ako sa oslobodiť od inflačných, štátom regulovaných peňazí. Peniaze v rukách štátu sú problém, aj keď mainstreamová ekonomická teória to neprizná. Práve inflácia je ta najsofistikovanejšia a najzvrátenejšia forma dane. Prevládajúci ekonomický konsenzus na tom, že je pre ekonomiku nevyhnutné udržiavanie 2% inflácie je podľa rakúskej ekonomickej školy nezmyslom. Štátom nanútené inflačné peniaze sú príčinou presunu bohatstva od chudobných k bohatým a spôsobujú postupný zánik strednej triedy. Taktiež umožňujú financovať štát v takej miere, ktorá by s "tvrdými peniazmi" nebola možná. Tým ho neúmerne posilňujú na úkor slobodných občanov.
A práve preto má technológia blockchain svoj zmysel. Či už sa presadí sám bitcoin, alebo nejaká iná kryptomena, to nie je podstatné. Nech užívatelia a trh rozhodnú. Tak, ako si to kedysi predstavoval Hayek. My ako občania ale máme v rukách digitálny prostriedok, ktorý nás pred infláciou dokáže ochrániť. To, že máme takú možnosť ale neznamená, že ju občania aj využijú. To ukáže jedine čas. Svojim spôsobom je blockchain alebo bitcoin ako digitálna analógia zlata a stal sa neoddeliteľnou súčasťou všetkých snáh o odstránenie vplyvu štátu na peniaze. Nie je to teda zďaleka len o cene a o grafoch.
Uvedené názory sú možno kontroverzné. Bitcoin má svoje problémy, napríklad ja osobne vidím problém v energetickej náročnosti. Ich rozbor je ale nad rámec príspevku. Preto je dôležité rozlišovať bitcoin a blockchain. Na blockchaine existujú už teraz protokoly, ktoré majú takmer nulovú energetickú náročnosť. Časom sa možno uplatnia aj pri bitcoine, nie je to technicky vylúčené. Rovnako tak bude musieť prejsť bitcoin zmenou šifrovacieho algoritmu, aby bola zaručená jeho odolnosť pred útokom kvantovými počítačmi.
