...sú miesta, ktoré keď ovoniam, v ktorých keď ochutnám steblo trávy, keď vidím zapadať slnko a keď pocítim mäkkosť tráv pod modravou, nedá sa im už vyhnúť. Priťahujú, vábia, tešia v radosti i utešujú.
...sedel som na vyvalenom pni na brehu Malého Dunaja. Nie toho zlatého, farebného, jesenného. Na ten som myslel cez plávajúcu hmlu nad súčasným, koncoročným, zimným, snivým i clivým...
Žiadna krajina nie je škaredá. Škaredé sú len skutky, ktoré na nej vykonal človek. Každý počin človeka v minulosti si zaslúži pozornosť súčasna. Ale nie každý čin človeka dneška je hodný pozornosti budúcna.
Marec je také obdobie, kedy viete, že nech si zima robí čo chce, už to má spočítané. Na druhej strane jar tiež urputne sama seba presviedča o svojej novej sile, ktorá keby prišla kedykoľvek, pre nás tulákov je to stále neskoro.
Keď som bol malé dieťa, bývali sme spolu s naším dedom. Dedo vstával každé ráno skôr ako my ostatní a varil si na raňajky kávu - cigóriu. Keď som vstal, dedo už mal kávu uvarenú a celý dom voňal od tej jeho kávy – cigórie.
Danuta a Pavol Binderovci boli veľmi dôležité postavy výtvarnej scény. Osud ich umeleckej pozostalosti je však dnes nejasný.
Výstava Thomasa Tournavitisa v galérii CIT. Pri vernisáži sme ešte netušili aké zlo bolo vypustené na inom mieste vo svete v piatok 13.
... na mnohých Tulačkách som prechádzal Jablonicou, obcou na západnom úpätí Malých Karpát, ktorá vznikla podľa záznamov okolo roku 1262 na starej ceste Via Bohemica.
...ešte pred dvomi týždňami, do stredy bolo leto. Ako tak. Na myjavských kopaniciach už veľmi leto nebolo.
....kameň obruby malej parkovej fontány v parku Grassalkovichovho kaštieľa v Ivanke pri Dunaji bol vyhriaty aprílovým slnkom. Sedel som na okraji, počítal púpavové zlatiaky rozhodené po čerstvej tráve, nasával vône ...
...históriu tvorí nesmierne množstvo chcených i nechcených okolností. Udalostí, ktoré našťastie nemôžeme, našťastie nikto nemôže, ovplyvňovať.
...sú miesta pri Tulačkách, ktoré nenechajú odísť. Chytia, posadia a vdychujú vám snokrásno a pokorno, obdivno i údivno. Niekedy už na diaľku. Niekedy už dlho na diaľku.
Evanjelický kostol augsburského vyznania v Rimavskom Brezove bol pôvodne postavený ako jednoloďová stavba s pravouhlým presbytériom, na západnej strane s predstavanou vežou.
Súčasný kostol sv. Jána Krstiteľa premonštrátskeho opátstva v Jasove bol postavený na mieste zbúraného opevneného kláštorného hradu, s čiastočne zachovanými základmi v suteréne.
...keď sa spišské prepošstvo v roku 1221 rozhodlo na tomto mieste postaviť reprezentatívny chrám, na náprotivný vrch, do Spišského hradu sa nasťahoval Koloman, syn Ondreja II. kráľa uhorského...
...pri mojich Túlačkách sa stáva, že miesto, ktoré sa chystám navštíviť, alebo tam prichádzam náhodne lákaný výhľadmi na horizonte, že to miesto poznám, že som tam už niekedy bol.
..sedeli sme na káve v jednom superhypermarkete po rýchlom nákupe a zastavili sme sa predtým ešte v cestovnej kancelárii vedľa. Už akosi zo zvyku. Pozrieť aké nové destinácie sa vyskytujú. Mám rád slovo destianácia.
...zlato, kameň, drevo...sú v rukách umelca rovnocenným materiálom a on i jeho um im dajú punc šperku, čo iným rukám nie je dané.
...sú jedni, ktorí ničia, boria naše pamiatky s jedinou perspektívou úžasných miliónových ziskov a potom niekoľko iných, ktorí tým pamiatkam nanovo vdychujú život za zanedbateľné honoráre.
Túlačky sa stávajú Túlačkami niekedy až vtedy, keď je pôvodný úmysel cesty úplne iný. Ale tulácke volania neutíchajú a je nutné ich poslúchnuť, lebo niekedy takéto volania nás privedú na miesta z našich snov...
