Čiernobiele obrázky zachytil učiteľ dlhoročne pôsobiaci v obci Fintice, okres Prešov, ktorý sa do slovenských dejín zapísal ako folklorista, etnograf a zberateľ, tiež spolupracovník Slovenského rozhlasu Košice (v rokoch 1938-44 v Prešove). Publikácia vyšla v období, kedy uplynulo 60 rokov od smrti Jozefa Kolarčíka-Fintického. Po čiastočnom uvoľnení opatrení v súvislosti s covidovou pandémiou sa prezentácia knihy uskutočnila v utorok 22. februára 2022 v priestoroch Veľkého kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou.
Jozef Kolarčík-Fintický sa narodil 8. januára 1899 v obci Malý Šariš, kde vychodil národnú školu ešte v maďarskom jazyku. Odtiaľ išiel na gymnázium do Prešova a v Prešove sa nakoniec zapísal na Evanjelický učiteľský ústav. Paralelne s týmto štúdiom navštevoval aj hudobnú školu v prešovskom Széchényiho krúžku (kultúrny spolok „Széchényi kor“). V roku 1918 po úspešne zvládnutých maturitných skúškach bol zvolený za učiteľa a kantora vo Finticiach, kde začiatkom školského roku 1918/1919 na toto miesto aj nastúpil. Vo Finticiach pôsobil až do svojej smrti 2. februára 1961. Odtiaľ jeho prídomok Fintický.
Lásku k hudbe a folklóru získal Kolarčík-Fintický doma a v rodnej obci začal zapisovať najprv šarišské piesne, neskôr sa jeho zbierka ľudových piesní rozrástla aj o rusínske a rómske piesne. V Archíve literatúry a umenia v Martine sa nachádza fond jeho pozostalosti, ktorý tvoria rukopisné literárne, vlastivedné a národopisné práce, relácie pre rozhlas, bibliografia publikovaných prác, súpis piesní, fotodokumentačný materiál, korešpondencia a ostatný dokumentačný materiál.
Ako prezentuje knižný titul novej publikácie, Kolarčík-Fintický venoval Rómom pozornosť nielen cez zaznamenávanie ich piesní, ale aj cez fotografovanie ich činností a spôsobu života. Vo fondoch prešovského múzea sa nachádza celkove 186 negatívov dokumentujúci svet šarišských Rómov. V knihe Rómsky svet cez objektív Jozefa Kolarčíka-Fintického je ich z celkového počtu publikovaná približne tretina.
Publikácia je rozmerov 21,5 x 30,5 cm, čo dáva jednotlivým fotografickým záberom dostatok priestoru, aby ten, kto po knihe siahne, mohol si fotografie náležite vychutnať. Pri každej fotografii je uvedený názov v troch jazykových mutáciách (slovensky, anglicky, rómsky) a lokalita, odkiaľ záber pochádza. V troch jazykových mutáciách je napísaný tiež príhovor riaditeľa Krajského múzea v Prešove Ľuboša Olejníka (tu vo funkcii zodpovedného redaktora) a etnologičky KM v Prešove Zuzany Andrejovej ako zostavovateľky.
Ľuboš Olejník v úvode knihy sa zamýšľa nad aspektami diaspóry Rómov a súčasnej spoločnosti ponúka viaceré témy na rozmýšľanie:
„Atribútom identity Rómov je odnepamäti aj ich život v diaspóre útlaku, ktorý je mnohokrát iracionálne zdôvodňovaný práve ich inakosťou. Svojráznosť a originalita rómskeho etnika bola a je systematicky potláčaná snahou o jeho integráciu, akulturáciu, až asimiláciu. Avšak práve útlak, resp. odpor majority k jeho podstate a povahe spôsobil to, že sa vyvíja sui generis a či mu dnešné podmienky umožňujú vyvíjať sa správnym smerom, je možné považovať za sporné.“
Zostavovateľka publikácie Zuzana Andrejová sa v textovej časti vecne venuje osobnosti Jozefa Kolarčíka-Fintického a zbierkovým predmetom dokumentujúcim rómsku kultúru v Krajskom múzeu v Prešove.
Fotografie dokumentujúce život Rómov na Šariši – odievanie, bývanie, remeselné činnosti či hudobné aktivity na rodinných, púťových a iných slávnostiach – v rokoch 1930-1960 v 80-stranovej knihe zaberajú tri štvrtiny obsahu.
Na stretnutí v hanušovskom Veľkom kaštieli pri príležitosti prezentácie knihy sa v úvode prítomným prihovoril Samuel Bruss, vedúci organizačnej jednotky Krajské múzeum v Prešove – Kaštieľ Hanušovce nad Topľou. Vyjadril radosť, že po dlhšom čase sa múzeum znova začína otvárať verejnosti, hoci ešte v obmedzenom režime. Zostavovateľka potom knihu predstavila aj uvedením viacerých aspektov, prečo práve hanušovský Veľký kaštieľ Dessewffyovcov je tým miestom, kde sa táto udalosť koná. Uviedla, že Hanušovce nad Topľou a Fintice spája práve rod Dessewffy. A ich hanušovský kaštieľ bol v čase 2. svetovej vojny smutným miestom, kde sídlilo ústredie východoslovenských pracovných táborov v roku 1942 a neďaleko kaštieľa bol zriadený drevený barákový tábor, v ktorom boli hlavne Cigáni/Rómovia.
Stretnutia sa zúčastnil aj Vladimír Kolarčík, vnuk Jozefa Kolarčíka-Fintického. Bol to jeho otec Albín Kolarčík, ktorý venoval písomnú pozostalosť po Kolarčíkovi-Fintickom do ALU v Martine. Na prezentácii nechýbal ani Gabriel Trussa, riaditeľ Galérie a múzea ľudového umenia v obci Fintice, kde sa nachádza aj expozícia venovaná životu a dielu Jozefa Kolarčíka-Fintického.
Poznámka 1: Niekoľko fotografií Jozefa Kolarčíka-Fintického zo zbierok Krajského múzea v Prešove si môžete pozrieť aj na webe.
Poznámka 2: V roku 2008 bola v Bratislave už jedna kniha s týmto námetom vydaná Občianskym združením IN MINORITA. Jej názov je Rómovia vo fotografii Jozefa Kolarčíka-Fintického, autorkou Zuzana Kumanová a recenzentom Arne B. Mann. Vydaniu knihy v roku 2006 predchádzala výstava fotografií Jozefa Kolarčíka-Fintického v Prahe, Budapešti a Bratislave.
Poznámka 3: Stará mama autorky blogu Margita Krupová, rod. Pažinová pochádzala z Fintíc a bola aj žiačkou JKF. Počas svojho života rada spomínala na detstvo a mladosť vo Finticiach. Jej sestra Mária Fialkovičová, rod. Pažinová, bola učiteľkou v Hencovciach pri Vranove nad Topľou a Jozefovi Kolarčíkovi-Fintickému naspievala do jeho zbierky vyše 300 ľudových piesní.
Poznámka č. 4: Do pozornosti potenciálnych záujemcov o obec Fintice a o osobnosť Jozefa Kolarčíka-Fintického odporúčam dve knihy:
Gavurová, Miroslava: Zo všetkého zostanú len spomienky... Nevyrozprávaná história obce Fintice. Vydalo FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, Fintice 2018, 306 strán. (Spomienky obyvateľov Fintíc na časy minulé v ich rodnom dialekte.)
Zazračni dzvonček – Starodavne rosprafki s Fincic. Zázračný zvonček – Starobylé rozprávky z Fintíc. Zozbieral Jozef Kolarčík-Fintický. Vydalo FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, Fintice 2018, 96 strán. (Rozprávky v šarišsko-slovenskej podobe.)
Prečítajte si tiež
