Rómsky svet cez objektív Jozefa Kolarčíka-Fintického

Pod týmto názvom vyšla koncom roku 2021 obrazová publikácia dokumentujúca život Rómov na Šariši v rokoch 1930-1960.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Titulná strana publikácie
Titulná strana publikácie (zdroj: AK)

Čiernobiele obrázky zachytil učiteľ dlhoročne pôsobiaci v obci Fintice, okres Prešov, ktorý sa do slovenských dejín zapísal ako folklorista, etnograf a zberateľ, tiež spolupracovník Slovenského rozhlasu Košice (v rokoch 1938-44 v Prešove). Publikácia vyšla v období, kedy uplynulo 60 rokov od smrti Jozefa Kolarčíka-Fintického. Po čiastočnom uvoľnení opatrení v súvislosti s covidovou pandémiou sa prezentácia knihy uskutočnila v utorok 22. februára 2022 v priestoroch Veľkého kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jozef Kolarčík-Fintický sa narodil 8. januára 1899 v obci Malý Šariš, kde vychodil národnú školu ešte v maďarskom jazyku. Odtiaľ išiel na gymnázium do Prešova a v Prešove sa nakoniec zapísal na Evanjelický učiteľský ústav. Paralelne s týmto štúdiom navštevoval aj hudobnú školu v prešovskom Széchényiho krúžku (kultúrny spolok „Széchényi kor“). V roku 1918 po úspešne zvládnutých maturitných skúškach bol zvolený za učiteľa a kantora vo Finticiach, kde začiatkom školského roku 1918/1919 na toto miesto aj nastúpil. Vo Finticiach pôsobil až do svojej smrti 2. februára 1961. Odtiaľ jeho prídomok Fintický.

SkryťVypnúť reklamu

Lásku k hudbe a folklóru získal Kolarčík-Fintický doma a v rodnej obci začal zapisovať najprv šarišské piesne, neskôr sa jeho zbierka ľudových piesní rozrástla aj o rusínske a rómske piesne. V Archíve literatúry a umenia v Martine sa nachádza fond jeho pozostalosti, ktorý tvoria rukopisné literárne, vlastivedné a národopisné práce, relácie pre rozhlas, bibliografia publikovaných prác, súpis piesní, fotodokumentačný materiál, korešpondencia a ostatný dokumentačný materiál.

Ako prezentuje knižný titul novej publikácie, Kolarčík-Fintický venoval Rómom pozornosť nielen cez zaznamenávanie ich piesní, ale aj cez fotografovanie ich činností a spôsobu života. Vo fondoch prešovského múzea sa nachádza celkove 186 negatívov dokumentujúci svet šarišských Rómov. V knihe Rómsky svet cez objektív Jozefa Kolarčíka-Fintického je ich z celkového počtu publikovaná približne tretina.

SkryťVypnúť reklamu

Publikácia je rozmerov 21,5 x 30,5 cm, čo dáva jednotlivým fotografickým záberom dostatok priestoru, aby ten, kto po knihe siahne, mohol si fotografie náležite vychutnať. Pri každej fotografii je uvedený názov v troch jazykových mutáciách (slovensky, anglicky, rómsky) a lokalita, odkiaľ záber pochádza. V troch jazykových mutáciách je napísaný tiež príhovor riaditeľa Krajského múzea v Prešove Ľuboša Olejníka (tu vo funkcii zodpovedného redaktora) a etnologičky KM v Prešove Zuzany Andrejovej ako zostavovateľky.

Ľuboš Olejník v úvode knihy sa zamýšľa nad aspektami diaspóry Rómov a súčasnej spoločnosti ponúka viaceré témy na rozmýšľanie:

SkryťVypnúť reklamu

„Atribútom identity Rómov je odnepamäti aj ich život v diaspóre útlaku, ktorý je mnohokrát iracionálne zdôvodňovaný práve ich inakosťou. Svojráznosť a originalita rómskeho etnika bola a je systematicky potláčaná snahou o jeho integráciu, akulturáciu, až asimiláciu. Avšak práve útlak, resp. odpor majority k jeho podstate a povahe spôsobil to, že sa vyvíja sui generis a či mu dnešné podmienky umožňujú vyvíjať sa správnym smerom, je možné považovať za sporné.“

Zostavovateľka publikácie Zuzana Andrejová sa v textovej časti vecne venuje osobnosti Jozefa Kolarčíka-Fintického a zbierkovým predmetom dokumentujúcim rómsku kultúru v Krajskom múzeu v Prešove.

Fotografie dokumentujúce život Rómov na Šariši – odievanie, bývanie, remeselné činnosti či hudobné aktivity na rodinných, púťových a iných slávnostiach – v rokoch 1930-1960 v 80-stranovej knihe zaberajú tri štvrtiny obsahu.    

 (zdroj: )

Na stretnutí v hanušovskom Veľkom kaštieli pri príležitosti prezentácie knihy sa v úvode prítomným prihovoril Samuel Bruss, vedúci organizačnej jednotky Krajské múzeum v Prešove – Kaštieľ Hanušovce nad Topľou. Vyjadril radosť, že po dlhšom čase sa múzeum znova začína otvárať verejnosti, hoci ešte v obmedzenom režime. Zostavovateľka potom knihu predstavila aj uvedením viacerých aspektov, prečo práve hanušovský Veľký kaštieľ Dessewffyovcov je tým miestom,  kde sa táto udalosť koná. Uviedla, že Hanušovce nad Topľou a Fintice spája práve rod Dessewffy. A ich hanušovský kaštieľ bol v čase 2. svetovej vojny smutným miestom, kde sídlilo ústredie východoslovenských pracovných táborov v roku 1942 a neďaleko kaštieľa bol zriadený drevený barákový tábor, v ktorom boli hlavne Cigáni/Rómovia.

Stretnutia sa zúčastnil aj Vladimír Kolarčík, vnuk Jozefa Kolarčíka-Fintického. Bol to jeho otec Albín Kolarčík, ktorý venoval písomnú pozostalosť po Kolarčíkovi-Fintickom do ALU v Martine. Na prezentácii nechýbal ani Gabriel Trussa, riaditeľ Galérie a múzea ľudového umenia v obci Fintice, kde sa nachádza aj expozícia venovaná životu a dielu Jozefa Kolarčíka-Fintického.  

Vnuk Jozefa Kolarčíka-Fintického Vladimír Kolarčík so zostavovateľkou publikácie Zuzanou Andrejovou
Vnuk Jozefa Kolarčíka-Fintického Vladimír Kolarčík so zostavovateľkou publikácie Zuzanou Andrejovou (zdroj: Agáta Krupová)

Poznámka 1: Niekoľko fotografií Jozefa Kolarčíka-Fintického zo zbierok Krajského múzea v Prešove si môžete pozrieť aj na webe.

Poznámka 2: V roku 2008 bola v Bratislave už jedna kniha s týmto námetom vydaná Občianskym združením IN MINORITA. Jej názov je Rómovia vo fotografii Jozefa Kolarčíka-Fintického, autorkou  Zuzana Kumanová a recenzentom Arne B. Mann. Vydaniu knihy v roku 2006 predchádzala výstava fotografií Jozefa Kolarčíka-Fintického v Prahe, Budapešti a Bratislave.

Poznámka 3: Stará mama autorky blogu Margita Krupová, rod. Pažinová pochádzala z Fintíc a bola aj žiačkou JKF. Počas svojho života rada spomínala na detstvo a mladosť vo Finticiach. Jej sestra Mária Fialkovičová, rod. Pažinová, bola učiteľkou v Hencovciach pri Vranove nad Topľou a Jozefovi Kolarčíkovi-Fintickému naspievala do jeho zbierky vyše 300 ľudových piesní.

Poznámka č. 4: Do pozornosti potenciálnych záujemcov o obec Fintice a o osobnosť Jozefa Kolarčíka-Fintického odporúčam dve knihy:

Gavurová, Miroslava: Zo všetkého zostanú len spomienky... Nevyrozprávaná história obce Fintice. Vydalo FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, Fintice 2018, 306 strán. (Spomienky obyvateľov Fintíc na časy minulé v ich rodnom dialekte.)

Zazračni dzvonček – Starodavne rosprafki s Fincic. Zázračný zvonček – Starobylé rozprávky z Fintíc. Zozbieral Jozef Kolarčík-Fintický. Vydalo FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, Fintice 2018, 96 strán. (Rozprávky v šarišsko-slovenskej podobe.)

Prečítajte si tiež

Rómovia – okraj spoločnosti?

Spomienka na babku

Agáta Krupová

Agáta Krupová

Bloger 
  • Počet článkov:  187
  •  | 
  • Páči sa:  89x

Zaujíma ma spoločnosť, kultúra, tradície a mnohé iné, rada píšem o zážitkoch všed- ného dňa, občas sem pripletiem i nejaký recept. Predtým som viac písala o Londýne a Anglicku, lebo som tam istý čas žila a stále tam žijú moji najbližší. V ostatnom čase sa začínam viac venovať rodnému mestečku Hanušovce nad Topľou a jeho okoliu - prírode, histórii, pamiatkam i zaujímavým ľuďom. Zoznam autorových rubrík:  SlovenskoHanušovce nad Topľou a okolieLondýn, Veľká BritániaMestá a miesta Veľkej BritánieKnihyFilm a televíziaDivadloReceptyJazyk, nárečie, slangZvyky, tradície, obradyHistorický kalendárDetiSpomienkyAj taký je životZamysleniaNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu