Na úvod však upozorňujem tých, ktorí to nevedia, že v šarišskom nárečí sa píše len mäkké i. Preto ak nejaké slovo mäkčíme, všade dávame mäkčeň. Kde mäkčeň nie je, číta sa slabika tvrdo, akoby tam bol ypsilon. Napríklad hneď v tom prvom slove:
Badiľ – zoschnutá byľ rastliny, badiľe - strnisko. Čítaj tvrdo badyľ, badyľe. Niektorí prekladajú toto slovo ako vňať. Naši doma toto označenie používali najviac vo význame zoschnutej, hrubej byle, resp. strniska, teda zvyškov stebiel trčiacich zo zeme na pokosenom poli:
Šicko zoschlo. Tirčeli tam už ľem badiľe.
Barvinek, barvinok, budzbanek, budzbanok – vždyzelená popínavá rastlina, zimozeleň
Baźički – bahniatka, na Kvetnú nedeľu (nedeľa týždeň pred Veľkonočnou nedeľou) sa svätia v katolíckych kostoloch a symbolizujú palmové ratolesti, ktorými vítali Ježiša Krista v Jeruzaleme pred jeho ukrižovaním
„Perše Hosana, potom ukrižuj ho“ – hovorili neraz moja babka o ľuďoch, ktorých spoločnosť najprv ospevovala, neskôr odsudzovala.
Boruvki – čučoriedky
Božo paľočki – záhradné prvosienky. Moja babka ich mali veľmi radi.
Cinterija – zemežlč, horká bylina užívaná pri žalúdočných ťažkostiach. Moja babka ju neraz spomínali, ak vzali do úst niečo horké, čo im nechutnalo, najčastejšie nejaký liek. „Ta to horke jak tota cinterija“, hovorili.
Cireň, cirň – tŕň
Cirňik – tŕňový ker
Čačina, čečina – ihličnaté vetvičky, používané napr. na výrobu vencov na Dušičky
Červena dziňa alebo hriźaca dziňa – melón
Červeňak – hríb osikový
Ďorďina – kvet georgina
Duranga – druh slivky na lekvár, ktorej dužina sa neoddeľuje od kôstky, často používaná najmä na varenie domáceho lekváru
Dziňa – tekvica
Dzivi mak – vlčí mak, červený mak
Fijomak – jalovec, borievka obyčajná (ihličnan používaný na výrobu borovičky)
Fizola - fazuľa
Habza– baza čierna
Haluźe – haluzina, konáre
Hrabina – hrabový porast
Chrajsc – krovinatý porast
Kosmački – egreše
Kozar – jedlá huba (všeobecne), ale aj huba kozák
„Dzedo iśľi na kozare – Dedko išli na huby.“
Kače piśčki (kačacie pyšteky) – neviem, aký je slovenský názov. Poteší ma, ak mi niekto, kto vie, napovie. Kvet stlačením medzi dvoma prstami sa roztvorí ako pyštek.
Kosmački – egreše
Kośtrab – palica na sušenie sena (ostrva)
Krak – krík
Kračina – krovie
Kvitek, kvitočka – kvet
Marchev, marchva – mrkva
Ogurki – uhorky
Petruška – petržlen
Pokriva – žihľava
Runkľa – repa
Rusadeľna ruža – pivónia (Rusadľe – Turice, svätodušný cirkevný sviatok)
Dievčatá, ktoré boli v tom roku na prvom svätom prijímaní v tých istých bielych šatách s košíkmi v rukách naplnenými lupeňmi odkvitajúcich pivónii a iných kvetných lupeňov išli na sviatok Božieho Tela v procesii okolo štyroch oltárikov pred kňazom s Eucharistiou uloženou v monštrancii a cestu vysypávali lupeňmi z košíkov. Sviatok Božieho Tela je pohyblivý – slávi sa vždy druhý štvrtok po Turiciach. Preto ten ľudový názov kvetiny "rusadeňna ruža".
Śverboritka – šípkový ker
Śverboritki – šípky
Šalata – hlávkový šalát
Tengerica – kukurica
Vinički – ríbezle
Prečítajte si tiež
O deťoch a detskej reči v šarišskom nárečí
