O bežeckých otlakoch

Ich vznik má rôzne príčiny. Od nevhodnej obuvi a ponožiek, cez ich priveľkú či primalú veľkosť až po momentálnu indispozíciu. Tá môže spočívať v tom, že kladieme nohu inak ako zvyčajne a tá potom reaguje obranným mechanizmom. Otlak je totiž obranou tela. Chráni miesto, ktoré by mohlo byť poškodené ešte viac. Vytvorí na ňom vačok vyplnený tekutinou. Áno, bolí to, občas to môže skončiť aj krvavo. No a? Dôležité je, že sa dozvieme o problematickom mieste. Keby sa tam otlak neobjavil, nevedeli by sme, že tam je nejaký problém. Sme rozhodnutí prijať svoje otlaky za svoje alebo budeme nad nimi vzdychať, plakať a dovolíme im, aby nás odrádzali od našich zámerov? Možno nás majú upozorniť, že sme nepozorní pri obúvaní. Aj zle natiahnutá ponožka môže zabolieť. Alebo nás upozorňujú na zlé našľapovanie, a vtedy sa treba otlakom poďakovať, prijať ich a nebojovať s nimi vnútorne. Inak by sme si to asi ani neuvedomili. Ak sme zvolili príliš malé obutie, tak nás pravidelné odieranie, ktoré by sme mohli na pár kilometroch rátať na tisícky, privedie takmer k plaču. Alebo prerušeniu nášho behu, čo by som však neodporúčal. Ak sa chceme venovať našej vytrvalosti, tak nejaká tá bolesť, či boliestka by nás nemala odradiť. Čo bude po behu, to bude potom. Najskôr skúsme opäť techniku kamienka v teniske, či náhodou nepomôže zmeniť polohu nohy, posunúť ju. Ak sú to však primalé tenisky, musíme už iba vydržať. Našťastie moderné tenisky, ktorých väčšinu tvoria textílie, sú dostatočne flexibilné a prispôsobivé nato, aby sme to vydržali.