Pri plánovaní balkánskeho výletu sme vedeli, že Albánsko bude jeho kostrou, pretože svojimi volaním na nás už niekoľko rokov kričalo, aby sme sa tu zastavili. Albánsko u nás nemá dobré meno, ale ako to už býva na cestách zvykom, skutočnosť je úplne odlišná od jednoduchých predstáv a predsudkov, ktoré ľudia veľmi často zbytočne držia vo svojich hlavách. V skratke? Albánsko je nádherná krajina. Najkrajšia akú som na rôznych balkánskych potulkách mohol vidieť a hoci som z nej doma už necelé dva týždne, stále sa myšlienkami vraciam medzi albánske mestá, historické klenoty či do malých podnikov s výbornou kuchyňou. Albánsko prekvapí. Každého. Prekvapí aj toho kto sem ide s veľkými očakávaniami a prekvapí aj toho, kto od neho nečaká nič. Miestami pripomínajú albánske mestá južné Taliansko so svojim chaosom, ľuďmi, kaviarničkami a architektúrou a to splynutie je tu naozaj cítiť a podčiarkuje atmosféru miesta.
Začali sme na severe, pretože z čiernohorského mestečka Ulcinj to je do albánskeho Shkodëru len necelú hodinku cesty. Shkodër je častou bránou do krajiny dvojhlavého orla a svoju úlohu si plní priam fantasticky. Upravená pešia zóna, obchodíky so zeleninou a ovocím, mešity, kostoly a nádherná pevnosť Rozafa na periférii mesta z neho robia skutočne kvalitným výletným cieľom. Hlavné mesto Tirana bolo snáď najväčším prekvapením, pretože pôsobí čisto a nielen v historickom centre, ale aj v mnohých okrajových štvrtiach do ktorých sme sa zatúlali. Skanderbegov monument, múzeum histórie, mešita Ethem Bey, hodinová veža. Veľa zaujímavých miest na malej ploche a do toho snáď viac kaviarničiek ako v Taliansku. Večerné posedenie na grilovaných kebaboch medzi domácimi na hlavnej ulici a ochutnávka miestnej rakije sú len čerešničkou na torte. Pobrežný Durrës sme si vybrali kvôli svojmu starovekému dedičstvu v podobe ruín rímskeho amfiteátru a tiež nesklamal. Kým tu v Durrësi nie je antiky veľmi veľa, všetko to nahradilo staroveké miesto zvané Apolonia so svojim nádherným chrámom, ktorý sa označuje ako Monument Agonotheten. Apoloniu založili Gréci ešte v roku 588 pr.Kr a človek sa tak nadýchne histórie starobylej Ilýrie. Ešte zastavenie v starom kláštore svätej Márie a môžeme pokračovať cez Fier až do mesta Berat. Mestá Berat a Gjirokaster dýchajú históriou osmanskej ríše a preto som sa sem tešil azda najviac z celého nášho albánskeho putovania. Berat sa ťahá do svahu a celý ho lemujú staré osmanské domy plné okien podľa ktorých získalo mesto prezývku „mesto tisícich okien“ a okrem toho aj zápis v dedičstve UNESCO. Človek sa akosi podvedome nechá unášať úzkymi kamennými uličkami, ktoré sú nielen v dolnom meste, ale aj hore na pevnosti. Tu sa rozlievajú hore dole tak ako kopírujú svah a medzi nimi stojí niekoľko krásnych domov či kostolov s umeleckým dielom v podobe ikonostásu, ktorý spravil majster Onufri. Gjirokaster vzdialený štyri hodiny cesty mikrobusom je v mnohom Beratu podobný, hoci úplne iný. Aj on má pevnosť nad mestom, aj tú sú staré domčeky dýchajúce osmanskými príbehmi, ale je menší, kompaktnejší a je radosť byť tu. Sadnúť si na večeru pod stromy, ochutnávať miestne špeciality, džbán lokálneho červeného vína s grilovaným mäsom, mušľami z neďalekého pobrežia či tradičnými ryžovými guľami zvanými qifqi. Atmosféra starého mesta je devízou kvôli ktorej sa sem oplatí prísť a stráviť tu noc v tradičnom dome. Na juhu Albánska na nás už čakalo Sarandë na brehu Jadranského mora. Prímorské letovisko sa podobá na desiatky ďalších na jadranskom pobreží a vymedzuje ho dlhočizná promenáda, ktorá sa vždy večer krásne zaplní až to človeka zláka na posedenie. Kúpanie v Sarandë nie je ideálne, ale je to skvelý bod na návštevu starovekého Butrintu. Taxíkom sem človek príde za necelú polhodinku a pritom si ešte vychutná pohľady na zátoky, kopce a neďaleký grécky ostrov Korfu. Butrint patrí k najkrajším starovekým mestám Albánska. Návštevník tu kráča na veľkej ploche a to ho dokonale izoluje od ostatných. Má tak ruiny starovekého mesta len pre seba a to umocňuje ich atmosféru. Posledný večer v Sarandë, posedenie v prístave a ráno sa už len pozerať na zmenšujúcu sa albánsku krajinu a odchádzať na Korfu. Albánsko o pár rokov zažije turistický boom...
.: SHKODER :.
.: TIRANA :.
.: DURRES :.
.: APOLONIA :.
.: BERAT :.
.: GJIROKASTER :.
.: SARANDE :.
.: BUTRINT :.
foto: Tomáš Kubuš, Albánsko, 28.7 - 2.8.2014
