Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík: Maďarsko, Stredná Ázia - Hodvábna cesta, Grécko s batohom 2007, Káhira - Istanbul 2008, Čarovná Perzia 2008, Central Asia, Iran 2009, Južný Kaukaz 2010-2016, Turecko, Irak 2010, Turecko, Severná Európa - Pobaltie, Maroko, Monako, Taliansko, Blízky Východ - Stredný Východ, Sicília, Francúzsko, Anglicko - Škótsko, Benelux, Blízkovýchodné dobrodružstvo, Španielsko - Portugalsko, Grécko, Ukrajina, Rusko - Bielorusko, Irak, Nemecko - Rakúsko, Malta, Tunisko, Čechy a Morava, Cyprus, India, Nepál, Bhután, Juhovýchodná Ázia, Arábia, Balkán, Egypt, Madagaskar 2015, Transsibírska magistrála 2016
Bielorusko bolo spoločne s Moldavskom pre mňa najväčšou európskou neznámou. Nadišiel čas prísť, pozrieť sa a nadýchnuť sa tejto zaujímavej krajiny. Hoci len na krátko, no o to intenzívnejšie. Päť dní a štyridsať fotografií.
Ruský Petrohrad má umeleckú dušu. Paláce, plavby loďkou kanálmi Mojky, Fontanky, nábrežie Nevy, nádherné katedrály, cibuľovité kupoly pravoslávnych chrámov, múzeá, galérie, literárna kaviareň, Puškinov byt, Dostojevského Zločin a Trest, no dalo by sa pokračovať ešte na niekoľkých stranách. Len na jednom mieste však človek stretne niekoľko ruských velikánov. Tým miestom je slávny Tichvinský cintorín...
Neviem ako to ten Petrohrad robí, ale vždy keď sa v ňom človek ocitne myslí si, že krajšieho mesta v Európe niet. Stalo sa mi to prvý krát, druhý a aj teraz keď som sa v meste na Neve ocitol po tretí krát mi táto veta prechádzala mysľou. Múzeum pod šírym nebom, asi tak by sa dal zhrnúť Petrohrad v skratke. Nádherné ulice plné domov pripomínajúcich paláce, skutočné paláce, monumentálne katedrály, kanále riečky Mojky či Fontanky, ktoré pretínajú centrum mesta, rieka Neva s výhľadmi na Ermitáž, Petropavlovskú pevnosť či Strelku.
Ruský Petrodvorec má dve tváre. Jednu zimnú, pochmúrnu možno až smutnú, kedy jej výnimočné fontány ticho stoja bez kvapky vody a druhá tvár nesie prívlastok letná. Vtedy počuť ohlušujúce prúdy striekajúcej vody už z diaľky a telá zlatých sôch sa trblietajú, aby každého pritiahli. Netreba ani navštíviť cársky palác, aby človek získal jedinečný zážitok...
Petrohrad má svoje osobité čaro. Nezáleží na tom, kedy ho navštívite, pretože sa vždy dostane hlboko pod kožu. Aj keď sa jeho ulice ťažko opúšťajú, v jeho blízkom okolí sa ponúka hneď niekoľko nesmierne zaujímavých miest, kam sa oplatí ísť pozrieť. Veď napokon po Petrodvorci či Carskom Sele kráčali samotní ruskí panovníci, tak prečo by som sa nevybral aspoň na chvíľku v ich stopách?
Jednou z nepriehľadnuteľných pamiatok v ruskom Petrohrade patrí nepochybne slávna Ermitáž. Múzeum, ktoré návštevníkovi vyrazí dych svojou rozlohou, pokladmi, ktorého ho budú prenasledovať každým krokom a príjemnou atmosférou rozliehajúcou sa pomedzi staroveké sochy či plátna starých maliarov. Vo vnútri je toho tak veľa, že sa nedá pozrieť si všetko...
Petrohrad, starý Leningrad alebo „Piter“ ako mesto dnes prezývajú domáci, stojí nepochybne na prvých priečkach v pomyselnej tabuľke najkrajších miest sveta. Vyberte sa na prechádzku uličkami, v ktorých aj dnes dýcha história z fasád starých honosných palácov, divadiel, kostolov a nespočetného množstva múzeí. Rieka Neva sa kľukatí srdcom mesta a pohľad na nočnú hladinu, kde sa lesknú svetlá vysvietenej Ermitáže nenechá nikoho chladným aj počas treskúcej zimy.
Málokedy sa stalo, žeby som sa vo svojich myšlienkach zatúlal do Ruska. Túžil som sledovať krajinu z transsibírskej magistrály, ale tým sa moje ruské sny začínali aj končili. Človek sa mení a osud ma zavial aj do tejto najväčšej krajiny sveta. Moskva. Je krásne ak človek nemá veľké očakávania a potom kráča s otvorenými ústami a nestíha vnímať všetku tu krásu navôkol. Moskva sa mi za tých pár dní získala...
