Dva dni po tom čo som odovzdal diplomovku už sedím v lietadle na ceste za novými zážitkami. Večer sa zastavíme v Pise na pizzu, prespíme na chladných lavičkách pod kovovou strechou, ktorá nás chráni pred nočným dažďom a ráno letíme smer Bari. Keď som hľadal kam sa pozrieť, pohľad mi padol na Bari a hovorím si „veď tu som ešte nebol“ a potom odtiaľto môžem chytiť lietadlo na Maltu. Viac ako samotné Bari ma však lákalo malé mestečko s poetickým názvom Alberobello. Dá sa preložiť ako „pekný strom“. Nie sú to však stromy, pre ktoré sa sem teším, ale jeho malé rozprávkové domčeky trulli s typickými kamennými strechami. Na železničnej stanici v Bari kupujeme lístky (4 €/jeden smer) a môžeme vyraziť. Cesta do nášho cieľa trvá niečo okolo hodiny a pol. Za oknom premietajú „film“ o prírode a živote Apúlie. Malé dedinky, zvlnené pahorky posiate viničom, políčka pre farmárov, olivové sady plné starých stromov a konečne sa objavujú prvé trulli.
Ocitneme sa v uličkách mesta. Každé juhotalianske mesto ich má. Malebné, ošarpané, úzke uličky, ktorými sa človek tak rád prechádza, a ktoré mu tak chýbajú keď už v nich dlhší čas nebol. Námestie Piazza Popolo je trochu ospalé. V kaviarni posedáva len hŕstka ľudí a v strede stojí opustený vojenský pomník. Vedľa kostola je plošina s vyhliadkou. Krásny pohľad! Odrazu sa pred nami vynorili desiatky či stovky zašpicatených striech, domčekov pripomínajúcich včelie úli. Stoja jeden vedľa druhého a spoločne vytvárajú mestečko ako vystrihnuté z rozprávky. Všetky žiaria snehobielou farbou a šedé strechy poskladali z ťažkých kamenných bridlíc. Viaceré strechy na sebe nesú malý obrázok. Niektoré zdobí srdce, slnko, iné polmesiac či kríž. Pomaličky vchádzame do tohto sveta a mizneme za rohom kamennej uličky. Pulzuje v nich život, ľudia sa premávajú hore, dole, sami, v skupinkách alebo si len tak sadnú na schodíky a sledujú čo sa okolo nich deje. Na môj vkus je tu nejako veľa turistov. Obchodíky so suvenírami sú plné všakovakých zaujímavostí. Okrem malých makiet typických trulli sa dajú kúpiť aj meter veľké domy na vlastné záhradu. Celkom dobrým nápadom je ochutnávka typických produktov Apúlie. Cestoviny, koreniny, olivový olej, syry, miestne vína či likéry. Stačí však odbočiť z hlavnej ulice a zrazu sme úplne sami. Nikde nikoho len ticho, vôňa kvetov, malé záhradky a tiene pitoreskných domčekov. Na vrchole kopca stojí kostol. Aj jeho kupoly pozostávajú z kamenných bridlíc. Myslím, že taký netradičný kostol som ešte v živote nevidel. Na Alberobelle je krásne to, že aj keď sa tu človek túla niekoľko hodín vždy sa ocitne v inej uličke, na inom mieste s iným pohľadom.
Kostol v centre mesta, trulli sa už blížia
Malebné uličky Alberobella
Len tak si posedieť na hlavnej ulici
Prechádzky Alberobellom majú svoje čaro
Obchodníci pred svojimi domami
Trulli
Ozdoby na strechách domov
Symboly namaľované na strechách
V uličkách
Malá kaplnka oproti kostolu
V pozadí vyrastá centrum Alberobella
Aby sa človek vyhol takejto vlne musí sa skryť do bočných uličiek
Na prechádzke mestom
No nie sú krásne?
Detaily strechy
Na niektorých miestach je tých trulli akosi priveľa
Kamenné strechy trulli
Niektoré trulli majú panoramatické terasy
Bočné uličky bez ľudí
Originálny suvenír
Vojdite na návštevu
Neodoľatelná kamenná architektúra
Malebné Alberobello
Posledný pohľad a odchádzame...
foto: Tomáš Kubuš, Alberobello, 20.4.2009
