Hoci sa to vďaka mnohým chrámovým stavbám a zaprášeným uličkám môže zdať, Bangkok nie je veľmi historickým mestom. Úlohu hlavného mesta Siamského kráľovstva v sebe dlho niesla starobylá Ayutthaya ležiaca hodinu cesty od Bangkoku. Až po jej zničení sa ľudia okolo generála Taksína začali sústrediť na brehu rieky Chao Praya a pomaličky, ale isto položili základy dnešného mesta. Ja som si Bangkok zamiloval. Dlho som sa mu bránil, nesníval som o ňom, ale stačilo pár dní a ja som pochopil, že som sa mýlil. Že to nemusí byť len to miesto kam sa chodia ľudia zabaviť, piť alkohol a hľadať jednu party od druhej, ale že je v ňom niečo viac. Jeho čaro ma nadobro opantalo a dnes viem, že je pre mňa Bangkok jedno z najkrajších miest sveta. Kto sa v Bangkoku ocitne po prvý raz a chce sa túlať pamiatkami, mesto ho dokáže zamestnať na niekoľko dní, no stačí jeden jediný deň na to, aby ste sa ponorili do troch najznámejších stavieb celého hlavného mesta.
Bangkok a Krabi
Poznávací zájazd: Bangkok a oddych na ostrove Krabi
Srdcom starého Bangkoku, ktorý na brehu rieky vyrástol až v priebehu 18.storočia je impozantný Kráľovský palác. Thajsko je stále kráľovstvom a na jeho čele dnes stojí kráľ Ráma X.. Jeho otec, Ráma IX. ktorý skonal minulý rok bol najdlhšie vládnucim panovníkom sveta, pretože na svoj trón sa posadil už v roku 1946. Jeho portréty však aj dnes zdobia snáď každú ulicu v každom thajskom meste a ľudia ho tu úprimne milujú, pretože nie je len predstaviteľ svetskej moci, ale aj ich budhistický vodca. Vežičky Kráľovského paláca sa dvíhajú v diaľke dávno predtým, než človek príde k bielej hradbe za ktorou sa ukrývajú. Obliecť sa treba slušne. Žiadne tielka, krátke sukne, príliš krátke nohavice a po kontrole už nič nebráni ocitnúť sa v siamskej rozprávke. To je ten správny názov, pretože keď oko uvidí tú krásu naokolo zhmotnenú do zlatých vežičiek, chrámov a stup, nič iné ako rozprávka mu nenapadne. Na malej ploche tu vyrástlo toľko monumentov, že keby ich chytili do dlaní a rozsypali po meste, Bangkok by mal hneď dvojnásobný počet pamiatok. Pri chrámoch sa zastavujú domáci a zapaľujú vonné tyčinky alebo obetujú zatvorené lotosové kvety. Je zaujímavé sledovať ich rituály takto z blízka. Ticho si sadnú na zem, modlia sa a napokon obetujú soche Budhu, ktorých tu je naokolo neúrekom. Na vyvýšenom mieste stojí obrovská zlata stupa. Každý ju obíde v smere hodinových ručičiek, no pritom obdivuje ako môže byť tak krásna a zaujímavá. Ani ona však nie je najväčším ťahákom kráľovského areálu. Tým sa stal Chrám smaragdového Budhu, ktorý je najvzácnejšou soškou snáď celého Thajska. Steny chrámu zdobia drahokamy a polodrahokamy modrej, zelenej a červenej farby. Pri každom záchveve slnečného svetla sa trblietajú. Vzácne kamene strážia sochy mýtických bytostí z thajského eposu Rámakien ako opice či hady so siedmimi hlavami. Nikto sa tak neopováži sa drahokamov čo i len dotknúť. Pred chrámom sa každý vyzuje a až potom môže prísť na audienciu k smaragdovému Budhovi. V skutočnosti je malá soška z nefritu, ale legenda hovorí o smaragde a tak mu jednoducho prischol. Sošku umiestnili v chráme na vyvýšenom mieste, aby ju každý videl a mohol jej vzdať hold. Je to tu nabité náboženskou atmosférou a na ľuďoch vidno akí sú šťastní, že ju môžu vidieť na živo. Vonku sa pred freskami s mýtmi a bájkami prejde niekoľko mníchov v oranžových habitoch a scéna naberá na farebnosti. Samotný kráľovský palác leží pár desiatok metrov odtiaľto. Čestná stráž v uniformách stojí pred bránou a palácová stavba je nádherným splynutím thajských predstáv a európskej architektúry. Thajskí monarchovia boli známi tým, že si Európu vzali za svoj vzor a snažili sa ju takto po kúskoch prenášať domov.
Za rozľahlým parkom a uličkou plnou predajcov amuletov sa odrazu rozvinia nie príliš vábivá vôňa. Predávajú sa tu sušené ryby, kalamáre, krevety či rybacie kože a každodenné slnko z nich vie vytiahnuť všetok zápach. Aj to však patrí k pouličnému Bangkoku. Na konci trhu grilujú krevety či sépie napichnuté na paličke, no nájdu aj mäsové guľôčky, keby si človek nevedel vybrať. Tu začína nábrežie mohutnej rieky Chao Praya, ktorú musí každý zdolať, aby sa dostal k ikone Bangkoku v podobe chrámu Wat Arun. Arun znamená úsvit, no niektorí si myslia, že predstavuje bohyňu Arunu. Tak či onak, stal sa symbolom thajského veľkomesta a málokto ho na svojich potulkách vynechá. K mólu prirazí loď čakajúca na to, kým sa naplní a vydá sa na protiľahlý breh. Za tých pár minút sa rozvinie krása riečneho života. Každú chvíľku okolo prefrčí drevená rýchloloď slúžiaca ako mestská hromadná doprava, nákladné lode, ale aj menšie výletné lode či člny. Sem tam sa z rozbúrenej hladiny vynorí ryba a ak má človek šťastie zazrie aj čierneho varana. Silueta chrámu priťahuje loď a odrazu človek stojí v jeho tieni. Je iný ako ostatné budhistické chrám roztrúsené po meste. Pripomína skôr chrámy v kambodžskom Angkore, pretože jeho architekti sa inšpirovali práve tu v neďalekej kmérskej ríši. Ústredná veža zvaná praang sa dvíha do niekoľkých desiatok metrov a na každej svetovej strane vyrástla menšia vežička. Telo chrámu posiali kúskami čínskeho porcelánu a aj to z neho robí unikát. Pred vstupom stojí socha Budhu držiaca misku a ľudia sa pre šťastie snažia trafiť mincou do jej stredu. Mnohí sa rozutekali po ostrých schodoch stúpajúcich až nahor. Výstup dá zabrať, ale ten výhľad na starý Bangkok pomaly sa zlievajúci do Bangkoku moderného s výškovými budovami stojí za to. Ani tu nechýbajú sochy mýtických bytostí, ktoré akoby na svojich pleciach niesli ťarchu celej stavby. Príjemný park mnohí využili na oddych. V ruke držia kokosový orech, popíjajú jeho výživnú vodu a hľadia na rieku na ktorej prechádzajúce lode zdvihli vlny.
Bangkok to je nekončiaca sieť trhovísk a pouličných predajcov. Medzi najkrajšie trhy starého Bangkoku patrí ten neďaleko móla Tha Chang na rohu hradieb Kráľovského paláca. Predávajú tu najmä ovocie a zeleninu, ale viacero predavačov varí a pripravuje thajské špeciality. Pulty sa prehýbajú pod exotickým ovocím ako mangostan, pithaja, mango, papája, rambutany, ale zohnať sa tu dá aj durian, najsmradľavejšie ovocie sveta. Cítiť ho dokonca aj cez zabalenú fóliu a jeho chuť je tak diskutabilná, že ho jedni neznášajú a iní milujú. Babička sediaca na malej plastovej stoličky griluje banány na drevenom uhlí a hneď vedľa predávajú bylinky, citrónovú trávu, sušené čili, korene zázvoru a bambusové výhonky. Dostať tu všetko bez čoho sa thajská kuchyňa nezaobíde. Zelené kari patrí medzi miestne špeciality. V miske plávajú kúsky kuracieho mäsa, zelenina a všetko sa dopĺňa ryžou. Neskutočne dobré jedlo. Rovnako dobrým jedlom je Pad Thai, thajské rezance, ktoré sú tak dobré, že sa vám môže stať, že ich nebudete chcieť dojesť, aby sa neminuli. Pred trhoviskom vládne klasický thajský chaos. Medzi ľudí sa zamiešali predajcovia drobností a šoféri tuktukov, malých trojkolesových autíčok lákajú na jazdu po meste. Dozadu sa zmestia dvaja, nanajvýš traja ľudia a človek sa ocitne v thajskej vražednej doprave kde neexistujú predpisy. Prebieha sa zľava, zprava, po chodníku, v jednosmerke a nikomu to nevadí. Trúbenie je len sprievodný jav, ale nič tu neznamená.
Chrám Wat Pho patrí medzi najdôležitejšie, pretože vo svojich útrobách ukrýva slávnu sochu ležiaceho Budhu, najväčšiu svojho druhu v Thajsku. Jej aura prilákala desiatky turistov a domácich. Z pootváraných okien sa ozýva prenikavé cenganie mincí, pretože je tu tradícia nahádzať malé mince do pripravených nádob. Cez okno sa sem tam usmeje aj obrovitánska Budhova socha. Je tak veľká, že zaplnila prakticky celý priestor chrámu. Svoje dlhé telo položil na zem a hlavu si podopiera rukou, aby mohol sledovať zástup návštevníkov ktorí sem merali často dlhú cestu, aby ho mohli navštíviť. Areál chrámu Wat Pho je oázou. Za jeho bránami pulzuje doprava, no tu sa rozlieva ticho a žblnkajúca voda z okolitých fontán. Niet divu, že práve tu mali vzniknúť thajské masáže, ktoré sa rozutekali do celého kráľovstva. Aj dodnes tu je škola masáží a kto chce, ten si ju môže dokonca vychutnať na vlastnom tele. Neďaleko veľkého ležiaceho Budhu sa za bránou nachádza niekoľko vysokých stúp, ktoré obsahujú popol členov kráľovskej rodiny. Aj to je tradícia, ktorá sa spája s chrámovým komplexom Wat Pho. Pred chrámom sedí v tichosti niekoľko mníchov a dnu sa modlia ľudia. S podvečerom sa pamiatky Bangkoku vyprázdňujú a život sa presúva opäť na ulicu Khao San. Treba sem prísť večer. Sadnúť si a nechať život tejto ulice okolo seba plynúť. Vtedy sa človek stane súčasťou Bangkoku.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke Prach ciest a batoh plný snov
foto: Tomáš Kubuš, Bangkok, 2013-2017
