Chladné decembrové ráno sa celkom vydarilo a tak som si povedal, že je ten správny čas skočiť na výlet do Augsburgu. Ruch rannej mníchovskej stanice Hauptbahnhof je úžasný. Každý niekam smeruje, každý sa niekam ponáhľa, zo stánkov rozvoniavajú praclíky, čerstvé, chrumkavé pečivo a káva. V automate si kúpim lístok a môžem ísť. Vlak z Mníchova do 62 kilometrov vzdialeného Augbsburgu ide menej než hodinu, tak si aspoň prečítam o meste a snažím sa v hlave vytvoriť najlepšiu trasu. Za stanicou ma obklopí moderné mesto plné obchodov, nákupných ulíc, ľudí smerujúcich do práce, škôl, no netrvá dlho a pomaličky sa vytratí, aby sa navôkol rozprestreli kamenné uličky, námestia a prvé historické stavby. Je to neklamný znak toho, že staré mesto ešte stále dýcha zabudnutými časmi. Áno aj sem si našli za posledné roky cestu obchodíky, reštaurácie, podniky či posedenia, ale zapracovali ich sem s citom, aby nenarušili jedinečnosť starého mesta. Nenápadná ulička ledabolo vybočí z hlavnej tepny a odrazu sa ocitnem na malom nádvorí ukrytom medzi zástavbou odkiaľ sa z pamätnej tabule díva portrét Martina Luthera. Tu v kláštore Karmelitánov neďaleko kostola sv.Anny prežil niekoľko významných dní v októbri 1518. Nielen že preložil Luther Bibliu do nemčiny, no stál aj pri zrode protestantov, ktorí majú dodnes v Nemecku, no nielen tam svojich stúpencov. Niet tu skoro nikoho, žiaden turista, žiadna skupina a som prekvapený, že som tu sám.
Ticho postranných uličiek
Martin Luther
Biskupská rezidencia
Biskupská rezidencia
Erb nad vstupnou bránou
Na okraji starého mesta, kde začína tichý park, vyrástla Biskupská rezidencia. Pripomína palác s vysokou vežou a celé okolie, ako aj fasády budovy sú perfektne upravené. Od polovice 18.storočia tu sídlil miestny biskup, no dnes sa stali priestory miestom, kde sa stretáva administratíva Švábska. Kedysi bol Augsburg jeho hlavným mestom, no to bolo v časoch kedy sa Švábsko rozprestieralo v oblasti dnešného Bavorska, spolkového kraja Baden-Württemberg a zasahovalo do Alsaska a Švajčiarska. Tie časy sú preč a dnes je Švábsko oblasť patriaca Bavorsku vymedzená riekami Lech a Iller. Ešte zaujímavejšou stavbou než rezidencia je neďaleká majestátna Katedrála. Románsky štýl tu dokonale splynul s prezdobenou gotikou a dnes sa považuje za najvýznamnejší katolícky svätostánok mesta. Týmto miestom pretekali dejiny a stretávajú sa tu akoby to bola hrubá kniha. Svoje múry tu majú ešte Rimania, neskôr tu stál v 4.storočí prvý kostol, prehnali sa tadiaľto Maďari, králi sypali do Augsburgu peniaze, aby katedrála rástla a napokon si siahla aj na svetovú vojnu. Zo stien sa pozerajú staré fresky a farebné vitráže pasujúce do klenbových okien sú plné scén, výjavov a postáv. Chvíľku si posedím v tieni stromov na lavičke, aby som vôbec dokázal nasať krásu premenenú na zdanlivo chladný kameň a túlam sa námestím pomedzi staroveké rímske náhrobky.
Jedna zo strán veľkej Katedrály
Veža Katedrály
Vo vnútri nájdeme krásne fresky
V chodbách Katedrály sú vystavené rôzne reliéfy
Pod Katedrálou
Nádherné vitráže dodávajú miestu vznešenosť
Farebné vitráže
Jedna z fresiek na stene Katedrály
Monumentálnejší rímsky náhrobok
Rímsky náhrobok
Katedrála má dve identické veže
Hlavný vstup do Katedrály
Detail reliéfu nad hlavnou bránou
Nad hlavným námestím sa dvíha obrovská stavba Radnice s netypickým výzorom. Pôsobí chladne, monumentálne, jej fasáda je prázdna a zdobia ju dve veže. Stojí tu už od 17.storočia a hovorí sa o nej ako o najzaujímavejšej renesančnej nesakrálnej stavbe na sever od Álp. Námestie prekypuje životom, no najrušnejšie tu býva práve teraz cez zimu počas Adventu, kedy sa tu konajú pestrofarebné vianočné trhy plné svetiel, chutí a vôní. Hneď vedľa Radnice stojí vysoká, 70 metrová veža Perlachturm s cibuľovito zakončenou kupolou. Dnu do Radnice sa vinie fronta s tromi tuctami ľudí, aby si mohli na vlastné oči pozrieť slávnu Zlatú sálu, ktorá sa objaví v každej knižke o nemeckej renesancii. Jej priestory a nádhera vyráža dych a ľudia neustále blúdia očami po zlatých stenách. Okolie radnice je veľmi pôsobivé. Hlavnú ulicu dopĺňajú vysoké renesančné domy, ktoré si prešli svojou rekonštrukciou a kde tu sa objaví socha či fontána. Páči sa mi ako do ulíc vytŕčajú štíty obchodov a reštaurácii, ktoré pohľad do ulice robia fotogenickejším. Sem tam sa ulicou preženie električka, ale hneď aj zmizne a nechá tu po sebe len hŕstku ľudí, ktorí vystúpia. Veža opátstva sv.Ulricha a sv.Afry mi pripomenie radničnú vežu pri ktorej som nedávno stál, ale táto je o čosi menšia. Opátstvo patrilo počas Svätej ríše rímskej medzi takmer 40 podobných stavieb, ktoré boli sebestačné a prakticky si vládlo samo. Dnu je ticho, pár ľudí a takmer žiadna výzdoba, len tabuľka ktorá sa hrdí tým, kto sa tu v toku dejín zastavil. Človek sa tak podvedome poteší, že stojí na mieste, kadiaľ kráčal Fridrich I. Barbarossa, cisár Maximilián I., W.A.Mozart alebo pápež Pius VI. či pápež Ján Pavol II.
Monumentálna budova Radnice
Radnica je symbolom Augsburgu
Krásne staré domy lemujú hlavnú ulicu
Opátstvo sv.Ulricha a sv.Afry
Za bránou opátstva
Strohá výzdoba v opátstve
Pod vežou opátstva
Anjel
Zo stredovekých hradieb obtáčajúcich sa okolo mesta zostalo do dnes len niekoľko desiatok metrov, no pohľad na ne prebúdza cestovanie v čase. Pod nimi tichučko plynie neveľká riečka skrytá pod korunami stromov na druhom brehu leží komplex Fuggerei, ktorý založil v 1516 Jakub Fugger ako miesto, kam mohli prísť ľudia v núdzi a biede a kde im pomohli. Komplex funguje dodnes a preto je jedným z najstarších zariadení tohto typu na celom svete. Fuggerei prilákal skupiny, najmä starších turistov. Sprievodkyne im rozprávajú o bohatej rodine a mne sa páči aký tu je pokoj. Nízke domy lemuj vydláždené ulice a za bránou sa otvorí slávny komplex. Na noc dokonca brány zatvárali a tak sa o Fuggerei hovorilo ako o malom stredovekom mestečku. Zaujímavosťou, že kedysi sa platilo nájomné jeden rýnsky gulden, ktorý je ekvivalent necelého eura a tak to zostalo aj dodnes. Pravidlá pre nájomcov sa za stáročia nezmenili. Človek musí žiť v Augsburgu najmenej 2 roky, musí byť kresťan katolík a musí byť chudobný, no bez dlhov. Za bránami sa rozbieha niekoľko ulíc a okolo vyrástli farebné domčeky, často obrastené rastlinami či brečtanom. Mnohé pôvodné časti Fuggerai zhltli bomby 2.svetovej vojny, no architektom a staviteľom sa podarilo po vojne opäť tomuto miestu vdýchnuť dušu. Je príjemne tu kráčať a nemať pojem o čase.
Staré hradby stredovekého Augsburgu
Brána do mesta
Jedna z veží stredovekého opevnenia
Malý vodný mlyn
Slávny Fuggerei
Prázdnymi uličkami
Mnohé domy majú honosné fasády
Obrovské priečelie Radnice
Malý kostol neďaleko Radnice
Kalich
Pod vysokou vežou
foto: Tomáš Kubuš, Augsburg, 2.12.2011
