Blízkovýchodne dobrodružstvo III. - Petra (deň druhý)

Aj tretí blog v poradí zachytáva naše putovanie týmto novodobým divom sveta. Dnes si prejdeme veci kam sme sa prvý deň nedostali a tak sme ich nechali na dnes. Aký bol druhý deň v Petre sa dočítate v nasledujúcich riadkoch...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Zvolávanie muezzína z neďalekej mešity ma nezobudilo. To robí až nastavený budík. Schádzame dolu na raňajky. Na stole už čakajú syry, vajcia, maslo, džemy a arabské placky. Aspoň niečo kým opäť vyrazíme objavovať skryté krásy Petry. Otvárajú ju už o šiestej ráno. My prichádzame hodinu po otvorení, no vonku sa tvoria fronty pretože predajňa lístkov je otvorená až neskôr. S lístkom v ruke ich len obchádzame a vstupujeme do areálu.

Kráčame známou cestou okolo Hrobky Obeliskov až k Siqu. Celá úzka ulička je takto zrána ponorená do príjemného chladivého tieňa. Vynára sa pokladnica. Síce som tento moment zažil už včera, nedá mi ho neobdivovať aj dnes. Niečo tak očarujúce sa proste nedá prehliadnuť. Pred pokladnicou som zostal prekvapený. Je to tu úplne vyľudnené. Kam sa podeli všetci turisti? Čakal som že z rána tu bude plno. Toto zistenie ma náramne potešilo. Vyzerá to, akoby celá Petra patrila nám. Včera sme zdolali oblasť kopcu Jebel al-Madhbah a na dnes sme si vymysleli pochod až ku kláštoru Ed-Deir na kopci Umm-al-Biyara. Cestou nás čaká, ale ešte veľa iných zaujímavosti. Popri ceste sa tiahnu pôsobivé ruiny kolonády. Priamo za ňou stojí obrovský chrám. Nahor vedie schodisko (propylae). Všetko čo sa dá vidieť dnes sa dá zhrnúť do niekoľkých stien a stĺpov. Práve hlavice stĺpov by som spomenul, pretože sú nádherné. Majú buď tvár levej alebo slonej hlavy. Nikdy predtým som také nevidel. Kúsok od chrámu leží križiacka pevnosť Al-Habees a Qasr al-Bint, ktorý predstavuje ďalší z Nabatejských chrámov. Nieje isté komu bol zasvätený, ale najčastejšie sa v súvislosti s ním skloňuje meno boha Dušara, pána kopcov, stotožneného s gréckym Diom. Malé múzeum otvára až o deviatej, takže sa v ňom zastavíme na spiatočnej ceste.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Pokladnica Al-Khazneh skoro ráno

Obrázok blogu


Kolonáda

Obrázok blogu


Zbytky veľkého chrámu

Obrázok blogu


Chrám okrídlených levov

Obrázok blogu


Monumentálna brána na konci kolonády

Obrázok blogu


Schodiskom až do samotného chrámu

Obrázok blogu


Stĺpy chrámu

Obrázok blogu


Krásna hlavica v tvare slona

Obrázok blogu


Pohľad z chrámu na hory za ktorými sa ukrýva kláštor Ed-Deir

Za múzeom začína prvé stúpanie ku kláštoru Ed-Deir. V sprievodcoch píšu samé „povzbudivé“ veci: „po vyšliapaní 800 schodov vedúcich k Ed-Deir...“ alebo „hodinové lezenie po schodoch medzi skalami...“. Nevadí, vyskúšať to predsa musíme! Prírodná scenéria okolo nás je úžasná. Vysoké skalnaté bralá rôznych tvarov sa striedajú s pestrofarebnými kameňmi, pričom sa sem-tam v tejto nehostinnej krajine objaví strom. Na začiatku sa skrýva Levia hrobka. Jej meno je odvodené od dvoch sôch levov strážiacich vstup. Odvoz muliciach až hore niekoľko krát odmietame a šliapeme po vlastných. Šliapanie nemá konca. Domáci Beduíni sa prebúdzajú a začínajú rozkladať svoje suveníry. Beduínska rodinka si pod menším skalným previsom varí kávu a zahryzujú ju arabskými plackami. V nohách už je cítiť včerajšia Petra aj predvčerajší kopcovitý Ammán. Čím sme bližšie k vrcholu tým sú nohy ťažšie a ťažšie. Sadáme si v tieni, popíjame vodu a našiel som si plochý kameň na ktorom by sa dobre aj spalo. Po hodine sme konečne hore. Kláštor Ed-Deir je nádherný a až príliš podobný pokladnici Al-Khazneh. Hore sme úplne sami. Spoza kopca sa vynára stádo kôz. Len tak si tu pobehujú a voľne sa pasú. Ed-Deir si obzeráme z každej strany a aj z malej provizórnej vyhliadky. Slovo „kláštor“ je mierne zavádzajúce pretože táto stavba predstavuje chrám pravdepodobne zasvätený Nabatejskému kráľovi Obodasovi I., ktorý bol po smrti prehlásený za boha. Slnko už poriadne začína pripekať.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu


Medzi skalami sa schováva cesta až na vrchol

Obrázok blogu


Levia hrobka

Obrázok blogu


Strom snažiaci sa prežiť

Obrázok blogu


Pod nami sa otvárajú takéto výhľady

Obrázok blogu


...a ďalší pohľad dolu

Obrázok blogu


Konečne stojíme v jeho tieni! Ed-Deir

Obrázok blogu


Spoza rohu sa rozbehli voľne pasúce sa kozy

Obrázok blogu


Kláštor Ed-Deir v celej svojej kráse

Obrázok blogu


...a v detaile

Dolu sa zlieza o mnoho lepšie a aj rýchlejšie. Pri spiatočnej ceste dokonca stretávame štyroch Talianov, ktorí s nami išli rovnakým busom z Ammánu. Pri ceste sedí pod strieškou stará Beduínka s malým dieťaťom na rukách. Hneď ako nás spozorovala nás volá aby sme si oddýchli a dali čaj. Predáva suveníry ako všetci ostatní a tak nám ich chce ukázať. Sedím v tieni na malom koberčeku a popíjam neuveriteľne sladký čaj. Je však výborný a osviežujúci. Beduíni sú naozaj príjemný ľudia. Múzeum nieje veľké a ukrýva len pár nálezov. Vo vitrínach je maľovaná a nemaľovaná Nabatejská keramika, terakotové figúrky, mince a niekoľko kamenných reliéfov. Medzi ruinami stretávame včerajšieho Beduína. Ešte si nás pamätá a na diaľku nám kýva. Okolo chrámu okrídlených levov vedie cesta ku kráľovským hrobkám vytesaným na úpätí kopca Jebel al-Khubtha. Prichádzame ku hrobkám a ďalšia Beduínka ma zlanárila na čaj. Niekedy sa naozaj nedá odolať. Sedím, popíjam čaj a do toho mi rozpráva o každom náramku či náhrdelníku ktorý tu visí. Sú naozaj pekné, ale ja neviem čo by som s nimi robil. Hrobky stoja vytesané v skalách jedna vedľa druhej. Najviac zo všetkých sa mi páči Urnová hrobka, do ktorej sa dá vojsť aj dovnútra. Dve vedľajšie hrobky sú trochu poničené eróziou, ale sú stále fascinujúce. Stúpame do kopca aby sme si pozreli aj zvyšné hrobky. Starý beduín predáva dýky, „pravé“ mince a ako hovorí aj „originálne“ malé lampy nájdené v Petre. Najzaujímavejšie na tom je asi to, že má viacej lámp ako v samotnom múzeu. Na úplný koniec si nechávame červenkasté divadlo. Jeho pôvod siaha do helenistického obdobia, ale za vlády Rimanov bolo prerobené do dnešnej podoby. Tu sa naša dvojdňová púť nádhernou Petrou chýli ku koncu. Sadáme si pri fľaške ľadovo vychladenej vody. Z úzkeho Siqu si vychutnávam posledný pohľad na pokladnicu. Právom sa môže pýšiť titulom „novodobý div sveta“. Zo slnka sme už celkom uťahaní. Ani dnes neklesala teplota pod 35°C a rozpálené kamene tomu len pridávali. Posledné 2 kilometre vedúce po slnku sa už skoro plazím.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu


Pohostinná Beduínka s dieťaťom

Obrázok blogu


Veľký chrám

Obrázok blogu


Kam to bude dnes?

Obrázok blogu


Kráľovské hrobky

Obrázok blogu


Pohľad od Kráľovských hrobiek smerom ku Kolonáde

Obrázok blogu


Kozy oddychujúce v tieni Kráľovskej hrobky

Obrázok blogu


Ruiny divadla a nad ním pahorok Jebel al-Madhbah

Obrázok blogu


Kráľovské hrobky

Obrázok blogu


Kráľovské hrobky

Na izbe si doprajem zaslúžený oddych so sprchou. Keď je takto teplo ani sa moc nechce jesť. Sú už skoro štyri hodiny a ja mám za sebou iba banán. Navečer ideme hore do mestečka Wadi Musa. Predstava šliapania dvoch kilometrov do kopca nás natoľko desí, že si za 2 JOD berieme taxík priamo na autobusovú stanicu. Zabijeme tak dve muchy jednou ranou, pretože chceme zistiť ako to je zajtra skoro ráno s autobusmi do Ammánu. Prvý odchádza o šiestej, čo znamená len jediné = skoré vstávanie. Túlame sa mestečkom a jeho uličkami. Úloha č.1 je splnená, teraz nás čaká úloha č.2. Je celkom lebo chceme nájsť niečo na jedenie. Dávam si šošovicovú polievku a shwarmu, typický pokrm pre oblasť Blízkeho Východu. Na placke je kopa baranieho mäsa s troškou rajčín a vňate. Niektoré kúsky mäsa sú tak húževnaté až strácajú chuť. No čo, chcel som ju vyskúšať, vyskúšal som a nabudúce si vyberiem niečo iné. V obchodíkoch kupujeme na izbu vodu a nejaké plechovky. Idem ešte kúpiť arabské placky priamo do pekárne. Chvíľu len stojím a pozerám čo sa deje. Z druhého poschodia padá dolu každých 30 sekúnd čerstvý voňavý chleba. Je ich tu už taká kopa, že padajú na zem, ale nikomu to nevadí. Obrovská arabská placka stojí 0,20 JOD. Je tak čerstvá a horúca až som sa takmer popálil. Dolu z mestečka sa už ide fajn. Na izbe pomaly balíme veci a zajtra sa posúvame opäť ďalej...

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu


Shwarma

Obrázok blogu


Príjemné mestečko Wadi Musa

Obrázok blogu


V jeho centre

Obrázok blogu


Padajúci chleba v pekárni

Obrázok blogu


Spodná časť mesta takmer pri bráne do Petry

foto: Tomáš Kubuš, Petra, Wadi Musa, 19.8.2007

Súvisiace články:

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.comFacebook: Street Food Hunters Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoMarokoSeverná Európa - PobaltieMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

53 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

722 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu