Blízkovýchodne dobrodružstvo V. - Crac des Chevaliers

Z Palmýri sa presúvame smerom na západ k svetoznámemu križiackemu hradu Crac des Chevaliers. Už aj T.E.Lawrence sa o ňom vyjadril: Snáď je to najzachovalejší a najúchvatnejší hrad na svete. Môžem len potvrdiť, že atmosféra starobylého hradu na kopci s nádherným výhľadom na Sýriu a Libanon má niečo do seba...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Chalan, ktorý spravuje hotel nám vybavil, že nemusíme ísť na stanicu do mestečka, ale že nám autobus do Homsu zastaví priamo na našej ulici. Je to vlastne cestou, takže s tým nebol žiadny problém. Z okna sa ešte pozerám prebúdzajúce sa ruiny púštnej Palmýri a za 75 SYP na osobu vyrážame. Poslednú dve miesta sú voľné v úplne vzadu, tak sa s domácimi trochu tlačíme. Krajina vonku je stále rovnaká, vôbec nič sa na nej nemení. Aj v telke stále púšťajú tie isté hudobné klipy. Teda možno ani nie sú tie isté, ale všetky vyzerajú na jedno kopyto. Vysoký muž s dlhou bradou oblečený v bielom hábite stojí uprostred rozkvitnutej záhrady, rozhadzujem rukami a do toho spieva a spieva až do Homsu. Je poznať že sa blížime k mestu. Šedá farba okolia pozvoľna prechádza do zelene z umelého zavlažovania. Zastavujeme na jednej zo zastávok v meste. Pár ľudí vystupuje, no my nemáme ani tušenia či je toto tiež naša zastávka. Zrazu k nám pribieha šofér auta, ktoré na nás čaká aby nás odviezol na Crac. Mal to ľahké nás nájsť, pretože okrem nás bol autobus plný Arabov. Batohy hádžeme dozadu do auta, my sa traja natlačíme dopredu a už nám nič nebráni vyraziť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri predieraní sa hustou dopravou sledujem život mesta. Všade kam sa pozriem sú len samé domy, ošarpané budovy a vytŕčajúce minarety. Na prvý pohľad ma Homs rozhodne neupútal. Šesťdesiat kilometrov ku Cracu ubieha celkom rýchlo. Zrazu sa na vrchu kopca zjavuje malá kamenná silueta. To je on! Pýcha križiackej architektúry stojaca bez pohnutia už niekoľko storočí. K hradu vedie strmá cesta nahor cez malú ospalú dedinku. Väčšina z jej obyvateľov posedáva vonku v tieni svojich domov, popíjajú kávu či čaj, kecajú a oddychujú. Deti sa bez prestávky naháňajú pomedzi domy a po cestách a vôbec im neprekážajú autá či autobusy. Ešte pred vstupom odbíjame prvú ponuku miestneho sprievodcu. Vstupné je ako na iné pamiatky – 10 SYP (s ISIC) a 150 SYP (dospelý). Predavač lístkov sa ma za necelú minútu už tretí krát pýta či som z Ruska a ja mu už tretí krát vysvetľujem, že „Slovakia“ nieje Rusko. Ocitáme sa v útrobách slávneho hradu Crac des Chevaliers. V minulosti odolal aj takým menám ako je Nur ad-Din alebo Saladín, aby napokon dňa 8.apríla 1271 padol do rúk sultána Baibara. Na výber je viacero ciest a chodieb, tak sa púšťame do jeho objavovania. Tmavými uličkami bez kúsku svetla prichádzame k hradnej priekope plnej zelenej vody. Naokolo sú mohutné kamenné múry a vysoká veža. Vnútrajškom opevnenia popod veže sa dostávame na malé nádvorie. Sú tu zbytky kostola s gotickým chorálom. Je už síce vidno, že už toho prežil viac než dosť, ale pohľad na neho je zaujímavý. Hneď naproti je miestnosť, ktorá slúžila ako modlitebňa. Strmé schody vedú na vyššie položené nádvorie odkiaľ je nádherný výhľad po okolí. Priamo pod nami leží malá dedinka. Nikde žiadna púšť ako v Palmýre, ale zvlnené kopce tiahnúce sa po celom horizonte. Na druhej strane sa rozprestierajú široké pláne len pár kilometrov vzdialeného Libanonu. Ani nie 50km juhozápadne stále zúri vojenský konflikt medzi libanonskou armádou a ozbrojenými skupinami Fatah al-Islam pri mestečku Nahr el-Bared. Na druhej strane je vojna v Iraku a my sme tu v bezpečnom strede. Na nádvorí kupujem v malej reštaurácii niečo na pitie. Dnes sme ešte nič nepili, lebo ho ani nebolo kde kúpiť. Túlame sa bludiskom uličiek. Domáci v nich majú rozložený provizórny trh s remeselníckymi výrobkami – sklenené nádoby, hudobné nástroje, železné predmety a rôzne šaty či šatky. Pomaly sa blížime k východu. Na fotkách vyzerá hrad neuveriteľne obrovský, ale tu mi to tak nepríde. Za hodinku a pol si ho človek v pokoji obehne. Vonku sa zastavujeme pri aute naloženom sušeným ovocím, orechmi a čerstvými pistáciami. Čerstvé pistácie som ešte nikdy nemal, tak neváhame a berieme si za 200g sáčok. Sadáme do tieňa a lúskame. Majú jemnú šupu a po jej odstránení ostane v ruke pistácia ako ju poznáme z domu. Táto však chutí ako mladý orech. Prichádza náš šofér a odchádzame ďalej, do mesta Hama...ale o tej už nabudúce.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu


Hradná priekopa s mohutným opevnením

Obrázok blogu


Jedna z veži hradu

Obrázok blogu


Dedinka pôsobiaca ospalým dojmom priamo pod hradom

Obrázok blogu


Pri hradbách

Obrázok blogu


Blížime sa na nádvorie

Obrázok blogu


Nádvorie

Obrázok blogu


Detail zo steny

Obrázok blogu


...a vo vnútri

Obrázok blogu


Pohľad z najvyššieho miesta na hrad

Obrázok blogu


Spodné nádovorie

Obrázok blogu


Krajina zvaná Libanon

Obrázok blogu


Pohľad priamo dole z veže

Obrázok blogu


Okno do neba

Obrázok blogu


A okno z hradu

Obrázok blogu


Jedna z mnohých miestností

Obrázok blogu


Výber remeselníckych výrobkov priamo v hrade

Obrázok blogu


Crac des Chevaliers

Obrázok blogu


Čerstvé pistácie

foto: Tomáš Kubuš, Crac des Chevalier, 22.8.2007

Súvisiace články:

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.comFacebook: Street Food Hunters Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoMarokoSeverná Európa - PobaltieMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu