Blízkovýchodne dobrodružstvo VI. - Hama

Po návšteve „najúchvatnejšieho hradu na svete“ nás sýrske cesty vedú do známeho mestečka Hama. Berieme to opäť cez Homs, ale v meste sa nezastavujeme. Z Homsu to je do Hamy len okolo 50 kilometrov. Ani sme sa nenazdali a víta nás ceduľa „Welcome to Hama“. Prichádzame z kopca a tak sa zdá, že je mesto poriadne veľké a roztiahnuté...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Šofér nás vyhadzuje presne pred hotelom Cairo, mieste kde chceme stráviť dnešnú noc. Za dvojposteľovú izbu platíme 600 SYP. Zhadzujeme batohy, chvíľu oddychujeme a môžeme ísť objavovať krásy tohto nepochybne zaujímavého mesta. Jeho počiatky siahajú do neolitu, v dobe rímskej bolo známe pod menom Epiphania, ale do svetovej pozornosti sa dostala Hama pred 25 rokmi. Vo februári roku 1982 tu prebehlo brutálne potlačenie povstania voči vláde prezidenta Hafeza al-Assada, otca dnešného prezidenta. Do dejín vošlo pod označením „Masaker v Hame“ a po bombardovaní mesta sýrskou armádou zanechalo od 10 000 až do 25 000 obetí. Dodnes je táto téma v Sýrii tabu a nehovorí sa o nej. Dosť bolo o histórii a radšej sa vráťme do súčasnosti. Naše prvé kroky vedú do starého mesta. Ešte predtým sa na rušnej ulici kúsok od hotela ideme najesť. Dávame si faláfel v placke. Je úplné iný ako ten čo sme mali v Ammáne. Tento je čierny so sezamom, vo vnútri je zelenina, pokvapkaný citrónom, na vrchu hummus a vo vnútri zväzok mätových listov. Tie sa mi sem vôbec nehodia. Na faláfel som sa poriadne tešil, ale tento bol najhorší aký som kedy jedol. Bol tak zlý, že sa to ani nedá opísať. V priľahlej uličke sa objavujú prvé drevené kolesá „norie“. Práve oni sú tým, čo priťahujú pozornosť cestovateľov. Ich korene siahajú do byzantskej doby, ale kolesá v Hame spadajú do obdobia Mamelukov a včasnej Otomanskej doby. Ešte sme sa nenechali zlákať a ocitáme sa uprostred souku. Prvé obchodíky sú okupované mäsiarmi. Na hrdzavých hákoch sa hojdajú kúsky mäsa, po stole a na zemi sú rozložené vnútornosti, kože a hlavy. Malé deti pomocou krátkych drevených palíc odháňajú muchy aby bolo mäso stále „čerstvé“. Je tu neuveriteľný smrad, tak radšej pridávam do kroku. Predsa len obchodíky so zeleninou, ovocím, koreninami a orieškami voňajú o mnoho lepšie. Za zvyškom akvaduktu začína pozvoľna staré mesto. Trochu sa túlame kamennými úzkymi uličkami až sa obraciame a vraciame sa k dreveným kolesám. Stojíme na brehu rieky Orontes. Celá je sfarbená do zelena a je poriadne špinavá. Dve norie stoja na začiatku parku. Celkovo prežilo do dnešných dní v Hame 17 takýchto kolies po celom toku rieky Orontes. Koleso je obrovské, no čo ma najviac prekvapilo je zvuk, ktorý vydáva. Ani neviem odkiaľ som mal zafixované, že nevydávajú žiadny zvuk. Chvíľu sledujem toto zaujímavé divadlo ako každý kto sem zavíta. Koleso sa krúti, berie so sebou vodu aby ju vzápätí znovu vylialo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Mešita v centre mesta

Obrázok blogu


Jedna z prvých norií, ktoré sme stretli

Obrázok blogu


A tu sú obe tesne pri sebe

Obrázok blogu


Drevené koleso na rieke Orontes

Obrázok blogu


Pohľad z parku

Obrázok blogu


Výhľad z príjemneho parku

Obrázok blogu


Mešita An-Nuri stojaca priamo pri norii

V parku oddychujeme v chládku. Chlapec predávajúci kávu sa u nás zastavuje s tým, aby som ho odfotil. Proste len tak aby som mal jeho fotku. Parkom prichádzame k ďalším kolesám. Susedí s mešitou An-Nuri, za ktorou si dávame osviežujúci džús. Rušným centrom plným ľudí, áut a žltých taxíkov sa pomaličky vraciame ukryť sa na izbu pred slnkom. Cestou skúšam pizzový koláčik (5 SYP) a v cukrárni štyri neodolateľné arabské cukrovinky. Po sieste sa vraciame von. Teraz ideme objavovať mesto do opačnej strany. V okolí hľadáme autobusové kancelárie, kde by sme mohli kúpiť lístky, ale vôbec sa nám nedarí, tak to odkladáme. Dobre sme spravili, lebo o chvíľku si nás našla sama. Niekedy sa asi netreba príliš snažiť a nechať to len tak voľne plynúť. Vo vnútri kupujem lístky na zajtra ráno do Aleppa (65 SYP/osoba). K ďalším kolesám to je niekoľko sto metrov. Aj v tejto časti mesta je rozľahlý park. Ľudia sedia v tieni stromov a veselo si piknikujú. Kvôli reštauráciám nieje norie skoro vôbec vidno. Čo sa dá robiť, prechádzame reštauráciou a z vyhliadky si norie fotíme. Tieto sa mi páčia ešte viac ako predošlé pretože k nim vedie aj starý kamenný akvadukt. V centre pri veľkom kolese postáva viac ľudí ako na obed. Pozerám sa bližšie a vidím ako sa pred všetkými ľuďmi vozí na kolese mladý chalan. Dolu si stúpne na plošinu, vyjde pár schodov, naskočí na koleso, ktoré ho vyvedie až na vrchol, zostúpi a keď je znovu pripravený naskočí na koleso aby ho odviezlo opäť dolu. Zjavne ho to baví lebo odkedy sme tu si dáva už desiate kolo. Začína zapadať slnko a mesto sa oblieka do krajších farieb. Nachvíľu skáčeme na internet, vraciame sa ku kolesu vypiť si vyhladené ovocné džúsy a ideme domov. Rozsvecujú sa svetlá obchodíkov a minaret blízkej mešity svieti na zeleno.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu


Dve norie

Obrázok blogu


Minaret mešity An-Nuri

Obrázok blogu


Vo vnútri souku

Obrázok blogu


Predavač melónov

Obrázok blogu


Pouličný trh

Obrázok blogu


Dve kolesá mimo centra

Obrázok blogu


A jedno priamo v centre

Obrázok blogu


Slnko začína zapadať

Obrázok blogu


A vtedy sa najlepšie vozí na kolese

Obrázok blogu


A keď zapadne slnko, mešita sa rozsvieti na zeleno

foto: Tomáš Kubuš, Hama, 22.8.2007

Súvisiace články:

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.comFacebook: Street Food Hunters Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoMarokoSeverná Európa - PobaltieMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu