Vydať sa z Olomouca k hradu Bouzov znamená hodinu cesty a cca 35 kilometrov príjemnou krajinou. Už z diaľky sa vypnú nad koruny stromov krásne veže, ktoré napovedajú, že sa hrad priblížil na dosah ruky. Nad Bouzov priviali šedé mraky a dokonca sa na pár minút spustí z neba mrholenie. Na nádvorie hradu sa vstupuje vysokou, snehobielou vežou s obrovským ciferníkom. Prístupovú cestu potiahli dlažobnými kockami a kým prechádza cesta popod vežu, pohltí ju prítmie, ale len na malú chvíľku, kým sa za mrežami neotvorí útulné nádvorie. Tu dostane hrad svoju romantickú podobu vtlačenú do kameňa. Jej najvyšším bodom je mohutná, vysoká veža ozdobená farebnými okenicami a malými výklenkami pripomínajúcimi balkóny. Myseľ si hneď predstavuje ako sa z nej zvykla pozerať krásna princezná a dole pod zámkom sa odohrával stredoveký trh plný drevených stánkov. Hrad Bouzov tu stojí už od 14.storočia a hoci sa za jeho prvého pána považuje Búz, pomerne rýchlo sa nad jeho komnatami menili erby významných aristokratických rodín. Chvíľku ho vlastnili páni v Vildenberku, neskôr rodina Joštových, pár desaťročí pod jeho strechou zaspávali kniežatá z Kunštátu a dokonca sa predpokladá, že sa na hrade narodil neskorší český kráľ Jiří z Poděbrad, pretože aj jeho otec sa zaradil medzi majiteľov hradu. História dýcha z jeho stien skutočne každým krokom. Príbehy a legendy ochotne porozpráva mladý sprievodca a v každej miestnosti ukáže na najdôležitejšie časti výbavy či výzdoby, aby nikomu nič podstatné neušlo.

Vstupná brána k hradu Bouzov

Na nádvorie hradu sa vstupuje cez hodinovú vežu

Stredoveký výzor hradu

Hrad Bouzov pri pohľade z nádvoria

Na kamennom nádvorí

Brána pri pohľade z druhej strany

Nádvorie uprostred hradu

Freska na stene hradu

Vežičky ukryté nad nádvorím

Takýto pohľad na hrad sa naskytne počas prehliadky

Na nádvorí

Hradná studňa

Hradná studňa
Ocitnúť sa v krásnych, vyzdobených izbách má čaro cestovania v čase a človek len čaká, kedy sa spoza závesu objaví postava odetá v dobovom kostýme. Steny držia na svojom tele staré obrazy a niektoré z nich zachytávajú Bouzov v časoch dávno minulých. Počas Tridsaťročnej vojny slúžil dokonca ako cisárska pevnosť a väzenie pre švédskych zajatcov. Medzi najkrajšie časti celého hradu patrí hradná kaplnka. Cesta k nej vedie cez niekoľko miestností či väčších sál. Hrad musel pre nezasväteného pôsobiť ako skutočné bludisko. Vojdeme do gotickej miestnosti, takzvanej zbrojnice a po stenách visia dobové zbrane od tých jednoduchých až po vzácny meč, ktorý patril katovi vykonávajúcemu si svoje temné remeslo. Hoci hrad krátko po svojom zrode menil majiteľov ako na bežiacom páse, tak sa v roku 1696 dostal do rúk Rádu nemeckých rytierov a tí ho spravovali až do nešťastného roku 1939, kedy myseľ ľudí zachvátila svetová vojna. Prechádzku hradom spríjemní aj to, že ak chceme pokračovať do ďalšieho krídla, musíme prejsť nádvorím ukrytým medzi vysokými hradnými stenami. Stojí tu starobylá studňa s nádherným umeleckým kovaním a kto do nej hodí podľa legendy mincu, na toho sa nalepí šťastie. Aj ten kto ju nehodí je však šťastným, pretože ocitnúť sa na mieste akým je Bouzov je skutočne výlet do rozprávky. Pomaličky kráčame chladnými chodbami až sa ocitneme pri bráne, kde sme prehliadku začínali. Chvíľku si ešte posedíme pod kamennými oblúkmi a je čas sa pohnúť ďalej. Spoje nazad do mesta Litovel odkiaľ a ľahko dostaneme do Olomoucu nám práve teraz nejdú a tak si povieme, že môžeme ísť peši, kým nejaký autobus nájdeme. Po dvoch kilometroch vidíme, že sme spravili dobre. Za starým družstvom sa odrazu objaví panoráma celého hradu. Krásny pohľad a nezabudnuteľná bodka za návštevou Bouzova.

Na konci hradu

So sochou svätca

Romantický hrad Bouzov

Symbolom hradu je mohutná veža

Pod klenbou

Posledný pohľad na bránu

Bouzov sa začína ukrývať za stromami

Obloha nad hradom sa krásne sfarbila

Pri šliapaní sa odrazu z krajiny vynorila krásna panoráma hradu
foto: Tomáš Kubuš, Bouzov, 25.6.2011