Capua - Mesto gladiátorov

Kampánske mesto Capua si svoj prívlastok mesto gladiátorov zaslúži oprávnene. So svojím veľkým amfiteátrom ponúkala rímskemu ľudu zábavu v podobe hier, ale preslávilo ho najmä Spartakove povstanie, ktoré sa odohralo v týchto miestach. Aj po takmer dvoch tisícročiach stále stoja niektoré významné pamiatky a tak sme sa rozhodli toto zaujímavé miesto navštíviť.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Značka označujúca vstup do mesta je už dávno za nami, no trvá pár chvíľ kým sa dostaneme k amfiteátru. Práve on je najväčším lákadlom dnešného mesta Capua. Pochádza z 1.storočia a jeho význam upevňuje fakt, že po rímskom Koloseu išlo o druhý najväčší amfiteáter. Jeho výstavbu začal cisár Augustus, no za cisára Hadriána došlo k jeho úpravám. Capua je však známa aj vďaka inej udalosti. V roku 73 pnl. práve tu prebehla vzbura gladiátorov na čele so slávnym Spartakom. Malé parkovisko pod stromami leží len pár metrov od vstupu. Príjemný tieň využíva skupinka domácich dôchodcov, ktorí hrajú karty, počúvajú niečo na spôsob talianskej dychovky a k tomu stíhajú prebrať všetky posledné udalosti. Vstupné do amfiteátra je 2,50 € (zľavnený 1,25 €). Ja ako študent archeológie vstupné platiť nemusím. Dnes stoja z amfiteátra prevažne pôsobivé ruiny. Sú nádherné. V pozadí sa tiahne pár sivozelených kopcov a v okolí stavby sa povaľuje niekoľko kamenných zvyškov a pár precízne opracovaných korintských hlavíc. V areáli stojí malé múzeum venované gladiátorom Museo dei Gladiatori. Vo vnútri sú iba tri miestnosti. Ako prvé si človek všimne zaujímavú rekonštrukciu amfiteátra z čias jeho najväčšej slávy. Naľavo je v tmavšej miestnosti niekoľko postáv gladiátorov. Po stlačení tlačítka sa začnú ozývať zvuky preplnenej arény v strede gladiátorských hier. Rev rozvášneného davu sa miesi s rinčaním zbraní v zápase kde sa bojuje o život. Jedna z figurín zápas prehrala a leží na zemi. Steny poslednej miestnosti sú ozdobené kamennými reliéfmi nájdenými v útrobách amfiteátru. Pri múzeu stojí pár samnitských hrobiek „Tombe Samnite“. Vyzerajú ako malé kamenné domy. Okrem nás nieje v areáli nikto iný. Celý ho máme pre seba. Okolie amfiteátra je poriadne zarastené suchou trávou a pichľavými kríkmi dozrievajúcich černíc. Veľa ľudí sem asi nechodí, pretože v niektorých miestach musíme doslova raziť cestu cez kríky. Zadná strana amfiteátru nieje tak pekne zachovalá ako predná. Škoda je, že sa kvôli nejakým rekonštrukciám nedá dostať dovnútra. Aspoň sa dá odfotiť. Jeho vnútro je poriadne zarastené suchou trávou. Zatvorené sú aj podzemné priestory, ktoré sú známe tým, že sú veľmi dobre zachovalé.
Po prezretí amfiteátra sa ideme ešte narýchlo pozrieť do mesta, resp. do jeho časti, ktorá je v našej blízkosti. Hlavná ulica vedie až k zbytkom Hadriánovho oblúku (Arco di Adriano). Dnes je na ňom pripevnená tabuľa s textom, ktorý hovorí že presne v týchto miestach dňa 1.októbra 1860 zvíťazil Giuseppe Garibaldi nad kráľovstvom dvoch Sicílii. Za oblúkom stojí muž s hŕbou starobylo vyzerajúcich medených nádob, z ktorých dáva dolu patinu. Siesta sa pomaly končí a ulica začína pozvoľna ožívať. Rýchlym krokom prechádzame ešte pár priľahlých ulíc až ku kostolu Chiesa di S.Erasmo. Prázdnym námestím Piazza Adriano sa vraciame naspäť k autu. Posledný pohľad na amfiteáter a odchádzame.