Prvé ráno v Chive. Už je to poriadne dávno keď som si ju prvý krát predstavoval a túžil sa sem dostať. Dnes som sa tu zobudil. Ako banálne to znie, hoci pri pomyslení na to dostávam zimomriavky. Slnko sa ozýva už pomerne skoro, no ešte predtým ako mu dovolíme, aby sa poprechádzalo po našich telách ideme na raňajky. Domáci toho nanosili tak veľa, že im po nás ešte viac než polovica ostala. Ešte predtým ako zasvätíme tento deň objavovaním starej Chivy si musíme ísť kúpiť lístky na zajtrajší nočný vlak z Urgenča do Taškentu. Vonku za hradbami sa rozkladá nová časť mesta Dišon-Qala. Čím viac sa človek vzdiali hlineným hradbám, tým viac ho obklopujú moderné domy. Ulice plné áut, záhrady, ale aj škola z ktorej vychádzajú študenti v školských uniformách. Vo svojich elegantných rovnošatách prišli trhať burinu a niektorí dokonca okopávajú. Sem tam stojí pri ceste provizórny stánok odkiaľ babka ponúka studené pitie, vodu, ovocie alebo zeleninu. Kupujem si u nej fľašu vody a keď sa mi zdá, že platím viac ako by som mal, pýtam sa prečo. „Maľčik, ty turist“ odvetila a pustila sa do veľkého smiechu. Celý proces nákupu štyroch lístkov na vlak trvá pol hodinu. Jeden stojí 45 300 somov a keď berieme štyri, máme v rukách celkom slušný balík bankoviek. No tak to vyzerá, keď najväčšia uzbecká bankovka má za jednotkou už len tri nuly. Nám naposledy v zmenárni dokonca nedali ani len tisícky ale rovno za igelitku päťstoviek.
Brána za hradbami starého mesta má aj tak svoj orientálny nádych
Štyri lístky na vlak
Staré mesto Ičon-Kala sa ukrýva za mohutnými hlinenými hradbami. Sú obrovské, zdobené vyrezávanými detailmi a ozdobené vybiehajúcimi bastiónmi zahryzujúcimi sa do priľahlého námestia. Hradby slúžia ako stroj času. Vonku mimo nich je malé moderné mestečko a za nimi poletujú príbehy starej Chivy pretvorené do palácov, hrobiek a vysokých minaretov. Nikdy neležala na hlavnej trase Hodvábnej cesty, ale jedna z odbočiek smerovala aj sem. Chiva sa stala synonymom pre krutý obchod s otrokmi. Privážali ich turkménske kmene z oblastí púšte Karakum či z ďalekého Kazachstanu. V roku 1592 tu vznikol dokonca Chivský chanát, ktorý práve vďaka tomuto obchodu prosperoval. Hovorilo sa, že kto chcel najkvalitnejších otrokov, musí si pre nich prísť až do Chivy. O mesto sa zaujímalo ako cárske Rusko, tak aj obávaná a mocná Perzia. Perzský panovník Nádir Šách ju dobil a stala sa tak severným stanovišťom ríše. Ruskí cári sa však myšlienky ovládnuť toto zaujímavé mesto nikdy nevzdali. Vojsko s 13 000 vojakmi koncom 19.storočia Chivu obkľúčilo a miestny chán sa stal obyčajným vazalom panovníka. V roku 1924 pohltil celú krajinu Sovietsky zväz a záujem o ňu upadol. Dnes sa opäť dostáva do podvedomia cestovateľov, ktorí sa k nej vyberú, aby si posedeli v tieni minaretov a aspoň na chvíľku sa stali súčasťou tohto rozprávkového miesta. Uličky plné atmosféry sa rozbiehajú do všetkých svetových smerov. Hlavná tepna nesúca meno miestneho hrdinu Pahlavona Mahmouda je plná rozmanitých obchodíkov či malých čajchán skrytých pod konármi stromov. Uzbecký čaj osladený domácim slivkovým lekvárom, ktorý pijeme každé ráno bude doma človeku chýbať. Milé predavačky vystavujú ručne vyrezávané nástroje, bronzové tácky, šatky, farebné látky, remeselnícke výrobky a v neposlednom rade aj malé spomienky pretvorené do suvenírov. V tieni stromov odpočíva ťava Katja. Je jediná, ktorú sme na našej uzbeckej ceste starobylou Hodvábnou cestou stretli. Kedysi ju križovali tisícky púštnych korábov, ale časy sa menia aj tu. Chiva je neskutočne fotogenické miesto. Keď sa nepozerám na všetky tie kamenné monumenty, vyrastajúce nad hlavami sú tu ľudia hrajúci všetkými farbami. Dievčatá oblečené v kvietkovaných šatách si ladne vykračujú ulicami, akoby boli na módnej prehliadke. Kým iránske ulice sú vďaka čádorom čierne, tu sú ich šaty pestré ako rozkvitnutá lúka. V ruke štýlový dáždnik chrániaci pred ostrým slnkom a vysmiata tvár so šibalským úsmevom. Tu v Chive sú azda tie najkrajšie dievčatá z celého Uzbekistanu. Ich hlboké hnedé oči dávajú na chvíľku dokonca zabudnúť na to, kde sa človek nachádza. Na prvý pohľad pôsobia ako Európanky, ale oči aj tvár vykazujú nezameniteľné a orientálne stredoázijské črty. Exotika pútnikov priťahovala od nepamäti. Staršie ženy posedávajú spolu v životodárnom tieni a hlasno sa zhovárajú. Ani oni sa nedajú zahanbiť. Vzory ich šiat až nápadne pripomínajú typickú výzdobu chivských palácov. V uliciach akoby chýbali muži. Len v prítmí svojho obchodíku šikovnými rukami vyrýva starý dedko kvetinové motívy do dreva, pár ich posedáva na čaji, ale inak sa takmer všetci stratili. Túlame sa uličkami, ale ak chceme vstúpiť do niektorej z pamiatok treba nám „turistický“ lístok, ktorý predávajú až pri Západnej bráne. Stoja 12 000 somov, no podarilo sa nám ich vďaka študentskej zľave zraziť o tri tisícky nižšie. Pokladníčka si ešte všimne, že mám okolo ruky omotaný foťák a tak mi načíta ďalších 5000 somov. Chvíľku sa hádame, ale z tých niekoľkých turistov predsa treba vytrieskať maximum.
Vysoké múry starobylého mesta
Typická chivská žena. Šaty a slnečník
Tyrkysové čiapočky stavieb nesmú chýbať ani tu
Ťavu Katju pozná v Chive každý
Hlavná ulica vedie k minaretu Kalta MinorNa konci ulice stojí minaret Kalta Minor. Nielen pre mňa je akýmsi symbolom celej starej Chivy. Nikdy nebol dokončený, pretože pôvodné plány hovorili o najväčšom minarete celého moslimského sveta. V roku 1851 sa panovník Mohammed Amin Chán rozhodol postaviť minaret tak veľký, že bude z jeho vrcholu vidieť až do 450 kilometrov vzdialenej Buchary. Sen to bol naozaj pekný, ale krátko na to sa rozplynul so smrťou vládcu. Dnes má len 26 metrov, no patrí k pamiatkam, ktoré sa navždy zapíšu do pamäte. Tyrkysová farba minaretu udrie každému do očí. Okolo neho obiehajú pásy vyplnené výzdobou pripomínajúce koberec. Až tesne pred vrcholom tancuje na modrých kachličkách arabská kaligrafia. Dotýkajú sa ho odlesky slnečných lúčov a celá stavba akoby žiarila. Krajší minaret som ešte nevidel. Pár metrov od neho stojí veľká medresa Mohammeda Amína Chána. Medresa, bola školou, kde sa mladí študenti učili predovšetkým Koránu a náboženstvu. Podnikavý majiteľ ju citlivo prerobil na hotel a na jej krytom nádvorí si môže človek posedieť pri obede alebo miske čaju. Vypili sme prvú kanvicu, chystáme sa zaplatiť, no pred tým, ako sme to stihli sa nám na stole objavila ďalšia. Že by to bola rozprávka v ktorej sa čaj nikdy neminie? Na Chive je úžasné to, že kamkoľvek sa vyberieme, ktoroukoľvek uličkou kráčame, vždy sa ocitneme pri nejakej pamiatke.
Len si tak vykračovať v Chive
Kalta Minor, symbol Chivy
Staré mesto Chivy patrí k najpríťažlivejším v celom Uzbekistane
Nedostavaný minaret Kalta Minor
V Chive sú azda najkrajšie dievčatá z celej krajiny
Západná brána mesta leží v tesnej blízkosti Kalta Minor
Vďaka ženám hrajú ulice mesta pestrými farbami
Kalta Minor je zložený z neskutočného množstva kachličiek
Vežičky patriace k medrese Mohammed Amína Chána
Dovnútra monumentálnej pevnosti Kuhna Ark sa dostávame cez pootvorené drevené dvere. Tehlové múry dýchajú starobylosťou a vežičky nad vstupom má obložené typickými tyrkysovo-bielymi vzormi. Na nádvorí sú miesta, kde stála kedysi väznica ale aj kamenná platňa s kruhovým tvarom. Ten slúžil pre návštevy kočovníkov. Tí si na tomto kameni raz dva rozložili svoju jurtu a cítili sa ako doma. Stredoázijské väzenia boli obávanými miestami a hovorilo sa, že kto do nich raz vkročil, toho už viac nepotešili slnečné lúče. Pevnosť slúžil ako rezidencia miestnemu vládcovi už od 12.storočia. Za jej hradbami mali asi všetko na čo si spomenuli. Vlastnú mincovňu, stajne, sklad zbraní, baráky pre vojakov, mešitu a neodmysliteľný hárem orientálnych panovníkov. Úzky prechod plný kamenných schodov vedie hore na vyhliadku. Bábuška predávajúca lístky od nás pýta vstupné pár tisíc somov. Zarozprávame sa a keď počuje odkiaľ sme, tak sa len poteší. Ako hostia z Československa platíme len zlomok ceny. Znalosť ruštiny a možnosť porozprávať sa s domácimi otvára niekedy ich srdcia. Každým ďalším krokom sme vyššie a pomaličky sa nám odkrýva celé mesto. Je nádherné. Architektúra hlinenej farby, minaret Kalta Minor je zrazu pod našimi nohami, staré medresy, Piatková mešita so svojim minaretom, za ním minaret ešte vyšší. Práve odtiaľto, z miesta zvaného „panoráma“ spozná návštevník mesto najlepšie. Pretúlame sa k Piatkovej mešite. Jej vnútro pôsobí ako les štíhlych, drevených stĺpov a hoci je väčšina z nich po rekonštrukcii, vyzerajú neskutočne. Cestou do hotela sa musíme zastaviť v paláci Tosh-Hovli. Jeho rozsiahle nádvorie je plné prezdobených iwánov doslova preplnených modrými kachličkami.
Za dverami sa rozprestierajú miestnosti pevnosti Ark
Múry pevnosti
Úžasný výhľad z pevnosti na celú Chivu
Vysoký minaret Islam Hoja
Moderná Chiva za hradbami
Kalta Minor
Kalta Minor s medresou Mohammeda Amín Chána
Les stĺpov v Piatkovej mešite
Palác Tosh-Hovli
Nádherné vzory zdobia steny paláca Tosh-Hovli
Nádvorie paláca Tosh-Hovli
Rozprávková atmosféra paláca Vybrali sme sa za obrovské mestské hradby, aby sme si mohli porovnať oba svety. Tu vonku to je úplne iný svet ako v obklopení vysokých minaretov. Pri vodnom kanále čistí dvojica žien niekoľko kobercov. Jedna z nich na nich kľačí a druhá chodí naberať vedrá vody. Kanál vedie až k Západnej bráne starého mesta. Sama o sebe si zaslúži pozornosť. Medzi dvomi cibuľovitými vežičkami sa vynára vrchol minaretu Kalon. Obrovská mapa na stene ukazuje kadiaľ kedysi viedla Hodvábna cesta. Turkménsky Merv, uzbecký Samarkand, Buchara, čínsky Kašgar či Turfanská oáza. Sny na mape sú pospájané hrubou čiarou a ja si hovorím, že si ich všetky splním. V malom podniku na námestí pripravujú vo veľkých obitých hrncoch prekvapenia uzbeckej kuchyne. Kuchárka nás víta, dvíha pred nami pokrievky, aby sme si vybrali, ale ani polievka, ani varené kosti s mäsom nás neoslovili. Nebola by to Chiva, keby ani za hradbami neskrývala nejaké zo svojich tajomstiev. Medzi stromami stojí palác Ifsandiyar, ktorý sa podobá na letné sídlo emíra z Buchary. Jeho obrovské, prázdne miestnosti dávajú naplno vyniknúť nádhernej výzdobe. Steny sú ozdobené vyrezávaním, kachle vykladané farbenými kachličkami a zo stropov visia luxusné lustre. Najväčší z nich má dokonca rovných 50 kilogramov. Život v ňom pulzoval začiatkom 20.storočia, ale je zachovaný natoľko, že to tu vyzerá akoby si jeho obyvatelia len pred niekoľkými týždňami zbalili kufre. Jedným z dôvodov je určite aj fakt, že si ho Sovieti vybrali ako svoje významné miesto a hovorí sa, že na jeho nádvorí stála prvá socha Lenina v celej Strednej Ázii. Aj neďaleko Severnej brány je malá reštaurácia. Je zasadená do príjemného prostredia, nad jazierkom plným špinavej vody. Vo vedľajšom podniku vrcholia prípravy na svadbu. Cukor do čaju nemajú, tak dostávame misku cukríkov. Často sa tu takýmto spôsobom sladí čaj, keď nie je po ruke žiadny iný cukor. Najedli sme sa šašlíkov a zeleninového šalátu. Šašlíky majú v Uzbekistane úplne všade. Keď človek nevie čo si dá, je tu polovičná šanca, že sa mu na tanieri objaví toto tradičné jedlo. Na malom námestí neďaleko brány už pomaličky balia ovocný a zeleninový trh. Každé ráno sem prídu ľudia, rozložia svoje stánky a ponúkajú čo vypestovali. Prach ulice sa mieša s chaosom a robí to z neho pekný orientálny obrázok.
Chivské hradby
Pohľad na mesto cez Západnú bránu patrí k najkrajším
Socha na námestí pred bránou
Sny pospájané čiernou čiarou
Palác Ifsandiyar
Palác Ifsandiyar
Trh rozložený vonku na ulici Noc pomaličky začína padať na mesto. Dotýka sa vrcholkov vysokých minaretov, padá na kupole mešít a napokon vypĺňa miestnosti palácov. Rozlieva sa ulicami až pohltí celú Chivu. Ľudské kroky akosi utíchli a všade zavládol pokoj. Túlame sa mestom a nestretávame takmer ani živú dušu. Len z čajovní sa dvíha známa vôňa dreveného uhlia a grilovaného mäsa. To sú tie miesta, kam sa všetci utiahli. Ak vyzerá Chiva cez deň ako z rozprávky, cez noc sa javí ako ten najligotavejší diamant ukrytý v očiach tej najkrajšej princeznej. Z tmy sa vynárajú čarokrásne stavby a ostatné budovy ostávajú pod tmavou prikrývkou. Stojíme pod minaretom Islam Hoja a zdá sa, že sa dotýka hviezd. Je osvetlený ako mesiac. Jedna polovica žiari a druhej odvrátenej strany sa dotýkajú neviditeľné ruky tmy. Pohľad na nedokončený Kalta Minor mi vyrazí dych. Cítim ako mi búši srdce len kvôli tej kráse, ktorá stojí predo mnou. Sedíme na kamennom múriku a čas beží úplne inak ako doteraz. Človek by v jeho blízkosti dokázal v jeho svetle presedieť celú noc, bez toho aby zaspal. Sem tam sa uličkou preženie jemný vietor a rozkolíše zelenú korunu stromu ležiaceho vedľa minaretu. Prechádzka nočnou Chivou patrí medzi tie najkrajšie zážitky z celého Uzbekistanu. Stúpame na hlinené strechu nášho hotela a sadáme si na zaprášenú zem. Prikrylo nás nebo posiate hviezdami. Pri pohľade na vysvietené mesto popíjame malú pollitrovú fľašku pravej kofoly, ktorú si opatrujem už dva týždne v batohu na špeciálnu príležitosť. Nikdy v živote som ju nepil na krajšom mieste. Ach, Chiva, Chiva, ty si získaš každú dušu, ktorá do teba vstúpi.
Tradičné baranice dostať priamo na ulici
Staré mesto je plné krásnych pohľadov
Kalta Minor
Krása Chivy sa zrkadlí naozaj všade
Medresa v meste
Minaret Piatkovej mešity pri západe slnka
Najvyšší minaret mesta Islam Hoja
Západ slnka v Chive
V noci svieti do tmy minaret Islam Hoja
Pohľad na nočnú Chivu sa vryje hlboko do pamäte
Kalta Minor s medresou Mohammeda Amína Chána
Predtým ako Chivu opustíme sa ideme opäť prejsť mestom a navštíviť miesta, ktoré sme včera vynechali. Vysoké miesta odjakživa ľudí priťahovali. Tým najvyšším miestom, kde sa dá v Chive vyliezť je 57-metrový minaret Islam Hoja. Bola by škoda neísť sa pozrieť na tento najvyšší minaret celého Uzbekistanu. Spoločne s medresou patrí k najmladším stavbám, pretože nemajú ešte ani sto rokov. Vo vnútri minaretu sa špirálovito točí 118 kamenných schodov. Síce trochu zadýchaní, ale za ten pohľad to stojí. Vidíme všetky tie známe stavby, ktoré sme už navštívili. Jedným z najnavštevovanejších miest celej Chivy je hrobka legendárneho básnika, filozofa a zápasníka Pahlavona Mahmouda. Jeho sláva vystúpila do takých výšin, že ho dnes miestny považujú za svojho patróna. Pútnici prichádzajú k hrobke zo všetkých kútov krajiny. Za nenápadným vstupom sa ocitneme na nádvorí s malou studňou. Ľudia dovnútra hádžu mince, ponoria priviazaný pohárik do vody a dajú si niekoľko dúškov. Veria, že má liečivé účinky, veď predsa vyviera pár metrov od hrobky svätca. Jej kupola je pokrytá tisíckami tyrkysových kachličiek. Pred prahom čaká tucet párov topánok. Vo vnútri hrobky sedí v kúte starý muž, ktorý by kľudne mohol mať sto rokov. Zvráskavené čelo hovorí o ťažkom živote v tomto kúte sveta. Sediac na mäkkom koberci ticho recituje modlitby. Aj teraz si k nemu sadla skupinka pútnikov a bez slova ho počúvajú. Na konci mu ďakujú a nechajú pár drobných. Pokračujú až k mrežiam hrobky. Dotýkajú sa ich celými dlaňami, prechádzajú prstami a snažia sa cez ne prehodiť zväzky ošúchaných bankoviek pre šťastie. Von všetci cúvajú, aby sa svojmu patrónovi neotočili chrbtom. Na ľavej strane stojí bokom hrobka chána Mohammeda Ráchima II. Vládol Chive na prelome 19.a 20.storočia, ale húfy ľudí aké prúdia k Pahlavonovi si môže nechať len zdať. Cez ulicu stojí veľká medresa Shergozi Khan. Ako aj mnoho ďalších stavieb aj ona je dnes prerobená na múzeum. Celé mesto pripomína jedno veľké, nekonečné múzeum. Predavačka lístkov mi rozpráva a svojej dcére a položartom vraví, že sa s ňou môžem oženiť ak chcem. Ostalo tu nejako horúco a tak sa radšej vyparím, kým ešte nemám na prste snubný prsteň.
Minaret Islam Hoja
Typická uzbecká medresa
Rozhovor pod medresou
Pod minaretom, už stačí len vyliezť hore
Pohľad na Chivu z najvyššieho bodu v meste
Starobylá Chiva
Posledný pohľad na Chivu
Vrátime sa do hotela pre batohy a ešte chvíľku sledujeme správy. Ukazujú tehránske ulice plné demonštrantov, potýčiek medzi políciou a ľuďmi či zatýkanie. Vyzerá tam byť horúco, keď si vezmem do úvahy, že pozajtra letím priamo do Tehránu. Lacný taxík nás vezme do Urgenču. Pred odchodom máme ešte čas, tak si spravíme výlet k púštnym pevnostiam a až po nich nastupujeme do vlaku smer Taškent.
foto: Tomáš Kubuš, Chviva 23-24.6.2009
