„Čo keby sme skočili do Tallinnu?“

Kráčame januárovými Helsinkami, keď zrazu pred sebou obaja uvidíme leták na ktorom je odfotená loď a nápis „Estonia“ hovoriaci o lodnom spojení do Estónska. Pozrieme sa na seba a v tom momente, pred tým než to niekto z nás vyslovil sme už vedeli čo sa bude diať. „Čo keby sme skočili do Tallinnu?“ Dá sa na takúto otázku odpovedať „nie“? A tak naša cesta do Petrohradu z minúty na minútu vedie cez hlavné mesto Estónska...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (37)

Z chladných fínskych Helsiniek sa plavíme vlnami Baltského mora. Len hodina a pol plavby a na horizonte sa začínajú objavovať vysoké kostolné veže estónskeho Tallinnu. Jeden zo symbolov mesta „Tučná Margaréta“ zdobí mestskú bránu a stráži vstup do jeho ulíc. Miestny obyvatelia prepožičali ženské meno stredovekému bastiónu zo 16.storočia. To je vstup do mesta ako sa patrí. Ulicu Pikk, jednu z hlavných tepien, kde mali svoje domy nemeckí obchodníci, lemujú pekné, staré a farebné domčeky. Spodné poschodia využívali na bývanie a vrchné zase premenili na sklad svojho tovaru. Po vydláždených cestách sem tam prejde auto a zvuk kamenných kociek sa ozýva celým okolím. Centrum Tallinnu dýcha stredovekom a niet divu, že ho zaradili aj medzi pamiatky svetového dedičstva. Uličky a staré domy obchodníkov ponúkajú krásne prechádzky časom. Niektoré sú úzke, na ich konci sa zrazu zjaví malé stredoveké námestie alebo jeden dom postavený cez druhý. Výklady predajní so suvenírami zdobia prevažne ruské matriošky, niektoré oblečené v čierno-bielo-modrých estónskych farbách. V malých podnikoch posedávajú ľudia pri šálke horúceho čaju a kávy. Srší z nich akási nevyčerpateľná pohoda. Tajomným nádychom je zahalená budova, kde mali svoje bratstvo „Čierne hlavy“. Obchodníci zo spomínaného bratstva nemali ženy a ich patrónom bol sv.Maurícius, legendárny africký bojovník znázornený medzi dvomi levmi na štíte domu. Vedľa stojaci dom zastrešuje kupcov sv.Olausa a je najstarším svojho druhu v celom meste. Tallinn je plný malých, nepatrných detailov. Treba sa pozerať všade, na steny, priečelia budov, strechy alebo veže kostolov. Tu sa objaví pekne vyrezávaný ciferník hodín ozdobený postavičkami, tam zase kovové štíty s obrázkami alebo napokon symbol dvoch prekrížených hadov.

Vstup za hradby stredovekého mesta

Tučná Margaréta

Uličkami starého Tallinnu

Drevené hodiny na jednej z veží

Centrum Tallinnu

V zimný podvečer sa ulice mesta vyprázdnili

Ulička vedúca na hlavné námestie

Radničné námestie (Raekoja Plats) nepreslávila len zaujímavá radnica, ale aj lekáreň Raepteek. Jej ľahko prehliadnuteľná fasáda za sebou skrýva jednu z najstarších lekárni na celom svete, kde sa predávajú lieky či liečivá bez prerušenia už od roku 1422. Medzi jej prominentných zákazníkov patril napríklad ruský cár Peter Veľký. Za jej ťažkými drevenými dverami sa rozlieha zaujímavá vôňa a množstvo sklenených nádob s neidentifikovateľným obsahom uložených v starých poličkách. Námestie je centrom mestského života už viac než 900 rokov. V minulosti sa tu konali veľké stredoveké trhy a dnes ho lemuje veľa malých kaviarničiek či reštaurácii. Jeho stredobodom je budova Radnice, ktorá je zároveň jedinou gotickou radnicou celej severnej Európy. Ak sa Vám zdá, že sa jej veža nápadne podobá na minaret, nemýlite sa. Skrýva sa z ním legenda, kedy sa jeden dobrodruh vybral na cestu lákavým Orientom. Po návrate domov, ostal očarený tým čo videl a navrhol vežu tak, aby mu pripomínala jeho cesty. Za rohom sa ocitneme v pasáži svätej Kataríny. Je to tá najkrajšia stredoveká ulička v celom celučičkom Tallinne. Akoby sa človek dostal do iného storočia. Opracované kamene krášlia steny a nad hlavami sa držia klenby. Z obchodíkov vychádza svetlo a osvetľuje zdanlivo tmavé miesta. Sem tam sa objavia staré drevené vozy, ktoré ponúkajú tradičné výrobky. Ľudia oblečení v dobových kostýmoch predvádzajú svoje umenie, hru na píšťalke, kováč kuje železo a žena v červenom kabáte predáva ručne vystrúhané lyžice.

Radničné námestie s budovou Radnice

Slávna lekáreň na námestí

Lekáreň Petra Veľkého

Štíhla veža radnice pripomínajúca minaret

Krásne stredoveké uličky, pasáž sv.Kataríny

Verejné osvetlenie v starej uličke

Vianočná výzdoba je v uliciach ešte aj koncom januára

Mestská brána Vir

Mestská brána Vir

Na vŕšku nad Tallinnom stojí Toompea, bývalý zámok a dnešné sídlo parlamentu. Cesta hore vedie úzkymi kamennými uličkami popretkávanými schodmi. Podľa starého príbehu je Toompea miestom, kde pochovali Kaleva, hrdinu ktorý ako prvý stál na čele Estóncov. Toto miesto má v sebe obrovský kus histórie. Prechádzame sa rozľahlým parkom vedľa nekončiacej budovy natretej ružovou farbou. Nieje tu ani živej duše, len tiché vetvy stromov. Rozťahané hradby zdobia vysoké mohutné veže. Najimpozantnejšou zo všetkých je veža Kiek in de Kök. Môže sa zdať byť nedobytnou, pretože má v tele deväť jaziev, po kanónových guliach, ktoré na ňu vystrelil Ivan Hrozný. Tu hore stretávame aj krásny ortodoxný kostol Alexandra Nevského. Ako mnohé iné v regióne aj on vyrástol v posledných rokoch 19.storočia, kedy celou Baltskou oblasťou prebiehalo silné poruštenie. Jeho päť vežičiek s krížmi svietia do tmavej noci. Pri kostole Panny Márie sme objavili dve vyhliadky na mesto. Zrazu nám leží celý Tallinn pri nohách. Nádherne osvetlené mesto doslova vyráža dych. Čierne nebo je premiešané s fialovou farbou a pod ním sa dvíhajú veže kostolov. Okolo starého centra sa obtáčajú hradby a za nimi tisíce malých svetielok. Rozpoznávame štíhlu vežu Radnice, prístav, ale aj vysokú gotickú vežu kostola sv.Mikuláša. Odtiaľto vyzerá Tallinn ešte krajšie ako pri potulkách jeho uličkami. Dlho stojíme na malej vyhliadke a v chladnej noci sledujeme nemiznúce svetielka.