Efez

Efez patrí k najvýznamnejším archeologickým lokalitám na svete. Niekde sa uvádza, že ide dokonca o najlepšie zachované mesto staroveku. Prvé mesto, ktoré vyrástlo na tomto mieste vzniklo už niekedy okolo 1000 pnl. Ako väčšina iných neskôr zaniklo, ale v 4.st pnl. bolo vystavané opäť. Veľmi významnú úlohu zohral Efez za rímskeho panovania, kedy bol prosperujúcim prístavom. Po čase sa prístav zaniesol bahnom, čím začal význam mesta upadať. Aj napriek tomu však Efez zohral významnú úlohu pri šírení kresťanstva. V rokoch 431 a 449 sa tu konali dva veľké cirkevné koncily.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Pred vstupom do areálu je množstvo stánkov so suvenýrmi. Všade človeka vítajú a ukazujú svoj tovar, pretože práve oni majú to najkrajšie, najlepšie a najlacnejšie. Po otázke "Where are you from?" to skúšajú v rodnej reči danej krajiny. Vstupné do areálu je 10 YTL (5 €). Už zrána tu je poriadny nával turistov. Pár metrov za vstupom práve prebiehajú vykopávky. Archeológovia čistia mozaiky v rímskych Varriových kúpeľoch. Hneď zo začiatku vidno aký je areál rozsiahly. Po pravej strane leží pekne zachovaný Odeon. Okolo neho sú ďalšie menšie vykopávky. Dostávam sa až k hlavnej ulici Curetes. Na jej začiatku stojí Herkulova brána ozdobená peknými reliéfmi a sochami bohyne víťazstva. Naproti sa vypína rímsky chrám cisára Domitiána. Ulica je lemovaná zaujímavými budovami. Na jednej strane stojí Hadriánov chrám. Bol postavený v roku 123 na počesť cisárovej návštevy Efezu. Druhá strana patrí pozostatkom domov. Podlahy sú vyrobené z obrovského množstva malých kamienkov usporiadaných do pekných mozaík. Kúsok pred Celziovou knižnicou je veľký krytý areál s luxusnejšími domami. Je zatvorené. Práve dnes večer má byť slávnostne otvorenie. Dnu sa dostávame asi ako jedni z prvých návštevníkov ešte pred premiérou. Vo vnútri visí rakúska a turecká vlajka. Rakúska preto, lebo práve Rakúšania sa zaslúžili o väčšinu vykopávok v Efeze a stále v nich pokračujú. Areál je veľmi pekný. Dali si na ňom záležať. Pod strechou leží odkrytých niekoľko budov. Steny sú pomaľované freskami s rôznymi motívmi. Farby sú sýte a ani po dvoch tisícročiach nestratili na svojej kráse. Podlahy krášlia mozaiky. Detaily dotvárajú rôzne malé i veľké stĺpy, sedadlá alebo keramické nádoby. Dobré je, že okrem nás tu nie sú žiadny iný turisti. Netreba sa nikde tlačiť aby človek vôbec niečo videl. Vonku začína koncentrácia turistov narastať. Toto môže znamenať jediné. Celziova knižnica. Knižnica je azda najznámejšou pamiatkou celého Efezu a niekedy aj celého Turecka. Je veľmi pekne zachovalá. Vybudoval ju v rokoch 114-117 konzul Gaius Iulius Aquila pre svojho otca. Dnes mohla vyzerať ešte krajšie, no skupiny Gótov ju skoro zničili a čo nespravili oni, to dokončilo zemetrasenie okolo roku 1000. Celá predná fasáda je zdobená reliéfmi, ornamentami, malými dekoráciami a gréckymi nápismi. V spodnej časti stoja štyri sochy. Predstavujú Sofiu (múdrosť), Aréte (cnosť), Enniu (intelekt) a Epistéme (vedomosti). Všetky tieto detaily vytvárajú obdivuhodný celok. Stavba je veľmi fotogenická, len škoda toho množstva ľudí. Vo vnútri vyzerá úplne inak. Nieje tu žiadna výzdoba, len holá stena. Ani by som nepovedal, že to môže byť jedna a tá istá pamiatka. Na boku je vstup do Agory. Dlhá cesta lemovaná porozbíjanými stĺpmi vedie až k divadlu. V helenistickom období bolo vytesané do pohoria Pion. Počas panovania Ríma prešlo pár zmenami do dnešnej podoby. Stúpam až na najvyššie možné miesto. Sadám si na kamennú lavicu a sledujem krajinu a divadlo rozprestierajúce sa pod mojimi nohami. Škoda len, že nevidno Celziovu knižnicu. Určite by to bol zaujímavý pohľad. Ku koncu sa prechádzam po ďalších ruinách, pozerám niekoľko stél, sarkofágov a opúšťam areál. Návšteva stála za to.