Erice. Kamenné uličky plné ticha

Azda najpríjemnejším prekvapením západnej Sicílie je malé, neznáme mestečko Erice ležiace neďaleko pobrežného Trapani. Usadené na 750 metrov vysokej hore Eryx pôsobí dojmom akoby na neho tok dejín jednoducho zabudol a v uličkách stále rezonuje kamenný stredovek. Erice je predurčené na to, aby zviedlo svojich návštevníkov fantastickými výhľadmi. Nielenže leží pod kopcom Trapani, ale v diaľke sa rysujú obrysy Egadských ostrovov vyrastajúcich z mora a všade naokolo je zvlnená sicílska krajina.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Erice leží len pár kilometrov od mesta Trapani a tým pádom je skvelým poldenným výletom. Hore na kopec, kde sa rozprestiera staré mestečko vedie aj lanovka, ale my dáme prednosť autobusu. Tie odchádzajú z malej autobusovej stanice neďaleko centra Trapani a kým sa autobus vytrepe až hore na prah stredovekého mesta, prejde pol hodinka. Hovorí sa, že najkrajšie výhľady ponúka záhrada Giardino del Balio, ktorá susedí so symbolom mesta v podobe normanského hradu. Pod nami sa rozprestiera šíre Tyrhenské more strácajúce sa v diaľke. Neďaleko pevniny sa z jemnej hmly vypínajú Egadské ostrovy. Na ľavej strane je najväčšia Favignana, oproti nej Levanzo a za ním v tesnom závese pláva Marettimo. Pôsobia tak krásne tajomne ako by na nich sídlili starovekí Bohovia a nikto sa k nim nesmel priblížiť. Aj pohľad na Trapani je krásny. Jeho domy obsadili každý meter pobrežia a a vypĺňajú každý jeho záhyb. Medzi domami vidno kostolné veže, kupoly, ale aj záliv s prístavom v ktorom kotvia lode. Za mestom sa rozprestierajú nádrže plné farebnej vody. Ťaží sa tu totiž soľ, ktorá západné pobrežie Sicílie tiež preslávia. Keby sme pokračovali ďalej za Trapani našli by sme zaujímavé saliny, snehobiele kopce soli a staré mlyny.

Pod Erice sa rozkladá Trapani s Egadskými ostrovmi

Panoramatickou cestou kráčame až k starému hradu. Kedysi patrilo skalnaté bralo tajomnému Venušinmu chrámu, ale v 12-13.storočí tu Normani postavili pevnosť. Patrí k najstarším miestam celého Erice, ktoré sa na svojom začiatku volalo Eryx. Založili ho Elymovia, skupina pôvodných obyvateľov Sicílie, no neskôr sa tu zastavili aj Feničania a ako to už bolo v týchto končinách zvykom, napokon tu platili rímske zákony. Je fascinujúce pozerať sa na stredoveký hrad a v myslieť na to, že kedysi tu stál chrám, ktorý mal založiť legendárny Aeneas. Jasné, že z neho nezostalo stáť nič, ale aj tak je to pekná predstava. Kamenné schody vedú hore k hradu, tak si povieme, že ho preskúmame aj zvnútra. Ukrýva v sebe malé múzeum s niekoľkými historickými nálezmi, ale ako ideme ďalej na jeho nádvorie obklopí nás prázdnota, ticho a ošarpané až zanedbané steny. Jeho vonkajší výzor je pozlátko, pretože za jeho múrmi je to skutočne bieda. Oplatí sa sem nazrieť však pre výhľady na opačnú stranu kopca. Kým predtým sme hľadeli na Trapani, tu sa otvorí panoráma pobrežia s mestami Pizzolungo či Tonnara. Z roviny sa odrazu z ničoho nič vynoria vysokánske skalnaté bralá a zahryzujú sa do mora.

Cestou k hradu

Hrad na skalnatom brale

Normanský hrad je pýchou Erice

Normanský hrad

Z vonku vyzerá hrad skutočne majestátne

Kamennou cestičkou až k hradu

Pohľad zo skalnatého brala na krajinu

Veže vyrastajúce z kopca na okraji Erice

Nádherné výhľady z hradu

Na nádvorí hradu

Krajina západnej Sicílie

Pitoreskné kamenné uličky vytvárajú hustú sieť okolo ktorej vyrástli staručké domy. Všetko naokolo pripomína stredovekú atmosféru, hoci pri lepšom pohľade vidno, že niektoré domy majú nanajvýš pár desiatok rokov. Súčasní architekti dokázali veľmi citlivo zasadiť novinky do pôvodného mesta bez toho, aby jeho výzor narušili. Erice je na Sicílii známe vďaka svojim cukrovinkám a aj cukrárne či predajne koláčikov sa tu ľahšie hľadajú ako v iných mestách. V žiadnej nesmie chýbať typická cassata z marcipánu, domácej riccoty a musí byť ozdobená čerešňou. Človek by sa tu veľmi ľahko prejedol, ale cassatu jednoducho treba ochutnať. Kto ju vraj neskúsil, akoby v Erice ani nebol. Pri túlaní sa mestečkom sa dá naraziť na niekoľko naozaj čarovných zákutí bez živej duše. Niekedy pôsobí Erice tak pokojným dojmom, až mám pocit, že všetci obyvatelia odtiaľ dávno odišli. Erice má presnú tú atmosféru, keď máte chuť niekam si sadnúť, objednať capuccino a čítať knihu na ktorú ste sa veľmi dlho tešili. Nikto by ma tu nevyrušil. Možno len občasný vánok preháňajúci sa ulicami alebo ojedinelé kroky človeka, no inak tu panuje dokonalé ticho. Znenazdajky sa na konci uličky vynorí vysoká zvonica kostola Chiesa Matrice zo 14.storočia. Stojí niekoľko metrov od tela kostola, ale svojou výškou zvedie všetky pohľady. Na jej vrchol vedie 110 schodov avšak odmena v podobe výhľadu na strechy stredovekého mesta je sladšia ako spomínaná cassata.