Francúzske Alpy

Pojem Francúzske Alpy je pomerne široký. V tomto blogu sa venujem len malému kúsku tiahnucému sa neďaleko talianskych hraníc vo francúzskom kraji Rhone-Alpes, presnejšie v regiónoch Savioe a Haute-Savoie. K videniu tu je naozaj mnoho. Všade kam sa človek pozrie sú nádherné hory s ostrými štítmi, naokolo je čistá príroda do ktorej nerušene zapadajú malé kamenné mestečká v ktorých sa akoby zastavil čas...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (8)

Po prechode imaginárnych hraníc sa ocitáme na francúzskom území pri jazere Mont-Cenis. Jazero má neobyčajne nádhernú tyrkysovú farbu. Vypínajú sa nad ním vysoké štíty ozdobené snehovou pokrývkou. Tešili sme sa, že zaparkujeme auto pri pyramídovom kostole a trochu sa poprechádzame. Dnes je tu však otrasne veľa ľudí. Všetky miesta na parkovisku sú obsadené. Na každom kúsku cesty stojí nejaké auto, ak sa nezmestia neváhajú a parkujú na tráve. Kam sa človek pozrie vidí samé autá a ľudí. Tento ruch dosť narúša atmosféru tohto krásneho miesta. Je totiž nedeľa a tak sa domáci Francúzi, ale aj Taliani vybrali na piknik. Darí sa nám zastaviť aspoň popri cesty aby sme si mohli spraviť pár fotiek. Dnes je tu naozaj krásne. Počasie sa vydarilo. Hore je rozložený trh s typickými výrobkami z tejto oblasti. Za jazerom Mont-Cenis stojíme na malú chvíľku v dedinke Lanslevillard. Za dedinou sa ideme naobedovať. Parkovisko je hneď vedľa priezračnej rieky. Chcem sa zvaliť do trávy a najesť, ale je tu toľko kobyliek, že keby som si ľahol možno by ma odtiahli preč. Dlhšiu prestávku si robíme v susednom mestečku Bonneval sur-Arc. Aj tu je trh. Stánkov je síce málo, ale typické produkty v podobe syrov a rôzne mäsových výrobkov nesmú chýbať ani tu. Dedinu tvoria samé kamenné domčeky, ktoré majú aj strechy vyrobené z kamenných bridlíc. Všetko je dotvorené dreveným obložením. V dedine je malé jazierko s pozostatkom starého kamenného mosta podľa ktorého má dedina svoje meno. Túlaním sa medzi kamennými domčekmi prichádzame až ku kostolu a malému námestiu. Stojí tu pekáreň, tak ideme pozrieť nejaké bagety. Samozrejme je zatvorené. Krásnou prírodou pokračujeme ďalej na priesmyk Col d´Iseran. Na priesmyku je tiež pomerne veľa ľudí. Fúka tu silný studený vietor. Teplomer ukazuje 18°C čo je slušná zmena oproti včerajším 37° v Taliansku. Hore vo výške 2773m chvíľu beháme, pozeráme hory a kopy letného snehu. Tento priesmyk je najvyšším priesmykom v Európe. Veľmi pekný je najmä malý kamenný kostolík, ktorý je ale vždy keď sme tu zatvorený. Pod priesmykom leží zimné stredisko Val d´Isere. Mesto je známe vďaka lyžiarskym súťažiam, ktoré tu prebiehajú celú dlhú zimu. Cez mesto prechádzame viacerými obchádzkami. Celé centrum je uzatvorené pre nejaké trhy.

Jazero Mont-Cenis

Nádherná farba jazera

...a do tretice pohľad na jazero

Údolie Val Cenis neďaleko jazera

V mestečku Lanslevillard

Na tomto mieste sme obedovali...Parc National de la Vanois

Starý kamenný most v mestečku Bonneval sur-Arc

Bonneval sur-Arc

...malé námestie v mestečku

Hory pri priesmyku Col d´Iseran

Kamenný kostol na vrchole priesmyku

Priesmyk vo výške 2770m

Pomaly sa krásnou krajinou presúvame za mesto Vallorcine. Prechádzame cez Chamonix, ale v meste nezastavujeme. Pôjdeme sem zajtra. Za Vallorcine stojíme na parkovisku. K vodopádom Cascade du Bernard vedie cesta hore lesom a trvá len okolo 15 minút. Vodopád je vedľa veľkých skál v ktorých sú prerazené chodníky aby sa k ním dalo čo najbližšie dostať. Ideme aj do jaskyne za vodopádom. Všetko sa niekoľko násobne ozýva. Je tu strašný hluk. Na celých vodopádoch sme len dvaja. Lezieme aj po skalách hore k jaskyni Ferrot. Celá táto oblasť sa volá Le Buet, podľa vysokého štítu, na ktorý je odtiaľto veľmi dobre vidieť. Uvidíme ako bude zajtra a podľa toho usúdime ako budeme ďalej pokračovať. Určite nás však čaká dlhá cesta.

Ráno už nieje také pekné počasie ako bolo včera. Mt.Blanc ani nieje vidieť. Do oblastí kam sme chceli ísť hlásia stále búrky, dažde a zimu. Meníme plán. Po pol dni strávenom vo Francúzsku sa vraciame späť do Talianska. Cestou stojíme v Chamonix. Je tak škaredo, že sa do mesta ani neoplatí ísť. Zo šedých oblakov sa vynoril aspoň vrch Aigulle du Midi, ale ostatné štíty sú stále schované. V markete kupujeme nejaké drobnosti a niečo na raňajky. Do Talianska prechádzame tunelom, ktorý je vybudovaný priamo pod najvyšším vrchom Európy. Meria vyše 11 kilometrov. Po nehode, ktorá sa tu stala pred niekoľkými rokmi sa dosť dbá na dopravné predpisy. Pri vstupe dostávame prospekt ako sa v tuneli správať. Automaticky sa v aute naladí rádio, ktoré hovorí to čo je napísané na prospekte. Za tunelom sme už v Taliansku, kúsok od mesta Aosta.