Grécko - ostrov Aigina

Malý ostrov Aigina () patrí k Saronským ostrovom nachádzajúcim sa v rovnomennom zálive len pár desiatok kilometrov južne od Atén. Ostrov je známy a obývaný už niekoľko tisíc rokov vďaka svojej výhodnej polohe. Aj dnes má čo ponúknuť. A nieje toho málo...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Dnes ráno sa zobúdzam netradične a to za zvuku budíka o šiestej hodine. Musel som byť riadne uťahaný zo včerajška. Na izbe si dávam malé raňajky (bageta, tuniak a olivy) a vyrážame. Metrom to do prístavu Pireus trvá niečo vyše pol hodiny. Už minule sme si boli pozrieť odkiaľ nám odchádza loď, tak sa dá povedať, že ideme na istotou do prístavnej časti s číslom 8. Pýtam sa na lístky v malej búde, ale posielajú ma na loď. Člen posádky predáva lístky priamo pri vstupe na palubu (5,50 €). Našli sme si miesto na boku lode s pekným výhľadom na more. Mesto Pireus sa už zobudilo a všetci sa ponáhľajú do práce. Ulice sú plné ľudí a najmä áut, ktoré sa pre zápchu hýbu krokom. Loď sa pohla a palubou sa preháňa svieži ranný vetrík s vôňou mora. O pár minút začína vychádzať slnko. Príroda rozohrala nádherné divadlo plné farieb. Slnko je schované za oblakmi. Na oblohe sa rozlieva niekoľko odtieňov zlatej farby. Netrvá to dlho a táto krása sa premenila len na obrázok uchovaný v pamäti. Obloha sa mení na modrú a my sa dostávame k ostrovu. Na malom výbežku vyčnieva osamotený stĺp Apolónovho chrámu. Po hodine prichádzame do prístavu. Tvorí ho len malé betónové mólo. Keď príde loď, mólom prebehne vlna. To sa tu opakuje niekoľko krát denne. Okrem miesta, kde kotvia veľké trajekty je tu prístav plný malých lodí. Do mestečka sa pozrieme neskôr. Ako prvé hľadáme autobusovú stanicu. Je len pár metrov za prístavom. Autobus na druhú stranu ostrova do mestečka Aghia Marina stojí len 1,70 €. S hŕstkou ľudí čakáme asi 20 minút. Lavice v autobuse sú tvrdé. Vyzerajú ako nepohodlné stoličky zo školy. Cesta cez ostrov je veľmi zaujímavá. Z okna sledujem budovy, prírodu a more. Približne v strede ostrova je zastávka pri kláštore Agios Nektarios. Stojíme krátko, ale našťastie sa dá urobiť aspoň jeden záber. Nevystupujeme až na konečnej zastávke v mestečku, ale o zastávku skôr. Presne pod archeologickým parkom s chrámom Aténa Afáia.

Nádherný východ slnka pri plavbe na ostrov Aigina

Výbežok na ostrove s archeologickou lokalitou Kolonna

Prvý pohľad na mestečko Aigina

Kláštor Aghios Nektarios

Vstupné do areálu je 4 €, ale študenti to majú zadarmo. Chrám stojí na vyvýšenine z ktorej ho je vidieť aj z poriadnej diaľky. Môj pohľad sa prediera cez ihličnaté stromy aby som konečne videl chrám v celej svojej kráse. Je nádherný. Okrem nás tu je len jeden starší manželský pár Angličanov, takže celý areál máme skoro pre seba. Je tu strašný kľud a pokoj. Pár schodov a stojím pred chrámom. Patrí k najstarším dórskym chrámom v Grécku. S jeho výstavbou sa začalo už okolo roku 600 BC, avšak o niekoľko desaťročí neskôr bol zničený. Na rovnakom mieste vyrástol nový chrám zasvätený bohyni Aténe. Z chrámu dnes stojí viacero stĺpov a dokonca aj vnútorná časť je slušne zachovaná. Okolie stavby stojí tiež za povšimnutie. Všade sú porozhadzované kamenné kusy patriace chrámu, ale aj iné vykopávky. V areáli rastie viacero stromov. Od chrámu je pekný pohľad na ostrov. Kam sa človek pozrie vidí zeleň medzi ktorými stoja malé domčeky. Na mori sa premávajú trajekty a v diaľke sa dvíha nejaký ostrov. Obieham a fotím chrám takmer z každej strany. Je veľmi fotogenický. Aby toho nebolo dosť súčasťou areálu je malé múzeum. Nikto ho nestráži, čo je super. Môžem si všetko prezrieť z blízka a odfotiť bez nejakého blbého pocitu či má náhodou neupozorní strážnik, že je to zakázané. Múzeum je plné nálezov. Zaujala ma najmä socha Atény a podarená rekonštrukcia chrámu. Je tu viacero sôch, častí chrámu, reliéfov a architektonických ozdôb priamo z chrámu. Všetko je pozreté a tak sa môžeme pohnúť ďalej. Cesta do mestečka Aghia Marina vedie dolu kopcom. Nejdeme po ceste, ale skratkou cez malý lesík. Pri ceste stojí veľký kaktus plný dozrievajúcich opuncií. Tie, ktoré sa dali obrať bez námahy sú už obraté a tak mi neostáva nič iné ako skúsiť odtrhnúť nejaký vzdialenejší kaktus. Je tu malý problém. Nemám nožík a tak idem bojovať s kaktusom holými rukami. Veľké staršie kaktusové výhonky sú bez pichliačov, tak pomocou nich leziem po kaktuse. Hlavou sa mi preháňa stále dookola len aby som sa náhodou nešmykol. Asi by to bolelo. Po malom boji som čerstvú opunciu odtrhol bez jediného pichliača na ruke. Ostrým kameňom som ju rozrezal a vyberám to vynikajúce vnútro. Všetko úsilie stálo za to.

Prvý pohľad na chrám

Chrám Aténa Afáia

Výhľad od chrámu

Chrám Aténa Afáia

Rekonštrukcia chrámu

Socha Atény, ktorej bol chrám zasvätený

Mestečko Aghia Marina leží pri mori. Od hlavného strediska je vzdialené asi okolo 12 km. Širokou ulicou lemovanou zaujímavými domami schádzame až dolu do centra. Centrum predstavuje vlastne len jedna ulica plná obchodíkov, kaviarní, reštaurácii a suvenírov. Na osvieženie kupujeme studené pitie. V obchode majú množstvo typických výrobkov z pistácii. Aj vďaka nim je ostrov Aigina známy. Pomaly prechádzame až na koniec mestečka. Dá sa prejsť dosť rýchlo. Jedna odbočka vedie pri more. Vyzerá celkom fajn, ale kúpe sa len niekoľko dôchodcov. Na malom kopci sa stavia nejaký nový hotelový komplex. Z uličky vytŕča kopula nejakého kostola. Len pár minút a sme pri ňom. V Aghia Marina to trvá všade len pár minút. Kostol je krásny. Celý je v bielej farbe len kopuly sú svetlomodré. Presne takto som si predstavoval kostolík z gréckeho ostrova. Teraz stojím pri ňom. V jeho okolí je veľa pekných kvetín a stromov. Ulica je plná farebných oleandrov. V záhrade rastie strom s granátovými jablkami. Nebude to trvať dlho a môžu sa oberať. V mestečku si kupujem "pistacchio". Týmto slovom sú označené výrobky z pistácii. Ten môj vyzerá ako turecký med plnený pistáciami. Je veľmi chutný. Chceme odísť, tak hľadám miesto kde predávajú lístky. Prechádzame celou ulicou, ale nič. V obchode kde som kupoval pitie sa predavača pýtam, kde sa dajú zohnať lístky. Nasmeroval ma na miesto okolo ktorého sme dnes išli už niekoľko krát. Mal pravdu. Kupujem lístky a čakáme. Pol hodinu. Nič. Hodinu. Nič. Pristavil sa taxikár a pohľadom nás pomaly tlačil dovnútra. Pozerá na nás, my na neho, ale vyhrali sme. Po piatich minútach odišiel. Nám prichádza asi o 15 minút autobus. Vraciame sa späť do prístavu Aigina.

Aj takto môže vyzerať knižnica v mestečku Aghia Marina

Modro-biely kostol

Kostol s modrou kopulou

Typické výrobky s pistáciami

Cesta späť autobusom mi príde o niečo dlhšia ako ráno. Vystupujeme na malej stanici. Jedným smerom sa ide do centra mestečka Aigina, druhým na archeologickú lokalitu Kolonna. Áno, vyhrala to druhá možnosť. Je to len kúsok. Na začiatku stojí múzeum, ktoré návštevníka oboznámi s históriou tohto miesta. Robím pár fotiek, ale že vraj sa to nemôže. Múzeum je väčšie ako pri chráme a aj jeho vybavenie je bohatšie na nálezy. Za múzeom sa rozkladajú samotné vykopávky. Archeologická lokalita Kolonna je známa už z doby bronzovej. Stojí na výbežku, ktorý je z oboch strán obmývaný morom. Dnes tvoria miesto väčšinou ruiny a hŕba kamenia. Každý si však všimne stojací stĺp. Tento osamotený stĺp je jediným pozostatkom z Apolónovho chrámu. Areál je plný borovíc so svojou typickou arómou. Aj tu sme skoro úplne sami. Ulicou sa vraciame smerom k prístavu. Strácame sa v úzkych uličkách mestečka. Takýmito uličkami sa veľmi rád túlam. Sú tu samé obchodíky, kvety, ľudia, reštaurácie, rôzne vône a dokonca aj živý rybí trh. Sadáme si do malej reštaurácie kúsok od mora. Vyberám si veľmi chutnú morskú rybu (okúň). Keď sa človek pozerá na loďky s ktorými sa hrajú vlnky Egejského mora, tak ryba chutí sto krát lepšie. Po obede sa prechádzame prístavom. Sú tu dokonca plávajúce trhy. Aj keď ich tvoria len dve lode plné ovocia a zeleniny. V prístave je veľmi veľa lodí. Ako som si všimol, skoro všetky majú podobné mená a tak sa líšia číslovkami. Na konci prístavu stojí kostol. Pozerám dovnútra, ale je ako mnohé iné. Pomaly sa pripravujeme na odchod. V prístave čakáme na našu loď. Na móle stojí zaujímavá biela kaplnka. Čo je ešte zaujímavejšie je, že lístok späť do Pirea stojí už 7 €. Po niekoľkých hodinách strávených v príjemnom prostredí ostrova Aigina nasadáme na loď a odchádzame. Každou námornou míľou sa ostrov zmenšuje. Spomienky na neho však ostávajú stále rovnaké...What a wonderfull world...