V malej dedinke Asine sme strávili štyri noci. Našli sme si príjemný kemp (Xeni) len pár metrov od mora. Väčšiu radosť ako blízke more mi však robila skvelá poloha nášho „tábora“. Kúsok od nás leží známe letovisko Nafplio a na druhej strane obľúbené miesto dovoleniek mestečko Tolo.
Na dnešok sme si naordinovali voľný deň. Doteraz sme každý deň niekde boli, behali po pamiatkach a dnes prišiel deň, kedy sme si konečne mali užiť more a ničnerobenie. Už z rána je však zamračené a kúpať sa mi veľmi nechce. Mišo a Frenky si idú užívať voľno na pláž do Tola. Mne sa vylihovať na pláži nechce a tak som sa rozhodol, že si oddýchnem pri prehliadke Nafplia.
Priamo pred kempom je zastávka autobusu, ktorý odchádza do centra mesta. Keď však ani po pol hodine nič neprichádza, púšťam si hudbu a vydávam sa do Nafplia po vlastných. Do mesta je to okolo desať kilometrov. Za tých pár dní sme už po gréckej krajine čo to našliapali, tak som zvyknutý. Prechádzam dedinkami Asine a Lefkakia, no vyzerajú akoby sa stále ešte len prebúdzali. Asi po štyroch kilometroch cesty som našiel autobusovú zastávku, tak som si povedal, že skúsim či niečo nepôjde. Nešlo, zabil som tak len ďalších dvadsať minút. Už hodnú chvíľu šliapem, ale vôbec nemám predstavu za koľko budem v Nafpliu. Zrazu ma predbieha autobus a zastavuje na zastávke. Ani neviem prečo som sa za ním rozbehol a nastúpil. Asi som si myslel, že to bude ešte ďaleko. Zadýchaní po behu stojím v buse a všetci prítomní si ma premeriavajú ako nejaké zjavenie. Za ostrou zákrutou sa objavuje značka „Nafplio 2km“. Ach jaj, keby som to bol vedel tak kašlem na celý bus.
Kupujem si vychladený citrónový džús a mierim do lekárne. „Kalimera, parakalo staghonés máty“ (dobrý deň, prosím si očné kvapky), konečne môžem zo seba vypustiť slovíčka, ktoré si opakujem celú cestu aby som ich nezabudol. Mám zapálené oko, tak dúfam, že to konečne prejde. Všetko potrebné je vybavené a už mi nič nebráni objavovať mesto.
Neďaleko autobusovej stanice
Pevnosť Palmidi nad mestom
Už na prvý pohľad pôsobí Nafplio ako veľmi príjemné mestečko. Strácam sa v úzkej uličke a nechám sa unášať jeho atmosférou. Každý krok sa rozplýva na mramorovej dlažbe zatiaľ čo obdivujem všadeprítomnú kvetinovú výzdobu. V bočnej uličke sa vynára veža kostola a mne to všetko pripomína moje milované Taliansko. Svoj výrazný rukopis tu zachovali Benátky, ktoré sa v histórii Nafplia vynárajú najprv v 14.storočí a neskôr v rokoch 1686-1715 kedy patrilo mesto pod ich nadvládu. V uličke sa naháňajú malé deti s loptou. Je čas siesty, takže je všade až príliš veľký kľud. Večer sa tieto ulice zapĺňajú korzujúcimi sa ľuďmi. Cestou míňam niekoľko malých i väčších kaviarničiek, reštaurácii či neodmysliteľných predajní suvenírov. Vzduch začína byť presýtený morskou vôňou. Rýchlym krokom mierim za ňou aby som si konečne na vlastné oči mohol prezrieť hrad obklopený morom. Práve s nim som sa vždy stretol keď som si doma čítal o Nafpliu. Táto ostrovná pevnosť Bourtzi pochádza tiež z benátskej nadvlády. Pohľad na ňu je úžasný. V prístave už čaká niekoľko lodí pre turistov, ktorí si chcú pevnosť prezrieť z blízka. Jedna cesta vyjde na 4,50 €. V minulosti sa k nemu tak veľa ľudí nehrnulo. Bol totiž sídlom mestského kata a tomu sa nikto netúžil pozrieť do očí. Okrem tejto funkcie pevnosť strážila prístupovú cestu k prístavu. V prípade nebezpečenstva natiahli reťaze a cesta sa stala nepriechodnou.
Jeden z viacerích pomníkov v meste
Na námesti....
Sem tam sa v uličke zjaví veža kostola
Takouto uličkou je radosť sa prechádzať
Pevnosť Bourtzi obklopená morom
Posedávam na promenáde a užívam si tento moment. Pozdĺž celej promenády sa tiahnú reštaurácie s oddychujúcimi ľuďmi. Životodárny tieň v tomto teple vrhajú desiatky paliem. Priamo nad hlavami sa rozprestiera ďalšia pevnosť. Rozľahlá Citadela Palmidi pochádzajúca zo začiatku 18.storočia sedí na vrchole skaly a stráži mesto. Z hora je prekrásny pohľad na celé mesto aj s Argolským zálivom. Na osemnásť mesiacov padla do rúk Osmanov, ale v roku 1822 sa opäť stala gréckou. Zaujímavosťou je, že Nafplio sa sedem rokov po znovu obsadení pevnosti stalo hlavným mestom oslobodeného Grécka. Až v roku 1834 sa kráľ Otto rozhodol presťahovať hlavné mesto do Athén.
Myslel som, že by som sa zbehol pozrieť do archeologického múzea, ale ako na potvoru je celé v rekonštrukcií. Zastavujem sa pri zaujímavom kostolíku Agios Spyridon. Neďaleko týchto miest bol v roku 1831 spáchaný atentát na predsedu vlády Kapodistria. Bol medzi ľuďmi veľmi obľúbeným, čo dokazuje aj jeho portrét na gréckej 20c minci. Autobus smerom na Tolo práve odchádza tak do neho na poslednú chvíľu naskakujem. Nafplio si ma naozaj získalo. Neviem či to bude tým, že vyzerá ako talianske mestečko, ale je v ňom niečo podmaňujúce, čo sa človeku dostane pod kožu.
Pevnosť Palmidi
Priblížená pevnosť
Námestie Plateia Syntágmatos
Malé námestie, v pravom rohu pevnosť Palmidi
Kostol Agios Georgios
Každý deň sme sa z potuliek vracali domov do Asine. Kemping Xeni bol naozaj veľmi príjemným útočiskom. V polovici septembra sme boli jediní návštevníci a tak tu bol poriadny kľud. Nad hlavami nám rástlo zelené aj fialové hrozno, ktoré každý deň spestrovalo náš jedálniček. Miestami toto miesto pripomínalo rajskú záhradu. Kúsok za kempom vybiehal do mora malý výbežok. Na jeho vrchole stála v dobe bronzovej staroveká Citadela. Dnes už starovekú Asine pripomínajú len zvyšky opevnenia a kopa kamenia. Z hora sa človeku otvorí pohľad na celé blízke Tolo a malinké ostrovčeky kúpajúce sa v mori. Z oboch strán výbežku sa nachádzajú pláže s príjemnou vodou. Raz za čas sme sa vybrali dolu do Tola. Je to typické prímorské stredovisko plné hotelov, reštaurácii a aj o tomto čase ešte plné turistov. Po štyroch dňoch opúšťame nielen náš kemp, ale definitívne aj Peloponéz. Pred nami sú ešte Delfy a pár dní v Athénach...ale o nich už nabudúce.
"Rajská záhrada" Camping Xeni
Výbežok s ruinami starovekej Asine
A toto je pre zmenu pohľad z Asine
Grécky vidiek
Pohľad z výbežku smerom k Tolu
Toto z Asine ostalo
Tolo
Malý ostrovček pri meste Tolo
foto: Tomáš Kubuš, Nafplio, Asine, Tolo, 19-21.9.2007
