Na miesto starovekých Delf sme sa vybrali netradične a to vlakom z Atén. Na vlaku nieje nič netradičné, ale v skutočnosti vlak do Delf nejazdí. Času máme na rozdávanie a takáto cesta vyjde lacnejšie ako priamy spoj z Atén. Z aténskej železničnej stanice smerujeme do mestečka Livadia, ktoré leží na hlavnej trase medzi Thessalonikami a Aténami. Týchto 120 kilometrov stojí 3,10 €, čo je viac než dobrá cena. V Livadii odchádza autobus (3,60 €) do Delf z centra kam sa dostávame kyvadlovou dopravou zo stanice. Škoda, že je nedeľa a všetko v meste je pusté a pozatvárané. Pri malej reštaurácii nastupujeme na autobus smerujúci do Delf. Je už tak plný, že zvyšných 40 kilometrov stojíme. Ani to nevadí, pretože sa pozeráme po okolí. Prechádzame nádhernou zelenou hornatou krajinou Fokáie. Naokolo sa dvíhajú kopce a údolím plným stromov preteká malá riečka. Pred dnešným moderným mestečkom Delfoi stoja ruiny starovekých Delf. Už v minulosti bolo toto miesto veľmi navštevovaným. To mu ostalo do dnešných dní, no s tým rozdielom, že sem neprúdia davy ľudí aby si vypočuli veštby slávnej Pýthie, ale aby obdivovali krásu starovekých ruín. Hovorí sa, že Delfy sa môžu zo všetkých starovekých miest pýšiť najkrajším prostredím. Niečo na tom pravdy bude. Areál Delf sa skladá z troch hlavných miest – múzeum, miesto na kopci Parnassos s Apolónovým chrámom a posledným je známy kruhový tholos.
Nádherná krajina Fokáie, ktorou sa kľukatí cesta k Delfám
V múzeu treba odolať tlaku všadeprítomných skupiniek aby si človek dostatočne vychutnal jeho atmosféru. Hneď pri vstupe stojí veľká bronzová trojnožka a množstvo kovových častí z ktorých je zložená. Kleobis a Bithón, známe sochy dvojčiat, majú svoju vlastnú miestnosť. Na obdiv sú vystavené metopy, ktoré kedysi krášlili pokladnice Aténskych a Sifníjskych. Človeku ani nejde na rozum ako mohli zhotoviť tak krásne výrobky zo zlata schované o pár miestností ďalej. Zrazu stojím zoči voči slávnemu bronzovému Delfskému vozatajovi. Neviem ako sa mi to podarilo, ale striasol som všetky skupinky a som s ním úplne sám. V skutočnosti je o mnoho krajšia ako ju poznám z obrázkov.
Kleobis a Bithón
Reliéf z pokladnice Sifníjskych
Známy reliéf zo spomínanej pokladnice
Zlaté šperky
Slávny Delfský vozataj
...a jeho detail
Vstup do areálu vykopávok je asi 200-300 metrov nižšie. Už zospodu vidno vrcholky stĺpov Apolónovho chrámu a kúsok pokladnice. Aj pod nami sa otvára nádherný výhľad. Medzi stromami sa skrýva tholos, ktorý si však necháme na koniec. Za rohom stojí omfalos, pupok sveta. Práve na tomto mieste sa zrazili orly vypustené Diom aby našli stred sveta. Priamo nad ním stojí zrekonštruovaná pokladnica Aténskych. Bola vybudovaná na oslavu víťazstva Aténčanov v bitke pri Maratóne. Pokladníc bolo v Delfách viac, ale práve táto jediná je zrekonštruovaná a tým pádom padne hneď do oka. Odrazu stojíme pri ruinách Apolónovho chrámu. V jeho útrobách kedysi sedávala Pýthia a prednášala svoje slávne veštby. Z chrámu dnes stojí už len 6 dórskych stĺpov, ale jeho základy sú veľmi dobre viditeľné. Dnešné ruiny pochádzajú zo 4.storočia pr.Kr. Niekoľko metrov nad chrámom leží zachované divadlo s miestom pre 5000 ľudí. Z hora je panoramatický pohľad na celé staroveké Delfy. V diaľke stúpajú kopce pokryté zelenými lesmi. Od divadla stúpa cestička až na úplný vrchol. Hore stojí staroveký štadión, ktorý hostil významné Pýthijske hry. Jedná celá strana je stále pokrytá kamennými sedadlami. Naokolo sú len vysoké skalnaté bralá a voňavé ihličnaté lesy. Aj pre šport si vybrali starovekí Gréci vynikajúce miesto. V štadióne dlho posedávame na kameňoch schovaní v tieni. Času je dosť tak prečo si takéto miesto nevychutnať? Rovnakou cestou zliezame až na začiatok areálu. Celé Delfy sú vystavané akoby na terasách na ktorých stoja stavby. Počas doobedia to vyzeralo, žeby sme mohli chytiť poriadnu búrku, ale nejakým zázrakom sa všetky mraky potrhali a nad nami je silno modré nebo.
Areál vykopávok
Zrekonštruovaná pokladnica Aténskych
Stĺpy Apollónovho chrámu
Pokladnica Aténskych
Zbytky slávneho Apollónovho chrámu...
...sú zasadené v prekrásnom prostredí...
...ktoré otvára takéto výhľady
Apollónov chrám
Areál má aj svoje divadlo
Aj keď nebolo predstavenie, pohľad stojí zato
Štadión na ktorom sa konali Pythíjske hry
A tu je! Pupok sveta, zvaný Omfalos
Pred nami je posledná zastávka – kruhový tholos. Je najznámejšou pamiatkou a nesmie chýbať na žiadnych obrázkoch z Delf. Treba k nemu prejsť necelý kilometer a sme na mieste. Ani neviem koľko krát som si povedal, žeby som to tu strašne rád videl na živo a teraz sa skrývam pred slnkom do tieňa, ktorý vrhá jeden zo stĺpov. Tholos bol postavený v 4.storoči pr.Kr, pričom mal 20 dórskych stĺpov na vonkajšej strane a 10 iónskych stĺpov vo vnútri. Dnes stoja už len 3 stĺpy, čo tejto stavbe vôbec neuberá na kráse. Priamo za ním stoja ruiny svätyne Atény Pronaos. Cez zbytky Gymnasia sa vraciame naspäť do mesta. Zo starovekých Delf sme vyťažili ozajstné maximum. Mesto je plné hotelov a reštaurácii. Zložili sme sa na malom námestí pod pravoslávnym kostolom. Ani sme sa nenazdali a hneď nás domáci chalani vyzvali na futbalový zápas. Takýto záver dňa si nikto z nás nepredstavoval. Veď predsa futbal v Delfách sa nehrá každý deň. Na lavičke kúsok za mestom večeriame a sledujeme zapadajúce slnko. O pár metrov nižšie rozkladáme do tmy stan. Aj na susednom kopci stojí nejaký stan. Sú to Česi, ktorých sme stretli už v Livadii. Na oblohe svieti zlatý mesiac a jemný vietor prináša chlad. Aj tak sa tu super sedí a počúva to ticho. Ráno sa budíme ešte za tmy 10 minút pred piatou. Chceme stihnúť prvý autobus do Athén, ktorý odchádza o pol šiestej. Stačí už len vyliezť po poriadne strmom kopci s batohmi hore a po pár krokoch sme na mieste provizórnej stanice. Autobus prichádza o pol hodinu neskôr, ale už sme si na to zvykli. Cez Livadiu ideme do Athén, kde ukončíme naše grécke putovanie.
Smerujeme k známemu tholosu
Najznámejšia pamiatka starovekých Délf
Tholos
Tholos
Stĺpy boli neskôr postavené aby si návštevníci spravili predstavu ako asi vyzeral
foto: Tomáš Kubuš, Delfy, 23.9.2007
