10. mar 2014 o 06:03

Páči sa: 0x Prečítané: 26 026x

Hallstatt. Rozprávka na brehu jazera

Nepamätám si koľko krát som videl nádherný obrázok malebného mestečka zrkadliaceho sa v krištáľovo čistom jazere, no vždy keď sa ním kochali moje oči, hovoril som si, že ho raz uvidím naživo. Rakúske mestečko Hallstatt ležiace nad rovnomenným jazerom býva označované za jedno z najpríťažlivejších miest celého sveta. Medzi hladinou a kopcami sa tiahne pásik mestečka poskladaného z domov, drevených chát a dvoch kostolných veží. Je krásne ho pozorovať z diaľky. Vznáša sa ako sen nad hladinou, ktorý ráno dotvára rozplývajúca sa hmla.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (26)

Ráno, ešte za tmy vyrážame z juhobavorského mestečka Inzell na cestu k slávnemu jazeru, aby sme ho zastihli pri východe slnka. Cesta dlhá takmer 130 kilometrov ubehla pomerne rýchlo a čoskoro sa ocitneme na brehu Hallstattského jazera. Nie priamo v mestečku Hallstatt, ale na opačnej strane v Obertraune. Z východu slnka nebude nič, pretože oblaky pohltili okolité hory Dachsteinu a nedovolili slnku, aby rozohralo svoje ranné divadlo. Je to trošku škoda, no na druhej strane, človek je tu a to znamená, že sa ocitol v ďalšom zo svojich snov. Ešte cítiť chladný vzduch vznášajúci sa z jazera a jeho pokojnú hladinu rozvíri len pár labutí a niekoľko plávajúcich kačíc. Hmla alebo ranný opar sa len veľmi lenivo prevaľuje z pahorkov, sem tam sa zdá, že padá do jazera a sem tam naopak, že sa raketovo stráca. Na opačnej strane jazera sa zalesknú domy učupené pod ostrý, lesom posiaty svat. To je rozprávkový Hallstatt. Páči sa mi z tejto scény pomaličky ukrajovať a neprísť rovno tam. Takto je človek v tom peknom stave toho, že sa na niečo nesmierne teší, no vie, že za pár chvíľ sa to stane skutočnosťou a dokáže si to viac vychutnať. Slnko presvecuje oblaky a vytvára fantastické pohľady, kedy sa z okolitých kopcov vynárajú len kontúry posiate stromami. Po chvíli sa nebo sfarbí do sýtomodrej farby a na vodnej hladine sa objavia prvé odlesky okolitých kopcov. Teraz je ten správny čas vydať sa cestou lemujúcou jazero až do rozprávky.

Ráno pri Hallstattskom jazere

Spiace jachty na brehu jazera

Krajina nad Obertraunom

Slnko sa snaží prebiť z hmly

Hallstatt leží na protiľahlej strane jazera

Hallstatt pripomína z diaľky len pásik tiahnuci sa brehom jazera

Čarovný Hallstatt

Rakúsky Hallstatt sa stal ikonou celej krajiny a turisticky príťažlivým magnetom, ktorý dokáže privolať ľudí aj z opačného konca sveta. Horné Rakúsko je zvlnené, plné pahorkov aj kopcov, ktoré prechádzajú do štítov. Tu v okolí pohoria Dachstein v kraji preslávenom ťažbou soli zvanom Salzkammergut vyrástlo na okraji jazera mesto ako zo sna. Ešte v 19.storočí sa do mestečka dalo dostať romanticky len horskou cestičkou prepletajúcou sa pomedzi pahorky, alebo drevenou loďkou s prievozníkom. Dnes sem už vedú cesty, sú pripravené parkoviská, no našťastie v historickom centre stále obmedzujú dopravu a tak si môže potulky uličkami starého mesta človek vychutnať dosýta. Auto zaparkujeme na zbernom parkovisku na okraji mesta, aby sme si ho mohli čo najlepšie prejsť po vlastných. Takmer na hranici mesta si každý všimne zaujímavý pahorok ku ktorému vedie zubačková lanovka. Práve odtiaľto pochádza povesť mesta, kde sa sypala soľ. Soľné bane patria aj dnes k najväčším ťahákom regiónu a tá nad Hallstattom patrí k najznámejším a najzaujímavejším. Nie nadarmo sa o nej hovorí ako o najstaršej soľnej bani celého sveta! V horách sa skrývajú kilometre vyhĺbených tunelov a odborní sprievodcovia rozpovedajú desiatky príbehov týkajúcich sa „bieleho zlata". Ani ten, kto sa rozhodne zostať v meste nebude o príjemné miesta a zážitky ukrátený.

Dva kostoly dotvárajú panorámu Hallstattu

Na brehu jazera

Labuť hallstattská

Nad mestom ležia soľné bane

Hallstatt na brehu jazera

Mnohé domy hrajú pastelovými farbami

Čím bližšie sme k mestu, tým viac krásnych domov sa objavuje naokolo. Z hôr sa derie k jazeru riečka nad ktorou stoja fasády pastelových farieb. Veľký park láka svojou pohodou a a panorámou mesta. Hallstatt má zopár takýchto miest, kde sa predvádza pred zrakmi návštevníkov a práve park je jedným z nich. Podobne ako v Obertraune aj tu sa plaví niekoľko labutí, kŕdeľ kačíc a za ten čas pribudlo aj niekoľko drevených lodí. Niektoré už vozia turistov sem a tam, no iné stále kotvia v domoch položených na vode. Strieda sa tu angličtina s nemčinou, japončina s ruštinou a človek má pocit, že sa tu stretol celý svet. Každý chce vidieť na vlastné oči, či je Hallstatt skutočný. Panoráma Hallstattu je odtiaľto prekrásna. Nad jazerom sa dvíha špicatá zvonica evanjelického kostola Christuskirche a hneď vedľa hranatá zvonica kostola sv.Márie. Pod nimi sa rozlievajú ulice plné domov a scénu uzatvárajú zelené pahorky pokryté stromami. Hlavná ulica sa čoraz väčšmi zarezáva do srdca mesta a tak sa naokolo vynárajú obchodíky, výklady, stoly s naukladaným tovarom, suvenírami a samozrejme tu nechýbajú ani penzióny, hotely či reštaurácie. Malebnosť nie je cítiť len pri pohľade z diaľky, ale dýcha tu snáď na každom kroku. Do ulíc vytŕčajú balkóny s rozkvitnutými kvetmi, fasády domov zdobia drevené trámy a sem tam sa po dome tiahne brečtan. Zobudiť sa v takomto domčeku, odhrnúť záves a vypiť si svoj ranný čaj na balkóne s výhľadom na kopce zastreté hmlou nad Hallstattským jazerom je niečo, čo si človek vie veľmi dobre predstaviť.

Prvá panoráma Hallstattu

Hallstatt leží medzi jazerom a kopcami

Symbolom Hallstattu je zvonica kostola Christuskirche

Rozprávkový Hallstatt

Evanjelický kostol Christuskirche

Nábrežím jazera

Typické domčeky Hallstattu

Kopce nad Hallstattom

Mnohé domy majú drevené fasády

Nad malým námestím sa ozýva zurčanie vody a o pár desiatok metrov vyššie v kopcoch sa objaví neveľký, no hlasný vodopád. Budova historického múzea sľubuje cestovanie v čase, pretože hoci je Hallstatt malý vzrastom, v dejinách je zapísaný obrovskými písmenami a dokonca jedna epocha v dobe železnej už bude navždy niesť meno hallstattskej kultúry. Tá tu prekvitala medzi 800-400 pr.Kr. Rakúšania vedia ako prilákať ľudí, no najmä deti, takže pre ne nebude návšteva múzea len nudnou prechádzkou v nič nehovoriacej histórii. Až za múzeom začína skutočný svet starých hallstattských uličiek končiacich v srdci mesta v podobe námestia. Stará pošta s opadanou omietkou vrhá do ulice tieň a každý ďalší dom v rade má inú farbu. Pripomínajú tak pastelovú paletu vďaka ktorej ožije všetko naokolo. Ulička sa nápadne zužuje a v jej tesnom priezore sa dokonale vyrysuje úzka zvonica evanjelického kostola Christuskirche. To ona z diaľky dokresľuje panorámu Hallstattu a patrí k najfotogenickejším stavbám mesta. Malé, pitoreskné námestie ukryté medzi domami je skutočnou oázou pokoja. V jeho strede stojí kamenná studňa a naokolo sa rozostúpili domy ako z katalógov, len s tým rozdielom, že nie sú umelé, ale skutočné a domáci v nich žijú. Tých tu človek na prvý pohľad veľmi nestretne, žije ich tu menej než tisícka a turisti sa s nimi dokonale premiešali. Ľudia sa na námestí zastavia, sadnú na lavičku, do tieňa alebo do niektorého z podnikov, oddýchnu si pri vychladenom nápoji, chutnom jedle a idú ďalej. Len príznačný pokoj tu zostáva od rána do večera, no raz za čas ho vyruší vyzváňanie zvona.

Malebné ulice Hallstattu

Brauhaus

Domčeky postavené do svahu

Historické múzeum

Malý vodopád nad mestom

Stará pošta

Na konci uličky sa vyrysuje veža

Neďaleko prístavu s drevenými loďami ponúkajúcimi exkurzie po Hallstattskom jazere sa z ulice dvíhajú nenápadné schody strácajúce sa za rohom. Na ich konci sa objaví niekoľko starých aj nových náhrobkov ležiacich v tieni majestátneho kostola Panny Márie. Stál tu už v 12.storočí, no barokovú pečať získal až neskôr. Preslávila ho nielen mohutná, hranatá zvonica či poloha na kopci nad mestom, ale aj neskorogotický oltár zo 16.storočia. Ani ten však neláka návštevníkov tak ako slávna kostnica. Temný turizmus ako sa návštevy podobných miest označujú si našiel miesto aj v Hallstatte a za nenápadným vchodom človek vstúpi do miestnosti plnej starých lebiek. Sú tu desiatky ľudí, no aj napriek tomu je tu ticho, ktorým žijú podobné miesta. Hallstatt ešte aj tu drží originalitu v tom, že na lebky namaľovali obrázky, kvetinky či mená rodín a dátumy. Nazad v uličkách sa človek môže rozhodnúť či sa vráti do starého mesta, alebo vyjde na vyhliadku odkiaľ uvidí azda ten najznámejší pohľad na rakúsky Hallstatt aký existuje. Skutočne vyzerá ako z rozprávky. Dlho tu stojíme, vychutnávame si panorámu mesta a človek sa pristihne pri myšlienke, že by si ho najradšej so sebou vzal domov.