Hama
Do Hamy prichádzame z Latakie cez pekné kopce pomaľované zeleno-šedou farbou. Rýchlo sa ubytujeme v známom hosteli Cairo a ideme objavovať mesto. Celkom si to tu z minulého roku pamätám, tak sa túlame známymi miestami, aby sme objavili aj niečo nové. Orontes je na niektorých miestach úplne vyschnutý a tak sme ukrátený o zaujímavé divadlo, ktorým je Hama preslávená. Drevené kolesá norie sa dnes vôbec nekrútia. Alino som celý rok opisoval, že kolesá v Hame vydávajú miestami až nepríjemný vŕzgajúci zvuk a teraz hrajú proti mne. Pozeráme si z príjemného parku niekoľko drevených kolies a smerujeme k Citadele. Aj tu sú ďalšie kolesá a zelená voda Orontesu sa pomaly presúva z miesta na miesto. Za najväčším kolesom sa opäť ponárame do mestečka. V tesnej blízkosti mešity stojí grécky ortodoxný kostol s kamennou zvonicou. Keďže naša návšteva Hamy je vlastne oddychovka, nikam sa neponáhľame a celý čas trávime flákaním sa uličkami, trhmi a ochutnávaním mozaiky arabskej kuchyne. Majú tu fantastické palacinky halawat al-jibna, ktoré sú pre Hamu typické. Nedokážeme odolať ani volaniu miestneho souku. Hrá všetkými farbami a vôňami. Vždy keď ideme okolo kúpime si raz melón, druhý krát figy, len pre ten úžasný pocit z nakupovania na souku.
Drevené kolesá na rieke Orontes, ten je však teraz vyschnutý
Drevené kolesá "norie"
Zelený Orontes sa na niektorých miestach stále drží
Drevené norie
Mešita Ainouri
Z kolesa na koleso
Mešita s pekným hranatým minaretom
Zvonica ortodoxného kostola
Grécky ortodoxný kostol
Na souku s ovocím
Na takomto mieste je radosť nakupovať
Často býva aj miestom príjemných stretnutí
Dievčatá predávajúce varenú kukuricu
Chlapec s balónmi Sarouj
Ráno odchádzame na veľký výlet do okolia Hamy. Prvou zastávkou na našej ceste bude malá dedinka Sarouj stratená niekde v centrálnej Sýrii. Dlho sa predierame jednotvárnou krajinou až sa zrazu, akoby šibnutím čarovného prútika začnú objavovať malé dedinky plné „včelích úľov“. Týmto termínom sú označené domčeky uplácané z nepálenej hliny, ktoré svojim tvarom včelie úle pripomínajú. Jednou z nich je aj dedinka Sarouj. Chvíľu sa prechádzame pomedzi hlinené domčeky, nazeráme dnu a obiehame ich z každej strany. Neskôr sme sa dozvedeli, že tieto domy už mnohí vymenili za modernejšie príbytky. Dnes v nich bývajú zvieratá alebo tu majú uskladnené náradie. Ibrahim, hlava rodiny nás pozýva do jedného z domov a ponúka nás sladkým čajom. Jeho žena oblečená v tradičnom odeve so zaujímavom pokrývkou hlavy nám prináša veľkú tácku plnú všelijakých misiek. Dnešné raňajky si dáme priamo vo včeľom úle. Kecáme a chvíľu váhame, ale nakoniec predsa len ochutnávame. Kúsok arabskej placky namočíme v olivovom oleji, potom do korenia zatar a priamo do úst. Na moje prekvapenie mi to veľmi chutí aj keď to je len chlieb, olej a korenie. Ochutnávame aj domáci syr, ktorý trochu pripomína taliansku mozzarelu. Lúčime sa a odovzdávame povinný bakšiš. Už som videl ako na neho čakajú, tak sú moje dojmy z tohto miesta zmiešané. Bolo tu však krásne.
V dedinke Sarouj
Včelie úle
Hlinené domčeky
Sarouj
Vynikajúce raňajky Serjilla
Serjilla je najväčším z miest, ktoré nosia nelichotivý prívlastok „mŕtve“. Väčšina z nich patrila k prosperujúcim byzantským mestám, ale ani to im nestačilo na to aby prežili dodnes. Teórii prečo zanikli je niekoľko, no najčastejšie sa skloňujú nepokoje medzi Byzantskou ríšou a Peržanmi na konci 6. a začiatku 7.storočia. Dnes sú to príťažlivé, opustené ruiny plné pozoruhodných kamenných stavieb. Serjilla ja na prvý pohľad obrovská hŕba kamenia. Pri bližšom pohľade však človek zbadá starobylé kostolíky, katedrály či staré sarkofágy obrastené neúprosnou burinou. Je zaujímavé sa túlať na miestach, kde kedysi pulzoval život.
Al Bara
Kúsok od mesta Serjilla leží malé nenápadné miesto s menom Al Bara. Za mestom sa dvíhajú kopce a medzi nimi sa pestujú olivy. Priamo medzi nimi stoja dve opustené pyramídové hrobky.
Pyramídová hrobka
Olivové sady, v pozadí opustené kamenné ruiny
Pyramídová hrobka Apamea
Našou poslednou zástavkou na výlete sú ruiny rímskeho mesta Afamia (alebo aj Apamea). Už pri prvých krokoch nás sprevádza pekná scénka, kedy malý chlapec vedie kúsok od starovekých ruín stádo kôz. Apameu dnes tvorí dlhokánska kamenná promenáda lemovaná desiatkami bielych stĺpov. Kedysi významnejšie mesto dnes zíva prázdnotou. A to doslova, v jeho ruinách sa túlame úplne sami. Návštevník si tu príde na svoje. Toľko starovekej krásy a všetka len pre neho. Prezeráme si stĺpy, zvyšky chrámu, amfiteátru. Je tu toho tak veľa, žeby sa dalo objavovaním jeho ruín stráviť aj pár hodín.
Kozy pasúce sa na mieste dýchajúcom históriou
Vitajte v Apameii
Začiatok 2 kilometrovej kolonády
Kolonáda končí v nedohľadne
Stĺp obklopený kolonádou
Stĺpy sa v Apameii rátajú na desiatky
Krása starovekého mesta
Pastier so stádom
Koniec kolonády zdobia takéto stĺpy
A sme na konci kolonády
foto: Tomáš Kubuš, Hama, Sarouj, Serjilla, Al Bara, Apamea, 25-26.7.2008
PS: Toto je môj prvý blog v novom roku, no ako som pred chvíľou zistil, je mojím jubilejným blogom číslo "100" :) Ďakujem všetkým čitateľom, ktorí sa tu pravidelne objavujú. Dúfam, že sa Vám aj ďalšia stovka bude páčiť :)))
