Cesta do 60 kilometrov vzdialeného Batmanu trvá šoférovi-pretekárovi menej ako hodinu a to ideme približne polovicu cestu po nie práve najlepších cestách. Cestou sa za oknom mihajú kurdské mestečká a malé, zaprášené dedinky. V Batmane sa dozvieme, že do odchodu najbližšieho spoju máme viac než pol hodinku. Zatúlame sa do mesta, ale mestu chýbajú pamiatky, tak sa flákame len okolo farebného trhu. Doba, kedy bol Batman významným mestom je už nenávratne preč. Kedysi svietil na mape ako významná zastávka na Hodvábnej ceste, ale v priebehu storočí sa jeho prominentné postavenie rozpadlo na prach. Ten teraz pokrýva ulice, uličky, námestia, ale aj malý miestny otogar. Najživším miestom je určite trh s ovocím. Jeho pestré farby dokážu pekne kontrastovať s prevládajúcou šedivou farbou mesta. Z domu v pozadí stúpa čierny dym a po chvíli sa rozptýli na oblohe. Roh ulice patrí cukrárni. Na schodoch sedí asi tucet mužov a všetci do jedného bez nejakého väčšieho záujmu sledujú okolie. Na drevenom stolíku je vystavených niekoľko rýb a jeden takmer pol metrový kapor. Aj keby bol človek slepý, vedel by, že sa tu predávajú ryby, pretože ich pach poletoval ešte niekoľko metrov od miesta. Pri odparkovanom mikrobuse, ktorý sa pozvoľna zapĺňa si sadneme na prútené stoličky a od mladého chalana si necháme priniesť čaj. Objavil sa tu aj chalan predávajúci čerstvé simity. Čo sa hodí k čaju viac než voňavý simit? Ani nerozmýšľame a vymieňame s ním mince za chrumkavú dobrotu posypanú sezamom. Tieto raňajky sa im teda podarili.

Osadenstvo mikrobusu takmer do jedného zaspalo

Na trhu v Batmane

Niekde predávajú aj ryby

Muži čakajú na svoj mikrobus
Šofér mikrobusu potočil v zapaľovaní kľúč, čo znamená, že do odchodu zostáva pár chvíľ. Batman bolo miesto, ktoré ma nijak výnimočne nezaujalo, no aj napriek tomu som rád, že sme mali možnosť sa tu zastaviť. Cesta do Hasankeyfu vedie nádhernou prírodnou scenériou. Všetko je prenikavo zelené a krajina dáva vedieť, že zima je už minulosťou. Konáre stromov zdobia malé farebnú púčiky, ktoré onedlho rozkvitnú. Dlho prechádzame krajinou bez toho, aby sa v nej objavili ľudia. Žiadne domy, chatrče, mestá či dediny, len siluety kopcov, lúky, pasienky, tráva, polia alebo stromy. Zrazu sa z ničoho nič objavia čierne pumpy a spolucestujúci na ne ukazujú so slovami „petrol“. Aj tu za Batmanom sa ťaží ropa a narazili sme hneď na niekoľko vrtov. Nikde nikoho, len čierne pumpy pomaličky klesajúce do zeme akoby dýchali. Po pravej strane nám cestu kopíruje Tigris. Teraz je to rieka aká má byť! Veľká, mohutná, valiaca veľké množstvo vody až do Iraku. Skaly okolo nás narástli a dokonca sa v nich objavujú diery, ktoré kedysi dávno vyhĺbili obyvatelia údolia, aby mali kde bývať. Už len pár zákrut a objaví sa mestečko nad Tigrisom, nad ktorým trčia minarety a vysoká pevnosť. Sme v Hasankeyfe!
Mikrobus nás vyhodil priamo v centre neveľkého mesta a hneď hľadáme čajovňu, kam by sme si zložili batohy. Priamo pod obrovskou skalou, na brehu Tigrisu stojí pekná čajovňa s malými altánkami a drevenými ostrovčekmi postavenými priamo v rieke. Odkladáme batohy, objednávame si čaj a mostíkom prejdeme na naše miesto. Pripomína posteľ, ktorej štyri nohy sú zapustené v Tigrise. Neskutočné miesto. Je skvelý pocit, len tak si sedieť priamo nad touto riekou a mať celý starý Hasankeyf nad sebou. Natiahnem ruku cez mreže smerom nadol a ucítim ako mi do dlane vohnal Tigris chladnú vodu. Osviežení silným čiernym čajom sa môžeme vydať na objavovanie Hasankeyfu.

Vysoký minaret mešity Rizk Cami z 15.storočia

Čaj pijeme priamo na slávnom Tigrise

Mladý predavač simitov

Pevnosť nad riekou Tigris

Dramatizácia prechodu po drevenej lávke k našej čajovni
K starému mestu vedie široká cesta, ktorú po oboch stranách zaplnili malé obchodíky so všelijakými somarinami či suvenírami. Ponúkajú drevené výrobky, bábiky oblečené v kurdských krojoch, hudobné nástroje alebo oblečenie. Turistov sem do Hasankeyfu zavíta viac než do iných miest východného Turecka a tak sú tu na nich obchodníci pripravení. Cesta sa kľukatí do kopca až mizne hore na skale. Stačí pár minút a ocitli sme sa na vrchu. Starý Hasankeyf sa rozprestrel priamo pred našimi očami.

Cesta k starému Hasankeyfu

Stúpame nahor ku kamennej bráne

Pohľad na Hasankeyf

Zaujímavé skaly v tesnej blízkosti starého mesta Starobylosť tohto miesta dokumentujú nálezy na tabuľkách v sýrskom Mari z roku 1800 pr.Kr, ktoré hovoria o zaujímavom meste nad riekou Tigris. Ani Rimania nechceli zaostať a na vrchole kopca, kde teraz stojíme sa rozhodli postaviť pevnosť Cephe, ktorú neskôr predstavitelia byzantskej ríše prekrstili na Kiphas. Po tom ako sa v Saudskej Arábii v 7.storočí zrodil islam sa jeho hranice posúvali stále viac a viac na sever až dosiahli vtedajšej pevnosti. Písal sa rok 640, alebo ak chceme rok 19 letopočtu hidžry a nad riekou zaviali vlajky ozdobené kaligrafiou. Arabi premenovali mesto na Hisn Kayf a viac sa nestarali. Dejiny sa mestu akosi vyhýbali až do 12.storočia, kedy si ho turkmenská dynastia Artukidov zvolila za svoje sídelné centrum. Z tohto obdobia pochádzajú tiež najvýznamnejšie stavby, ktorých ruiny vidíme dodnes. S významom miesta rástla aj jeho povesť a netrvalo dlho, kým sa tu začali zastavovať karavany kráčajúce Hodvábnou cestou. Mocná dynastia Ajjúbovcov, ktorú založil najslávnejší bojovník vtedajšej doby Salah ad-Dín, pretvorila Hasankeyf na dôležité islamské centrum, ale 28 rokov po tom ako sa mesta zmocnili ním prehrmela mongolská horda a zanechala za sebou spúšť. Hasankeyf sa pozviechal a hoci tu mali emírovia dynastie Ak Koylu svoje letné sídla, už nedokázal konkurovať svojej histórii. Ani po toľkých rokoch však Hasankeyf zdá sa, nenájde pokoj, pretože sa už roky nahlas hovorí o postavení priehrady Ilisu, ktorá by mala tento architektonický skvost sčasti zatopiť. Termínov padlo už niekoľko, no naposledy sa skloňoval rok 2013, kedy by mohla prísť skaza miesta. Hasankeyf má pravdepodobne svoje dni spočítané.

Kamenné cesty zostali a aj dnes spájajú torzá stavieb

Pohľad na dnešný Hasankeyf pod skalou
Roztrúsené kamenné pozostatky dávajú tušiť, že sa tadiaľto v minulosti prehnalo niekoľko civilizácii. Z rohu niekdajšej pevnosti je na celučičký Hasankeyf ten najkrajší pohľad. Všade sa tiahnú kopce posypané skalami pod ktorými sa krčia krikľavo zelené pasienky. Niekoľko metrov strmo dole sa vinie hnedý Tigris narážajúci do kamenných pilierov starého zboreného mostu. Na druhom brehu stoja staré hrobky, malé domy a v diaľke sa krčí dedina. Hrobky patria k najvýznamnejším pamiatkam dnešného Hasankeyfu, pretože jedna z nich patrí Zeynel Beyovi, synovi Uzun Hassana, ktorý viedol dynastiu Ak Koylu v 15.storočí. Druhá patrí imámovi Abdulláhovi, vnukovi Kafer-i-Tajjára, ktorý bol strýkom samotného proroka Mohammeda. Starý zničený most dnes nahradil most moderný, ktorý je zároveň hlavným ťahom medzi Batmanom a Midiyatom.

Kamenné piliere starého mosta sú stále zapichnuté v Tigrise

Minaret mešity Rizk patrí k symbolom mesta

Jeden z krajšie zachovaných domov
Starobylé stavby pokrývajú celý priestor rozľahlej skaly nad mestom. Natrafili sme na starú mešitu a cintoríny s kamennými náhrobkami, ktoré nahlodáva zub času. Niektoré sú len jednoduché kamenné platne, iné zase pripomínajú sarkofágy. Niekoľko mešít je rozbitých na kameň a keď kráčame útrobami niekdajšieho paláca, nezostalo tu nič čo by pripomínalo slávnu epochu v dejinách Hasankeyfu. Nie stavby robia z Hasankeyfu jedinečné miesto, ale poloha, ktorou ju obdarili. Zasadená do prírody nad mohutným Tigrisom je niečo nádherné. Príroda v okolí mesta je na jar nesmierne živá, prenikavo zelená a príjemná.

Na starom cintoríne

Náhrobok na miestnom cintoríne

Cintorín stál v blízkosti mešity

Celé mesto je pod našimi nohami

Kus skaly hodenej pri Hasankeyf
Zídeme dolu pod pevnosť a objavíme úzku cestičku ako sa kľukatí pomedzi skaly nevedno kam. Sem tam sa v skalách objaví otvor či skalný previs a keď sa na ne pozeráme, hneď si hovoríme, že by mohli slúžiť ako perfektné miesto na prespanie. Pred jednou z jaskýň stojí a posedáva skupina mužov pri ohni. Sú poriadne prekvapení, keď vidia kto sa tu ocitol. Obišli sme kopce a sme opäť v meste. Zastavíme sa v malej lokante pri hlavnej ulici a na obed si dáme köfte so zemiakmi, šalátom a čerstvými chlebovými plackami. Nesmie chýbať ani pohár čierneho čaju.

V každom meste na východe Turecka stretnete rovnaký výjav
Chceme sa ísť pred odchodom ešte pozrieť ako vyzerá Hasankeyf z druhej strany rieky. Chvíľu trvá kým prejdeme mostom na druhý breh, pretože takto z blízka je Tigris poriadne veľký. Odtiaľto je na Hasankeyf ešte krajší pohľad, než aký som si vysníval. Modrá značka na začiatku mosta označuje hranicu mesta a za ňou sa vypína v celej svojej kráse. Ak sa priehrada dokončí a toto čarovné miesto zmizne zo sveta, bude to veľká škoda. Neviem sa vynadívať panorámy tohto miesta, ale je čas sa pohnúť ďalej.

Vitajte v Hasankeyfe

Hasankeyf vyrástol priamo na brehu Tigrisu

Panorámu mesta si človek môže vychutnať aj na stene domu

Mobilný zelovoc
Sadneme si na hlavnú ulicu a čakáme kým sa na obzore objaví mikrobus idúci našim smerom. Trvá pár desiatok minút a mikrobus zastaví kúsok od nás. Je takmer plný, ale ako to už býva v týchto končinách dobrým zvykom, potlačíme sa a zmestíme sa všetci traja aj s batohmi.
foto: Tomáš Kubuš, Batman, Hasankeyf, 7.3.2010