Keď som sa v roku 2008 po prvý krát vybral do Iránu, netušil som, že mi tá krajina natoľko prirastie k srdcu, že sa sem ešte niekoľko krát vrátim. Možno som si to tajne želal, pretože som predtým o nej počul príliš veľa na to, aby sa mi tu nepáčilo. Teraz viem o Iráne viac, ale pointa zostáva rovnaká a to, že človek tú krajinu stále akosi podvedome miluje. Ďalšie stovky kilometrov medzi rušným Teheránom, posvätným Mashadom, fantastickým Esfahánom, púštnym Yazdom či básnickým Širázom zostali za mnou a prach starovekých miest a život bazárov sa opäť pretvorí do niekoľkých spomienok, ktoré zostali zakliate v čase na fotografiách. Prezidenti v krajine sa menia, európske či americké dokazovanie si nadradenosti v podobe sankcií nezmizli, no ľudia zostali rovnakí. Kde inde Vás každý deň na ulici zdravia, pristavia sa, podajú ruku a chcú prehodiť pár slov? Pozvú Vás doma pri kráčaní ulicou na kanvicu čaju či misku plnú sladkostí a ovocia len preto, že idete okolo? Nielen pamiatky tvoria Irán, ale sú to ľudia. Kvôli ním sa sem oplatí prísť. Milujem návraty na miesta, ktorými som kráčal a presne taký bol aj terajší Irán. V hlave utkvie vždy niekoľko momentov. Kroky nádvorím najposvätnejšieho šiítskeho mesta krajiny, kde je pochovaný emám Reza v Mashade. Posedenie pri hrobke perzského básnika Ferdúsiho, ktorý je u nás stále pomerne neznámy, no tu má jeho dielo doma takmer každý druhý Iránec. Zasnežené vrcholky Elborzu hrdo sa vypínajúce nad Teheránom a telocvične, kde sa stretávajú chlapi pri tradičnom perzskom zurcháne. Ak bude zurcháne žiť, perzská tradícia nikdy nezahynie. Kashan a jeho festival ruží či príjemné prechádzky záhradou Fin. Ruina zikkuratu Sialk staršia ako všetko ostatné naokolo. Abyaneh pri západe slnka a chuť sušených jabĺk z okolitých stromov. Čajovňa v Esfaháne a stovky ľudí piknikujúcich priamo na tráve druhého najväčšieho námestia sveta. Hlinené uličky starého Yazdu a jeho skvelé sladkosti. Hrobka Kýra Veľkého aj štyroch perzských kráľov v Naqs-e Rostam. Zničený, no úžasný Perzepolis so svojimi majstrovskými reliéfmi. Haféz, Saadi, Chadžu, básnici Širázu, jeho vysoké cyprusové stromy a čierny čaj s nasekaným cukrom pri recitovaní poézie. To sú spomienky na tento Irán...
.: MASHAD :.
.: TEHERAN :.
.: KASHAN :.
.: TEPPE SIALK :.
.: ABYANEH :.
.: ESFAHAN :.
.: NA´IN :.
.: MEYBOD :.
.: YAZD :.
.: ESLAMIEH :.
.: PASARGADY :.
.: NAQS-e ROSTAM :.
.: NAQS-e RAJAB :.
.: PERZEPOLIS :.
.: SHIRAZ :.
foto: Tomáš Kubuš, Irán, 2.5, 23.5.2014
