Sú miesta, ktoré ak človek navštívi raz, povie si, že bol rád, že sa v nich ocitol. Sú také, kde sa človek dostane a povie si, že by sa sem ešte rád vrátil. No a potom sú tie, ktoré ak človek navštívi, niečo sa v ňom udeje a vie, že sa jednoducho musí vrátiť. Nie raz, dva krát, ale pravidelne, pretože krajina, ktorou kráčal mu nezostala len na podrážkach ošúchaných topánok, ale vošla priamo do srdca a zaplnila myseľ. Iránska islamská republika je to krajinou, ktorá to spravila mne. Každý kto ma pozná, vie že tu krajinu milujem a hoci to nemusí byť vysvetlené racionálne, je to proste tak.
Prešlo šesť mesiacov a ocitol som sa v nej znovu. Všetko sú to známe miesta, ktoré som navštívil niekoľko krát, ale vždy sa tu nájde niečo čo som prehliadol, nevidel alebo nemohol vidieť a tak som sa naučil tešiť sa z malých detailov. Naučil som sa tie detaily aj hľadať, pretože ak je niekto v Esfaháne prvý krát, nebude sa zaoberať nepatrnými detailmi, pretože je očarený z tej krásy, ktorá ho pohltila. Kto je tu však trebárs siedmy krát, neváha hľadať opustené holubičie veže stratené v modernej zástavbe na periférii mesta. Pre mňa sa Irán skladá z tých detailov a s každou návštevou si do rozostavanej mozaiky prinesiem niekoľko nových kamienkov, aby sa mi jej obraz vyrysoval vždy keď si ju predstavím. Návraty umožňujú viac rozmýšľať ako sa mesto či krajina mení, ako a či vôbec sa menia ľudia a je fascinujúce vedieť si porovnať ako Irán pôsobil kedysi v roku 2008, keď som sa v ňom ocitol po prvý krát. Mnohé pamiatky sa rekonštruujú, pridáva sa im na vznešenosti, mestá vítajú čoraz viac návštevníkov z mnohých európskych krajín, hoci ich je tu stále len zlomok v porovnaní s inými destináciami, človek sa hnevá na zvyšovanie cien, no uvedomuje si, že riál a jeho hodnota klesala, ba až padala, no kopec vecí zostáva rovnakých. Tváre martýrov hľadiacich do diaľky z domov, bilboardov, stien či plotov, krása perzských stavieb, čisté ulice, plné parky a ticho záhrad. Nezmenili sa našťastie ani ľudia. Sú to stále tí hrdí Peržania, ktorí milujú svoju históriu, svoje príbehy, poéziu, literatúru a vážia si vzdelanosť. Stretnúť Iránca, ktorý začne rozprávať o Bratislave, Prahe, našej histórii nie je žiadnym prekvapením, no človek si vtedy uvedomí ako veľmi milujú knihy a sú hrdí na to, že sú vzdelaní. Máloktorá krajina sveta to takto cíti a veľa krajín by mohlo Iráncom či Peržanom závidieť s akou nenútenou láskou hovoria o krajine, ktorej vzduch dýchajú. Ľudia sú to čo predstavujú Irán a preto hovorím, že aj keby Irán nemal ani jednu pamiatku, oplatí sa sem merať cestu kvôli ľuďom.
.: MAŠAD :.
.: TUS :.
.: TEHRAN :.
.: KAŠAN a ABYANEH :.
.: ESFAHÁN :.
.: NA´IN :.
.: PASARGADY a NAQS-e ROSTAM :.
.: PERZEPOLIS :.
.: ŠIRÁZ :.
foto: Tomáš Kubuš, Irán, 29.4-10.5.2015
