Pred príchodom do prístavu chvíľu stojíme pri zátoke Cala Junco, kde obdivujeme pekné skalné útesy vyčnievajúce z mora. Zhruba po dvojhodinovej plavbe prichádzame do prístavu San Pietro. Prístav lemujú samé biele domy, reštaurácie alebo obchodíky so suvenírami. Po príchode sa motáme bielymi uličkami. Je tu z nich vytvorené celkom slušné bludisko. Veľa uličiek vedie do hotelov, ktoré sú vždy stavané na svahoch aby z nich bol pekný výhľad na blízky ostrov Stromboli a na malé skalné ostrovčeky patriace Panareii. K bielym domom neodmysliteľne patria kvety. Obrovské množstvo kvetov všetkých farieb a veľkostí. Biela farba stien ešte viac zvýrazňuje ich krásu. Idem sa prejsť na malý výbežok Capo Milazzese. Podľa značiek v prístave to má trvať okolo 45 minút. Cesta tam vedie cez bludisko uličiek. Keď sa človeku podarí vyblúdiť, otvorí sa mu nádherný pohľad na priezračne čisté more, pláž s jemným sopečným pieskom, ostré skalnaté útesy a množstvo malých lodiek odpočívajúcich na vlnách. K cieľu sa dostávam po prechode plážou Cala degli Zimmari a po zdolaní väčšieho kopca.
Ostrov Panarea
Záliv Cala Junco so skalnatým pobrežím
Mestečko San Pietro
Po zdolaní tohto kopca sa nachádza výbežok Capo Milazzese
Zátoka Cala del Moro
...je občas plná lodí
Zhora vyzerá výbežok Capo Milazzese veľmi pekne. Práve sme v oblasti Cala Junco. Vysoké skalné útesy vytvárajú malebnú prírodnú scenériu. Každá vlna tyrkysového mora sa triešti o skaly pričom vydáva charakteristický zvuk. Medzi útesmi sú opustené pláže. Dá sa na ne dostať len ak ste vlastníkom loďky. Capo Milazzese je známe vďaka vykopávkam zo strednej doby bronzovej. Základy kruhových domov sú slabšie zachovalé, ale niet sa čomu čudovať stoja tu už okolo 3500 rokov. Musím uznať, že si vybrali celkom pekné prostredie pre život. Na jednej strane výbežku je výhľad na pobrežie ostrova Panarea a na druhej vidno z mora trčať Salinu, Lipari aj Vulcano. Hore chvíľu oddychujeme a pomaly sa vraciame do mesta. Cesta vedie opäť cez malú dedinku Drauto. Pre Panareu je charakteristické zrastanie dedín, ktoré sa zlievajú akoby do jednej veľkej. Pri kostole San Pietro skúšam z malej záhrady odtrhnúť citróny, ale sú vysoko a na zemi sú už skoro všetky hnilé. Záhradku plnú ovocných stromov má skoro každý dom. Niektoré domy vyzerajú presne ako z gréckeho ostrova Santorini. Na bielych stenách domov sa vynímajú azúrovo modré drevené okenice a dvere. Do príchodu lode ostáva asi hodina. Čas trávime posedávaním a prechádzaním v prístave. Pred nami je úžasný pohľad na Stromboli. Cesta na Stromboli vedie okolo oboch väčších ostrovov. Menší sa volá Lisca Bianca a väčší Basiluzzo. Ani jeden z nich nieje obývaný. Ide o skaly trčiace z mora. Na ostrove Basiluzzo som dokonca zahliadol jeden dom. Pochybujem však, že by tu niekto býval. Už len pár námorných míľ a zakotvíme v malom prístave na ostrove Stromboli...
Výbežok Capo Milazzese s vykopávkami dediny z doby bronzovej
Villaggio Preistorico...vykopávky z doby bronzovej, typický kruhový dom
Takýto mali ľudia výhľad na ostrov Salina
Pohľad na Salinu
Kostol so sochou v mestečku San Pietro
...pri blúdení uličkami
...biela farba v kombinácii s modrou dodáva uličkám nádhernú atmosféru
Prístav San Pietro
Ostrov Lisca Bianca
Ostrov Basiluzzo
foto: Tomáš Kubuš, Panarea, 7.7.2005
