Isole Eolie - Stromboli

Stromboli je najznámejším ostrovom súostrovia Liparské ostrovy. Vo svete je preslávený vďaka svojím každodenným erupciám pri ktorých lieta rozpálená láva do výšky 70 až 80 metrov. Po Saline je so svojimi 924mnm druhým najvyšším ostrovom.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Už z diaľky pôsobí ostrov majestátne. Nádherná sopka trčiaca z mora. Vrchol je zahalený jemným dymom, ktorý neprestáva prúdiť z jej útrob. Oboplávame polovicu ostrova až sa dostávame do prístavu v hlavom stredisku San Vicenzo. Prístav asi ani nieje to správne slovo. Vyzerá skôr ako mólo pri ktoré prídu lode a vyložia návštevníkov. S našim príchodom sa akurát končí siesta. Prístav ožíva. Vedľa prístavu sa začínajú otvárať stánky so suvenírami, malé stánky s ovocím a zeleninou a občerstvenia. Zaujímavé je, že skoro žiadny suvenír sa netýka priamo ostrova Stromboli. Väčšinou sa jedná o všelijaké somariny ako šatky, taniere, keramické výrobky, zapaľovače...skrátka absolútne nič. Prístavnou ulicou ideme dlho popri pláži. V celej pobrežnej oblasti sú žlté tabule so smerom úniku v prípade rozozvučania sa sirén. Väčšina únikových ciest vedie ku kostolu, ktorý je postavený na najvyššom mieste, teda relatívne v bezpečí. Z cesty tiahnúcej sa pobrežím pozeráme po nejakej pláži kde by sme sa na chvíľu zložili. Prichádzame až po malú dedinku Ficogrande. Na plážach je porozkladaných veľa ľudí tak sa otáčame a vraciame sa späť. Našli sme malý kúsok opustenej pláže s jemným, čiernym, sopečným pieskom. Miesto klasických kameňov a okruhliakov sú v mori kusy stuhnutej lávy. Všetko na pláži je čierne a voda je príjemne teplá s veľkými vlnami. Presne oproti pláži leží malý ostrovček Strombolicchio patriaci k Stromboli. Na vrchu vysokého skalnatého ostrova stojí maják, strážca pobrežia. Pri plávaní ma trochu popŕhlila malá medúza. Chvíľu to páli ako žihľava, ale po čase pŕhlenie mizne.

Sopka Stromboli

Žltá evakuačná značka so šípkou ukazujúcou cestu do bezpečia

Čierna lávová pláž s výhľadom na ostroček Strombolicchio

Strombolicchio

Jednou z únikových ciest ideme do centra mesta San Vicenzo. Dominantou centra je kostol nesúci meno ako celé mesto. Pred kostolom je malé námestie plné ľudí. Možno čakajú nato, keby sa rozozvučala siréna aby nemuseli ďaleko chodiť. Tu hore už nie sú žlté značky, ale zelené, ktoré označujú bezpečnú zónu. V malej reštaurácii si dávame občerstvenie – vynikajúce arancini. Vedľa námestia je kancelária cez ktorú sa dá ísť hore na sopku až ku kráteru. Bez horského vodcu a potrebnej výstroje to nieje povolené. Spleťou uličiek sa vraciame do prístavu. V tieni pri ďalšej z radu čiernych pláži čakáme na loď. Ideme preskúmať čo je na opačnej strane ako mesto. Nieje tu žiadny dom iba divoká príroda. Poľná cestička vedie nad plážou cez vysoké bambusové pole. Lezieme až hore na lávové skaly. Zhora je výhľad na malý prístav a pláž. Všade naokolo je množstvo stuhnutej lávy. Dá sa na nej vidieť a rozlíšiť niekoľko farebných vrstiev. Na ceste z ostrova sa plavíme okolo Strombolicchia, takže ho môžeme preskúmať zblízka. Pomaly sa začína stmievať. Loďou prichádzame pri „Sciara dell Fuoco“, čo je miesto odkiaľ vidno Stromboli vybuchovať. Na výbuch čakáme skoro dvadsať minút. Na vrchu sopky sa začína každou chvíľou objavovať viac a viac dymu. A je tu výbuch! Okrem dymu sú viditeľné červené svetielka poletujúce pri vrchole. Je to síce iné ako v blízkosti výbuchu, ale je to perfektné. Som rád, že konečne vidím vybuchnúť sopku, ale sme dosť ďaleko a tak sa celá prírodná scenéria javí veľmi malá. Hore pri kráteri to musí byť geniálne. Po predstavení oboplávame ostrov a naberáme kurz sicílskej pevniny. Na druhej strane ostrova svieti pri brehu pár svetiel. Ide o veľmi malé mestečko Ginostra, ktoré je najmenším prístavom na svete. Donedávna tu dokonca nemali ani elektrinu a najľahšia cesta do mestečka viedla cez more.

Za tmy sa vraciame domov. Väčšina ľudí ide dolu do kajuty kde je teplo. Hore na palube ostáva so mnou len hŕstka ľudí. Vonku fúka studený vietor, ale za tie pohľady z lode to určite stojí. Z čierňavy do ktorej sa rútime sú vidno len malé svetielka na ostrovoch, okolo ktorých sa plavíme. V diaľke sú malé pestrofarebné svetielka Sicílie, ktoré sa zväčšujú každou námornou míľou. Na otvorenom mori, ďaleko od pevniny je nádherná obloha s nekonečným množstvom hviezd odrážajúcich svoj zlatý lesk na vlniacu sa morskú hladinu. Zazrel som aj padajúcu kométu, ktorá sa asi vracia domov na Sicíliu. Niet si ani čo želať. Dnes som videl vybuchnúť sopku a plavím sa po mori pod hviezdnou oblohou