Isole Eolie - Vulcano

Známy ostrov Vulcano je ďalšou perlou z nádherného súostrovia Liparské ostrovy. To, že ide o sopečný ostrov je zrejmé už na prvý pohľad. Ostrov je vyhľadávaním pre svoje liečivé sírne kúpele, čisté more s čiernymi plážami a v neposlednom rade kvôli výstupu na vrchol sopky s prekrásnym výhľadom...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Cesta z ostrovu Lipari trvá minimálne a tak do prístavu Porto Levante prichádzame za 25 minút. Ostrov Vulcano je menší a žije tu len okolo 450 stálych obyvateľov. Cez leto tu je ľudí samozrejme viac. Zároveň je Vulcano aj najbližšie k Sicílii a za dobrej viditeľnosti je ho z pevniny vidno. Dominantou ostrova je 391 metrov vysoká sopka Vulcano. Naposledy síce vybuchla v rokoch 1888 až 1890, ale nieje vylúčené, že sa to môže opakovať. Okrem sopky je ostrov známy aj vďaka sírnym bahenným kúpeľom. Ich nepríjemná sírna vôňa sa rozlieha skoro po celom ostrove. Mestečko Porto Levante je veľmi malé. Tvorí ho vlastne len prístav, pár obchodíkov a malých hotelov pre turistov. Keďže sa na Vulcano musí všetko dovážať, tak sa to odráža na cenách. Všetko je predražené. V obchodíkoch dominujú výrobky z obsidiánu. Vyberáme sa hore na kráter. Asi po dvoch kilometroch šliapania po slnku je oznam, že kto chce ísť až hore ku kráteru musí zaplatiť 3 €. My so sebou samozrejme peniaze nemáme, veď načo by nám aj boli keď chceme ísť hore na sopku. Ani by ma nenapadlo, že zato že si chcem vyšliapať hore budem musieť platiť.

Sopka Vulcano na rovnomennom ostrove

Sírne bahenné jazierko

Žlto zafarbené kamene neďalekého sírneho jazierka

Hore na sopke to nieje žiadna sranda

Vulcano s kvetinami

Narýchlo teda vymýšľame náhradný plán. Neďaleko sú nejaké kopce z lávy tak to ideme preskúmať. Hore je to dosť veľký stupák. Celú cestu lezieme po horúcich lávových kameňoch. Stojí to zato pretože je z hora pekný výhľad na vulkán, polostrov Vulcanello, prístav, ale aj na druhú stranu ostrova s nedotknutými kamennými plážami. Chceme ísť ešte trochu vyššie, ale stále sa zhusťuje vegetácia až už nieje žiadny prechod možný. Naokolo sú samé bodliaky, suché stromy a rastliny ktoré vôbec nepoznám. Je tu aj množstvo obsidiánov. Od malých až po obrovské obsidiánové skaly. Cesta dole tiež nebola hračka. Ideme po lávovom prachu, ktorý sa s nami šmýka po každom kroku asi o 2-3 metre. Poriadne sme sa zapotili a od prachu aj zašpinili. Nohy mám celé dopichané od suchej vegetácie, no v tejto situácii to vôbec neprekáža. Ideme sa okúpať do malej zátoky. Pláže na ostrove sú známe vďaka tomu, že majú jemný čierny sopečný piesok a voda je priezračne čistá. Osviežili sme sa vo vode a tak sa vraciame znovu do mestečka. Loď nám odchádza až o piatej a tak čakáme v tieni. Po nalodení oboplávame ostrov pričom cestou míňame Faraglioni, čo sú dve vysoké skaly trčiace z mora. Poslednou atrakciou je „Grotta di Cavallo“ – jaskyňa v útese. Po nej je čas vrátiť sa na sicílsku pevninu.