Dnes sa vydáme na sever od Ammánu aby sme si pozreli mesto Jerash, ktoré sa pýši prezývkou „jordánske Pompeje“. Či tomu tak naozaj je uvidíme za malú chvíľku. V centre Ammánu hľadáme niečo čo by nás odviezlo na stanicu Tarabodour. Spomenul som si, že za hodinovou vežou pri Raghadane som zazrel viacero servisov, tak ideme skúsiť šťastie sem. Strážnikovi ukazujem papierik na ktorom mám v arabčine napísaný názov stanice. O pár sekúnd stojíme na tom správnom mieste. Na náš servis taxi čakáme asi len dve minúty. Spolucestujúci si vyberá mince a ukazuje mi koľko mám platiť aby sme náhodou nič nepreplatili. Aj na stanici nám pomohli domáci a nasmerujú nás na náš mikrobus.
Cesta vedie cez kopcovitú krajinu, ktorá je miestami pokrytá starými zelenými olivovníkmi. Ideme aj okolo mestečka Baqaa, kde našli svoj domov Palestínčania vyhnaní z vlastnej krajiny. Po hodine jazdy vidím z okna ako sa na nás pozerá Hadriánov oblúk. Sme v Jerashe! Je vynikajúco zachovalý, len škoda toho lešenia, ktorým je zakrytá celá jedna strana. Vstup do areálu je o niečo nižšie medzi stánkami so suvenírami. Majú to dobre vymyslené a každý návštevník musí predtým odolať náporu obchodníkov. Jerash je hlavným archeologickým strediskom celého severu a preto sa tu zvykne otočiť viacero turistov. Vstupné je 8JD, čo nieje práve najmenej a ešte sú natoľko „zlatí“, že neuznávajú žiadne zľavy.
Malý obyvateľ Jerashu
Vstupná brána do starovekého sveta
V diaľke sa už rysujú stopy starovekej minulosti. Za kamenným prechodom sa zrazu ocitneme na rozsiahlej ploche plnej zlatistého piesku. Nie, nie sme na púšti, ale dostali sme sa na oválny Hippodrom, kde sa počas letných mesiacov konajú historické preteky záprahov. Vystúpime na kamenné schodíky a v tieni oddychujeme. Niekedy by som sa tu veľmi rád na takomto festivale ocitol. Nad areálom je malé múzeum s rímskymi lampami, črepmi alebo zaujímavými nádobkami. Najviac sa mi páči mozaika zobrazujúca egyptskú Alexandriu. Staroveký Jerash je plný pamiatok. Od veľkého Oválneho námestia sa túlame dlhou širokou dláždenou ulicou, ktorá kedysi pretínala mesto. Okolo nás behajú štíhle stĺpy ako na bežiacom páse. Za bazilikou je Nympheum a ja sa nemôžem ubrániť podobe s Celziovou knižnicou v Efeze. Do baziliky nás vedie jeden domáci Jordánec. Ukazuje nám reliéf srnky, ktorý si všimne každý a predvádza veľký kameň vydávajúco zvuk ako železo. Za toto minipredstavenie si neváha zapýtať pár dinárov. So zdvihnutým obočím sa na neho pozerám či to myslí vážne. Myslel a tak ideme ďalej.
Iónske hlavice stĺpov na Oválnom námestí
Oválne námestie
Oválne námestie, ktoré predstavuje rímske Fórum
Oválne námestie
Oválne námestie, vľavo hore vidno aj veľké divadlo
Hlavná tepna mesta Cardo Maximus ozdobená kolonádou
Vo vnútri Baziliky na nádvorí s fontánou
Pamiatky sú v Jerashi všade naokolo
Tetrapylon
Les stĺpov
Na konci hlavnej ulice stojí Severný Tetrapylon
„Schodmi do neba“ stúpame a stúpame aby sme sa presvedčili čo je na konci. Pred nami sa vynoril nádherný chrám zasvätený bohyni Artemis. Opracované korintské hlavice sú malým umeleckým dielom. Prašnou cestou sa vraciame na dláždenú promenádu a kráčame ňou až na samotný koniec. Tu, neďaleko oblúku a malého divadla sedíme v tieni figovníka. Trhám si jeho sladké plody a vychutnávam si ich pri pohľade na ruiny starovekého mesta. Naspäť sa vraciame hornou cestou aby sme mali mesto ako na dlani. Neďaleko veľkého divadla je menší Diov chrám. Divadlo je plné rekvizít, pretože práve prebieha v Ammáne nejaký hudobný festival a pár koncertov sa koná na tomto zaujímavom mieste. Aj ja hrám chvíľu na bubne, ale našťastie to nepritiahlo veľa divákov. Z rímskeho sveta prechádzame bránou von, so sveta moderného.
Hlavná ulica Cardo Maximus
Bazilika
Nymfaeum
Nymfaeum
Schody k chrámu bohyne Artemis
Chrám bohyne Artemis
Severný Tetrapylon
Severný Tetrapylon
Chrám bohyne Artemis
Staroveký Jerash pred moderným mestom
Pri pohľade od divadla máme Oválne námestie ako na dlani
Myslíme, že vieme ktorým smerom je stanica, pretože sme sledovali akým smerom jazdia mikrobusy. Hneď pri nás jeden podnikavec zastavuje, že nás za 7JD zvezie do mestečka Sweileh. Leží kúsok od Ammánu, ale je to blbosť a ešte k tomu dosť drahá blbosť. Po viac než kilometri odbočíme doľava a sme na malej autobusovej stanici. Nikde žiaden bus, tak s malými chalanmi kecáme a čakáme. Zastavuje pri nás chlapík, ktorý ide do Ammánu. Najprv pýta 5JD/osoba, ale dohodli sme sa že mu dáme 3,5JD/os s tým, že nás vyhodí v Ammáne presne kde budeme chcieť. Tým miestom je ulica, kde má svoju kanceláriu autobusová spoločnosť JETT. Ich kanceláriu si pamätám z minulého roku, tak keď sa blížime na miesto už viem, že máme vystúpiť.
Na semaforoch čakáme na červenú. Zrazu vedľa nás stojí policajt a posunkami mi ukazuje aby som otvoril okno. Neviem prečo, tak ho pomaličky otváram a čakám čo sa bude diať. Aký milý policajt. Všetko čo chcel, bolo nás pozdraviť, spýtať sa ako sa nám darí a zapriať nám pekný pobyt v jeho krajine. Ľudia na Blízkom Východe ma naozaj nikdy neprestanú prekvapovať. V Ammáne sa len flákame po známych miestach a kupujeme ovocie na mojom obľúbenom souku. Zajtra ráno odchádzame do Damašku. V Jordánsku sme strávili naozaj nezabudnuteľný týždeň.
foto: Tomáš Kubuš, Jerash, 15.7.2008
