Jerevan sa na hneď zo začiatku javí ako obrovské mesto. Necháme sa vyhodiť niekde v centre mesta a zistíme, že sme len pár desiatok metrov od námestia s Operou, kam máme namierené. Tu by malo byť lacné ubytovanie, tak neváhame a ideme si niečo nájsť. Podľa malej, provizórnej mapy sme na mieste, ale ulica sa volá úplne inak. Stretneme dvoch chlapíkov a pýtame sa ich, aby sme sa v tomto rébuse pohli. Ochotne zavolajú na číslo ubytovania vypísaného v knihe a zistíme, že sme o ulicu vedľa. Ako sa ukáže, v mape je chyba a zopár ulíc je tu zle zakreslených. Chalani nás odprevadia pri vchodové dvere a ešte nám na seba nechajú číslo, keby sme niečo potrebovali.
Vojdeme do starej bytovky na štvrté poschodie a tu nás pri otvorených dverách čaká staršia pani. Hneď nás vedie do izby s dvoma posteľami, stolom, stoličkou a chladničkou. Zaplatíme jej 6000 AMD za osobu a noc a tešíme sa, že máme nový domov. Pani je veľmi milá. Ani nestihneme hodiť batohy na zem a už postavila vodu na čaj a púšťa sa do vysvetľovania, kde čo nájdeme.
Námestie pred Operou je nejako zvláštne prázdne a stoja na ňom len nafukovacie hrady čakajúce na večer, kedy sa mesto konečne zaplní. Hlavné ulice vybiehajúce z námestia tiež zívajú prázdnotou a tak je môj prvý dojem z Jerevanu akýsi pustý, prázdny a pomerne zvláštny. Hlavná ulica je rozkopaná a všade naokolo sa stavia či rekonštruuje. Obchody, butiky, podniky sú otvorené, ale akosi tu nie je nikto, kto by do nich vkročil. O pár rokov bude Jerevan vyzerať úplne inak ako dnes. Rastie, mení svoj výzor a dospieva. Toto miesto je stvorené na bezcieľne potulovanie sa. Mestská tepna ústi na námestie Hanrapetutyan Hraparak, ktoré nie je ničím iným ako Námestím Republiky. Tu pri fontánach osviežujúcich horúci vzduch sa domáci radi stretávajú. Sedia spoločne na nízkych kamenných múrikoch a od rozhovoru ich odtrhne len prudký zvuk rýchlo akcelerujúceho moderného auta. Záhony zdobia kvety a architektúra má typickú červeno-tehlovú farbu. Akoby sa život mesta sústredil sem medzi okolité budovy. Rušné reštaurácie, podniky, obchody, hotel Marriot, Národná Galéria a niekoľko ministerských budov z neho robí naozaj lukratívne miesto. Kedysi nieslo námestie meno „večne živého" Lenina. Tá doba je už dávno preč, hoci mnoho Arménov dodnes s nostalgiou spomína na „časy kedy bolo lepšie". Kým susedné Gruzínsko hľadí priamo do Európy a snom mnohých je dostať sa medzi členov Európskej únie, tak veľa obyvateľov Arménska sa obzerá naspäť do minulosti, ktorú by radi vrátili. Symbolom námestia sa stala mohutná hodinová veža. Ani ona nie je výnimkou a svojou červeno-tehlovou farbou príjemne splýva s okolím. Pôvodne ju vyrobili v Moskve a až v roku 1941 ju preniesli sem do srdca Jerevanu.
Prázdne jerevanské ulice
Námestie v centre mesta
Námestie Hanrapetutyan Hraparak
Na Námestí Republiky (Hanrapetutyan Hraparak)
V srdci arménskeho Jerevanu
Na fontáne
Námestie Republiky
Aj keď história arménskeho Jerevanu siaha až do storočí pred Kristom, nedalo by sa o dnešnom meste povedať, že je naplnené históriou. V minulosti sa tu striedali vládcovia, ale nezanechali po sebe žiadne významnejšie stopy. Až ruský cár, ktorý v 19.storočí rozšíril svoje impérium o kus arménskej zeme vtisol mestu nádych, ktorý dotvorili neskôr Sovieti. Stará atmosféra dýcha z niektorých ulíc dodnes.
Ulice Jerevanu sa po dlhšom objavovaní zdajú byť veľmi podobné. Niekoľko poschodové domy vrhajú do ulíc tiene, pod oknami sú malé potraviny, obchody alebo podnik či stánok s jedlom a na krajnici stoja staršie autá pričom len sem tam sa objaví nablýskaná novinka. Staré, miestami polorozpadnuté Lady si pamätajú už mnoho, no dodnes často slúžia ako taxíky. Zapadajú do obrázku starej arménskej nostalgie, ktorú cítiť na niektorých obyčajných sídliskách. Tržnice medzi panelákmi sú dnes opustenými miestami s poletujúcimi odpadkami a hrajúcimi sa deťmi. Dvaja muži v stredných rokoch sedia pri fontáne bez kvapky vody a vydychujú štipľavý dym z cigarety. „Čechoslovákia? Tam u Vás je krásne" rozhovorili sa po tom ako sa dozvedeli odkiaľ prichádzame. „Kedysi som tam bol na vojne a na Prágu mám len najlepšie spomienky". Mnoho Arménov navštívilo vtedajšie Československo a radi sa o ňom porozprávajú. Grigorimu je už len ľúto, že sa do Prahy znovu nepozrie. Vraví, že teraz by ho to stálo veľké peniaze a už si to nemôže dovoliť. Preto sa radšej každý deň schádzajú s priateľmi a pri poháriku arménskeho koňaku spomínajú. Ulice majú typickú červenkastú farbu podobne ako Námestie Republiky. Na konci parku objavíme malý zábavný park, kde si kúpime pukance a sadneme do tieňa na lavičku. Sedíme pri jazierku s tak lákavou vodou, že mám chuť sa do nej hodiť a do večera z nej nevyliezť. Vydláždená cesta vedie k novej katedrále Surp Grigor Lusarovich, ktorú dokončili v roku 2001 na pripomenutie 1700.výročia prijatia kresťanstva v krajine. Arménsko sa tak stalo prvou krajinou vôbec, kde sa kresťanstvo povýšilo na štátne náboženstvo, pričom slávny Milánsky edikt v Ríme prišiel až o 12 rokov neskôr. Katedrála pôsobí veľmi moderne, avšak architekti pri nej nezabudli na tradičnú arménsku architektúru a preto patrí dnes k obľúbeným dominantám mesta. Jediné čo jej chýba je starý, historický nádych a patina akú si v sebe nesú kláštory poznačené storočiami. Po svojom dokončení sa však stala najväčším arménskym svätostánkom sveta a aby sa jej význam a váha podčiarkla, priniesli dnu relikvie sv.Juraja, ktorému katedrálu zasvätili.
Katedrála Surp Grigor Lusarovich
Katedrála Surp Grigor Lusarovich
Najväčší arménsky svätostánok Surp Grigor Lusarovich
Na križovatke stojí veľká budova športového centra a okolo nej sa rozlieva chaos. Jej okolie totiž funguje ako dopravný uzol, kde sa stretávajú prichádzajúce a odchádzajúce maršrutky. Ľudia sa tu križujú s autami, mikrobusmi, motorkami a všetko do seba celkom pekne zapadá. Na ulici objavíme internetovú kaviareň, tak môžeme domov napísať prvé arménske správy a o necelú hodinku sme vonku. Jerevan sa konečne začína zapĺňať ľuďmi a prvotné rozčarovanie mizne. Kráčame sem a tam, pričom sledujeme mozaiku zaujímavých ľudí. Aj keď sa ulice na seba veľmi podobajú, to čo nikdy nezovšednie je pohľad na krásne dievčatá. Veľmi pekne oblečené, často len v ľahkých kvietkovaných šatách „pretancujú" ulicami sem a tam. Dlhé čierny vlasy im padajú na ramená, oči čierne ako uhlíky a na perách úsmev. V skupinkách sa prechádzajú a vymetajú jeden obchod za druhým. Úsmev na tvári vylúdi obrázok dvoch slečien stojacich na vysokých opätkoch v krátkych sukniach a v rukách zvierajú pohárik kvasu, ktorý im predala bábuška v starej zástere priamo na ulici. Stále patrí k obľúbeným nápojom a kde stojí na ulici malá žltá cisterna, tam ho pohotová bábuška nalieva. Iné zase predávajú slnečnicové semiačka, oriešky, ale aj kopec zbytočností, ktoré nikto nekúpi.
Jerevanskými ulicami
Dievča z Jerevanu
Kvas dostať sem tam na ulici
Prichádza večer a Námestie Republiky sa poriadne zaplní. Lavičky, voľné miesta v reštauráciách, kaviarňach, schody, to všetko obsadia ľudia a trávia tu koniec ďalšieho dňa. Miestny umelec brnká do gitary a ide mu to tak dobre, že každú chvíľu mu niekto beží hodiť mince. Hra svetiel premení večer námestie na farebné divadlo pod šírym nebom a tam v diaľke v tme sa ticho skrýva Ararat. Aj naše blízke námestie pred Operou večer pulzuje, tak sa do jeho okolia vyberieme pohľadať niečo pod zub. Nájdeme podnik s obrázkami jedál, ktoré ponúkajú a keď si konečne vyberieme čo by sme chceli, objaví sa čašník a povie, že nevaria. Vybrali sme sa ďalej, ale asi zlým smerom, pretože nič nemôžeme nájsť. Konečne sa potešíme keď zbadáme svietiť starý nápis podniku a na večeru si dáme hamburger a colu. Nie preto, že by sme veľmi chceli, ale preto, že je to jediné jedlo, ktoré majú a už sa nám tu nechce ponevierať a hľadať. Vrátime sa na izbu, oddychujeme, píšem, kecáme a napokon čítame až kým nezaspíme.
Pri fontáne
Na Námestí Republiky
Lady jazdia po Jerevane dodnes, aj ako taxíky
Pri návrate z okolia Jerevanu vystúpime neďaleko rieky Hrazdan pri moste za centrom mesta pretože si chceme pozrieť kostol Surp Sargis. Tu za mestom leží „zábavný park" pre dospelých. Za múrmi budovy sa skrýva miesto, kde vzniká slávny arménsky koňak. Za pár eur prevedú turistov jeho zákutiami a samozrejme nesmie chýbať ani obľúbená ochutnávka. Vo vnútri ležia sudy ešte z 19.storočia a dokonca koňak, ktorý otvoria až vtedy keď sa objaví mier nad Náhorným Karabachom. Kostolík Surp Sargis leží za riekou cez ulicu. Pri dverách horia sviečky a mních v sutane čiernej ako noc ich po jednej zbiera a mizne vo dverách. Neďaleko odtiaľto vidno pahorok posiaty chudobnejšími domami či nebodaj chatrčami. Sú prilepené jedna vedľa druhej ako nejaká skladačka. Tu pri kostole začína hlavná ulica nesúca meno Mesropa Maštotsa. Tento arménsky mních a lingvista žijúci na prelome 4.a 5.storočia vošiel do histórie krajiny tým, že vynašiel arménsku abecedu. Miestna tržnica Rynok sa ukrýva v priestrannej hale. Už v prvých momentoch sa mi tu páči. Všade sú ľudia, stánky, obchodíky, zvuky, vône a farby. Túlame sa pomedzi vyložené ovocie, zeleninu, koreniny, oriešky, sladkosti a improvizovaným mäsiarstvom kde na hákoch visia kusy mäsa. Predavač syru na nás z diaľky volá, aby sme prišli k nemu. „Ochutnajte náš domáci arménsky syr" a už aj ostrým nožom odsekne kúsok z veľkého bieleho syra. Je výborný, slaný a mäkký. Vidí, že nám chutí a hneď odkrajuje ďalší kus. Milý človek. Vedľa seba stojí niekoľko pultov a všetci z nich predávajú práve tento syr. O pár metrov ďalej predáva pár dôchodcov tradičnú pochúťku sujuk. Vlašské orechy sú obalené v hroznovom želé a chutí to tak výborne, že človek nemá nikdy dosť.
Kostol Surp Sargis
Na miestnom rynku
Miestne trhovisko
Dostať tu nielen ovocie či zeleninu, ale aj koreniny
Jerevanský rynok
Sušené ovocie sa tu teší popularite
Kráľovstvo ovocia
Predavač miestneho syru
Medzi domami vytŕča strecha posiata tyrkysovými a žltými kachličkami. Modrá mešita je najkrajšou jerevanskou mešitou a pôsobí ako malý kúsok Iránu vhodený do víru veľkomesta. Vojdeme na prázdne nádvorie a jediné na čo myslím je, ako veľmi mi chýba Irán. Postavili ju ešte v 18.storočí a za jej zrodom stojí Husan Alí Chán, miestodržiteľ Jerevanu za vlády slávneho Nádira Šáha. Sovieti sa ju počas svojej nadvlády snažili umlčať a modlitby v nej boli zakázané, no po rozpade ich impéria sa Irán spolupodieľal na obnove mešity, aby mohla byť dnes jedinou aktívnou mešitou celého Arménska.
Jerevanská mešita nesie prvky perzskej architektúry
Minaret jerevanskej mešity
Jerevanské ulice
Zatúlame sa k malému supermarketu Moskvička, kde si kúpime pitie a polovicu dyne. Odnesieme si ju do izby, aby sme si ju na večer pekne vychladili a vrátime sa von. Bezcieľne sa túlame ulicami až sme natrafili na podnik s pizzou. Ochutnal som ju už v Maroku, Sýrii, Iráne, tak mám chuť ochutnať aj arménsku. Som prekvapený, ako dobre sa im podarila. Večer posedávame na izbe, popíjame čaj, ochutnávame sladkú dyňu a kecáme. Vonku sa dvihol taký vetrisko, že len počujeme buchnutie okien a z vrchného poschodia padajú kusy porozbíjaného skla až na ulicu. Tam sa za hlasného rinčania rozplynú na malé kúsky. O minútu sa nebo zamračilo a spustil sa lejak. Bodka na záver. Nech si kľudne prší aj celú noc, len nech je zajtra ráno pekne.
Pri návrate z Khor Virapu sa ocitneme po štyroch dňoch naspäť v Jerevane. Niekde vystupujeme, ale nemáme ani len najmenšie tušenie, kde by sme mohli byť. Vezmeme si z ulice taxík pri Operu a ideme sa ubytovať k pani u ktorej sme už strávili dve noci. Hovorili sme jej, že prídeme dnes, nech nám nechá izbu, ale buď sa bála, že neprídeme alebo zabudla a má ju obsadenú. O poschodie vyššie tiež prenajímajú izby a našťastie majú voľné. Majiteľka nás víta v obrovskom byte. Najprv dostaneme dve postele hore na akejsi plošine nad obývačkou, ale keď prídu iní, tak nás presťahuje do izby, kde už sú dve postele obsadené. Na môj vkus je v byte akosi priveľa ľudí a postelí. Nepáči sa mi tu, ale je to len jedna noc a zajtra ráno odchádzame, tak na to kašleme. Ideme radšej von, pozrieť si pár miest, ku ktorým sme sa ešte nezatúlali.
Kúsok od Opery natrafíme na malý, arménsky kostolík Katoghike posiaty dierami od guliek. Postavili ho až v 17.storočí avšak má v sebe elementy aj staršieho svätostánku z 13.storočia, ktorý stál na jeho mieste. Z väčšieho kostola zostala len kaplnka s malým, no zaujímavým oltárom. Už dnes existujú plány, ktoré hovoria o výstavbe veľkého, nového kostola zasväteného sv.Anne.
Malý kostolík Katoghike
Kostolík Katoghike
Zameníme si peniaze a kráčame smerom k sovietskemu pamätníku nad mestom. Námestie pod ním je nádherne upravené, plné zelene, kvetov a pohody sršiacej z oddychujúcich ľudí. Láka to len si tak sadnúť a sledovať život naokolo. Na konci námestia rastú poschodia kaskád a vytvárajú monumentálny pamätník. Má pripomínať 50.výročie priateľstva medzi Jerevanom a Moskvou, ale ešte stále nie je dokončený. Schody stúpajú do takej výšky, že sochu na samom vrchole takmer nie je odtiaľto vidno. Dá zabrať vyšliapať až hore, ale napokon sa aj my zvezieme niekoľkými eskalátormi. Výhľad, ktorý sa pod človekom otvorí je na nezaplatenie. Panoráma celého Jerevanu nám leží pod nohami. Domy, paneláky, bloky socialistických budov sa strácajú v diaľke, sem tam vykukne neveľká veža s krížom na vrchu, opera a na horizonte zahalený v hustých oblakoch tróni Ararat. Síce leží na tureckom území, jeho podobizeň nájdeme v uliciach Jerevanu všade. Obrázky, plagáty, časopisy, tričká alebo letáky nalepené na stene. Tí ktorí sa na neho môžu každý deň dívať patria medzi šťastných ľudí. Každú kaskádu zdobí mozaika socialistickej výzdoby, ktorá však mladému človeku veľa nepovie. Aj tak ich tu je pomerne veľa. Hľadajú tu útočisko pred hlukom mesta. Sympatické dievčatá s knihou v ruke jedným okom čítajú, druhým sledujú okoloidúcich mladíkov. Iní dali prednosť slnečným lúčom a so sluchátkami na ušiach nevnímajú realitu. Skupina dôchodcov počúva výklad sprievodkyne a niektorí sa nemým výrazom pýtajú či musia ísť naozaj až tam hore. Ak si niekto sadne kam nemá už sa pri ňom objaví upravený strážnik a previnilca usmerní.
Námestie pred Kaskádou
Krásne upravený park pod Kaskádou
Fontána vtlačená do Kaskády
Pohľad na námestie pod Kaskádou
Architektúra poznačená Sovietskym zväzom v Jerevane nechýba
Sídliská v centre mesta
Pohľad z Kaskády
Hore sa týči sovietský pamätník
Poflákame sa ešte niekoľkými ulicami, ale z Jerevanu sme už videli všetko čo sme chceli. Vrátime sa na hlavné námestie, posedíme si na lavičke a na chvíľku sa stratíme na internet napísať domov. V malom podniku s jedlom si vyberáme podľa obrázkov, no s realitou nemajú nič spoločné. V obchode si kúpime ešte kúsok dyne a ideme domov. Píšem si večer denník a pani domáca mi do toho hrá na klavíri.
foto: Tomáš Kubuš, Jerevan, 12-13.7, 17.7.2010
