Je to zvláštny pocit, keď sa začiatok cesty nepočíta na mesiace, týždne ba ani dni, ale na hodiny. Človek má zbalený batoh a každú chvíľku si predstavuje iné miesto, inú krajinu, snaží sa tam v myšlienkach dostať ešte skôr ako sa tam fyzicky ocitne. Veď v poslednom čase sa už aj tak po každom z nich prešiel na stránkach cestopisov či kníh.
Plány máme v hlave, plány máme na papieri, ale aké to nakoniec bude sa dozvieme priamo na mieste. Začneme v azerbajdžanskom Baku, prejdeme touto zaujímavou krajinou až do Gruzínska, kde by sme si chceli pozrieť Tbilisi s okolím, Gori, spraviť si výlet pod Kazbeg, ísť do Arménska a hľadať staré arménske kostolíky, pozerať na hladinu jazera Sevan, túlať sa Jerevanom, hľadieť na majestátny Ararat, objavovať čím žije Karabach, preliezť skalnatou gruzínskou Vardziou, navštíviť gruzínske Svaneti s mestečkami s kamennými vežami, okúpať sa v Batumi, či v neposlednom rade sa poflakovať východným Tureckom, aby sme mesačnú cestu mohli zakončiť v milovanom Istanbule...
Posledné roky som zvykol z ciest písať správy priamo na svoju stránku. Ak Vás to zaujíma, môžete ich sledovať a vždy keď bude čas či možnosť napísať pár riadkov, ozveme sa.
Stačí prísť na moju stránku: www.tom182cesty.wz.cz a tam ma nájdete.
Majte sa pekne :)
