Južný Libanon

Libanon je veľmi malá krajina a z Bejrútu sa prakticky dostane človek za niekoľko hodín do každého kútu. Bola by škoda to nevyužiť a tak sme si spravili výlet do južného Libanonu pozrieť si staré mestá Sidon (Sajda) a Tyros (Sur)...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Do južného Libanonu odchádzajú autobusy či mikrobusy zo stanice Cola. Nedajte sa zmiasť slovom stanica, pretože skôr pripomína väčšie parkovisko, ktoré sa schováva pod nadjazdom. Do Tyrosu nejde nič priamo, ale prestup v Sidone je to najmenej čo sa nám mohlo prihodiť.

Prechádzame južnými časťami hlavného mesta a okolo nás pozorujeme rozbité budovy a holé, chladné steny prevŕtané desiatkami guliek. Vojna z pred dvoch rokov tu nechala príliš veľa stôp. Kým v strednej a severnej časti krajiny prevládajú červeno-biele vlajky so zeleným cédrom, čím bližšie sa dostávame k Palestíne, vidíme, že podpora Hizballáhu rastie s každým ďalším kilometrom. Vraví sa, že južné časti nepatria práve k najbezpečnejším, ale možno práve to ma na nich tak priťahuje. Cesty lemujú transparenty v angličtine a tak sa dozvedáme napríklad, že „Nasralláh garantuje pokoj, Olmert poníženie“ alebo „Bolesť Izraela je radosťou Libanonu.“ Steny domov zdobia plagáty duchovného vodcu Hasana Nasralláha, Jásira Arafata, šejka Jásina a novodobého „hrdinu“ Šamira Kantara spolu s ďalšími väzňami, ktorých prepustili len pár dní pred našim príchodom. Ľudia sú príjemní však aj v tejto časti sveta. Ako o sebe radi vravia „nie sú Arabi, ale Libanončania“. Sú otvorení, milí, priateľskí a ochotní pomôcť, ak je treba.

Tyros

Staré mesto Tyros nás víta farebným prístavom. Na vlnkách sa pohupujú malé farebné loďky a rybári čistia siete z ranného úlovku. Vzduchom sa už od skorého rána miesi vôňa grilovaných rýb. Ponárame sa hlbšie do mestečka, ktoré mi miestami pripomína francúzske Stredomorie. Kamenné uličky a pohľad na okolité domy ma v tom stále viac utvrdzujú. Bez mapy sa túlame príjemnými uličkami a snažíme sa len tak nájsť archeologické vykopávky. Naslepo sme odbočili a tešíme sa, keď vidíme ako na konci rastie les bielych stĺpov. Páči sa mi, že sme tu úplne sami. Keby boli takéto vykopávky niekde inde, je tu plno. V archeologickom parku trávime asi hodinku. Je tu nádherná kamenná ulica lemovaná štíhlymi mramorovými stĺpmi, stopy Rimanov a Feničanov, malé divadlo a úžasný výhľad na Stredozemné more. Aj keď sme si všetko pozreli, sadli sme si do tieňa, opreli o stĺp a užívame si tú krásou navôkol.

Prístav v meste Tyros

V prístave

Ulička plná obchodíkov

Staroveký Tyros

Sidon

Na hlavnej ulici v Tyre hľadáme mikrobus do Sidonu. Ešte len prídeme ku krajnici a zastavuje nám prvý mikrobus aby sme si naskočili. Najprv prechádzame rôznymi rozbitými časťami v ktorých zbierame ľudí. Vraj by tu niekde mal byť aj palestínsky tábor Safa. Ulice sú tu oblečené do žlto zelených farieb. Sidon ma priamo v centre malú stanicu, čo uľahčuje v mnohom orientáciu. Po širokej promenáde plnej paliem kráčame ku križiackej pevnosti kúpajúcej sa v mori. Prechádzame sa miestami, kadiaľ kráčali Križiaci pred stovkami rokov. Stúpame na najvyšší bod odkiaľ je pekný panoramatický výhľad na celé mesto. Pod nami sú ruiny pevnosti, malá osmanská mešitka a na brehu stojí osamelý minaret slabožltej farby. Až keď stojíme pri ňom vidíme, že je prevŕtaný guľkami. Sidon to sú aj úžasné trhy. Kopa farieb na jednom kúsku, ľudí, vôní, zápachov. Keď sa to vezme všetko do jednej masy, nedá sa odolať.