Stačí prejsť niekoľko kilometrov južne od Asuánu a vyschnutá krajina plná kameňov a skál sa zaplní vodou. Odrazu sa objaví slávne Násirovo jazero pomenované podľa druhého egyptského prezidenta Džamala Abd-an Násira. Násir nielenže stál na čele prevratu, ktorý zosadil egyptského kráľa Farúka, ale zasadil sa aj o myšlienku vytvorenia jazera či priehrady, ktorá by pomohla zavlažovať inak vyschnutú krajinu na juhu Egypta a severe Sudánu. Tento veľkolepý projekt začína práve tu pri Asuáne a skončí až na prahu sudánskeho mesta Wadi Halfa. Je dlhé neuveriteľných 550 kilometrov a to z neho robí jedno z najväčších umelo vytvorených jazier sveta. Ocitli sme sa na Asuánskej priehrade. Na jednej strane tečie Níl, na strane druhej sa rozlieva Násirovo jazero. Keď sa Egypt v roku 1960 rozhodol postaviť obrovskú priehradu, ktorá by mala chrániť obyvateľov pred pravidelne sa vylievajúcim Nílom, takmer žiadna mocná krajina tej doby sa k projektu nehlásila. Jedine Sovietsky zväz kývol Násirovi a tak sa rozvinula intenzívna desaťročná spolupráca počas ktorej tu na okraji Asuánu či v meste žili desiatky a stovky sovietskych inžinierov. Až po štyroch rokoch budovania mohli priviesť do priehrady prvé kvapky nílskej vody a tento výnimočný projekt tu stojí do dnešných dní. Neďaleko od vyhliadky má svoje miesto aj zvláštny pamätník egyptsko-sovietského priateľstva. Pri výstavbe priehrady museli zatopiť obrovský kus zeme a historických miest, no našťastie si dali toľko námahy a najdôležitejšie chrámy či cenné stavby preniesli na bezpečné miesta, kde ich nepohltí voda. Medzi najznámejšie projekty patrí sťahovanie chrámov v Abu Simbel, ktoré sú tak dodnes ikonou celého Egypta. Aj neďaleko odtiaľto vidno ako na brehu stojí staroveký chrám, no ostré slnko ho pred očami rozmazáva až z neho človek vytuší len obrysy. Časť s jazerom je o mnoho pôsobivejšia, než riečna, ktorú hyzdí výhľad na továreň a elektráreň.
Južne od Asuánu neleží len Násirovo jazero, ale aj nádherný, staroveký chrám Philae, ktorý sa dnes nachádza na malom ostrovčeku Agilkia obklopenom vodou zo spomínanej nádrže. Breh jazera lemuje asi päť tuctov malých, bielych lodičiek pripravených vyraziť na krátku plavbu. Každú zdobí iná vlajka, aby ich človek dokázal rozoznať. Okrem nich je breh a neveľký svah posiaty aj zhlukom farebných domov stojacich na niekoľkých terasách. Niekto by o mestečku mohol dokonca povedať, že je malebné, teda ak si človek odmyslí tie oblaky prachu, ktoré priveje každý poryv vetra. Patrí k niekoľkým núbijským mestám roztrúseným po okolí a aj muži vodiaci lode sú skôr Núbijci, než Arabi. Lodivod má na sebe odetú dlhú, bielu džalábiju, okolo krku omotaný šál a na očiach moderné, slnečné okuliare. Tomu sa povie prelínanie kultúr. Loď ovláda ležérne len jednou rukou ako starý profesionál. Kto vie, koľko krát denne sa otočí medzi pevninou a ostrovom? Z jazera sa dvíha niekoľko kamenných ostrovčekov a objavuje sa aj vrchol egyptského chrámu. Prostredie, kde sa dnes nachádza v obklopení vodou je absolútne úžasné. Aby sme tu mohli zakotviť, musíme oboplávať ostrov dookola, ale to nám dá možnosť sa dlhšie kochať chrámom a okolitou prírodou.
Stačí len vystúpiť z loďky a pohltí nás staroveká egyptská história. Nie je tak stará ako pri pyramídach v Gíze či Sakkáre, ale stále sa bavíme o miestach starších než 2000 rokov. Panorámu ostrova dokonale pohltil egyptský chrám, no pri vystupovaní z lode stojí menší Trajánov kiosk. Sám o sebe by bol na mnohých miestach pamiatkou číslo jeden, ale tu dokonale zaniká v aure chrámu. Kiosk alebo aj chrám ak chceme, nechal postaviť rímsky cisár Traján v 2.storočí a dodnes sa o ňom hovorí ako o jednej z najkrajších rímsko-egyptských stavieb. Rimania pričlenili Egypt do svojej obrovitánskej ríše a tak sa aj Traján nechal inšpirovať a inicioval stavbu na ostrove Philai. Netušil, že o viac než 1800 rokov príde niekto, kto jeho chrám rozoberie a presunie na iný ostrov, ale určite by sa tešil, že jeho stavba ešte stále stojí. Na prvý pohľad je v stavbe cítiť nesmierne ovplyvnenie lokálnou architektúrou a tak, ak by človek nevedel, že kamenný monument v sebe ukrýva duch Ríma, nikdy by to sám od seba neuhádol. Konštrukcia narástla takmer do 16 metrovej výšky a celú ju zhotovili pre to, aby v nej mohli uchovávať bárku egyptskej bohyne Isis. Aj stĺpy pôsobia zvláštne. Akoby vyrastali zo stien, neskôr dajú vyniknúť krásne zhotoveným hlaviciam a následne na nich držia strechu. Tá sa pôsobením času stratila, ale podľa záznamov mala byť celá z dreva. Niektoré reliéfy v kiosku dokonca zachytávajú aj cisára Trajána oblečeného v egyptských šatách.
Stačí pár krokov a ocitneme sa na rozľahlom nádvorí, ktoré pohltili dve naproti stojace kolonády stĺpov. Ich kamenné telá zdobia reliéfy aj hieroglyfy a ich široké, masívne hlavice pripomínajúce lotosové kvety nesú ťažké trámy. Stĺporadie skončí a v tom sa začne odvíjať samotný chrám. Jeho osudy sú viac než zaujímavé, pretože jeho meno nepatrí k najzvučnejším, nie je ani najnavštevovanejším, no rozhodne patril medzi najdôležitejšie chrámy egyptského sveta v dobe kedy vznikal, teda v priebehu 4.storočia pr.Kr. Jeho vznik sa dáva do súvisu s egyptským panovníkom z 30.dynastie menom Nektanebom I., ktorý sa do histórie zapísal tým, že sa stal veľkým staviteľom a nechal obnovovať chrámy po celej ríši a tam, kde neboli túžil postaviť nové. To bol aj prípad ostrovčeka Philae a tak sa tu panovník rozhodol postaviť monumentálny chrám pre obľúbenú bohyňu Isis (známu aj ako Eset). Ani Philae bolo vybraté náhodne, pretože sa nachádzalo neďaleko ostrovčeka Biga, známeho ako jedno z viacerých miest, kde bol pochovaný kúsok tela legendárneho Osirisa. Záštitu nad chrámom neskôr prebrali Ptolemajovci a celý posvätný okrsok neskôr spravovali Rimania, čomu napovedá aj spomínaný Trajánov kiosk. Z vysokého vstupného portálu si každého návštevníka premeria niekoľko obrovských obrázkov egyptských božstiev. Štvorcové nádvorie za vstupnou bránou dotvorí niekoľko stĺpov a za nimi sa vynímajú nádherne pomaľované stĺpy živými farbami a reliéfy vytesané do kamenných stien. Kartuše panovníkov sa striedajú s hieroglyfmi a do toho sa primiešajú rôzni bohovia so zvieracími hlavami či dokonca postavy kráľov. Niektoré zo scén zachytávajú aj príbeh o Osirisovi a kto ho pozná, pred tým ožívajú jeho postavy a dej. Dnu aj von vedie hneď niekoľko východov či vchodov a tak sa dá chrám celkom slušne preliezť. Niektoré steny sú tak nádherne zdobené až sa nechce veriť, ak príde reč na ich vek. Aj priamo za veľkým chrámom sa ešte v prachu povaľuje niekoľko zvyškov kamennej architektúry, ale už nie sú tak pôsobivé ako Trajánov kiosk alebo chrám bohyne Isis. Aj oni však kedysi boli chrámovými stavbami, no ich bohovia nedokázali svoje stavby postrážiť a tak sa časom stratili.
Kedysi tu pri chráme dokonca stáli aj vysoké, kamenné obelisky, ale jeden z nich by sme dnes museli hľadať o niekoľko tisícok kilometrov severnejšie. Dobrodruh a egyptológ William John Bankes sa totiž v roku 1815 rozhodol, že si nechá obelisk poslať domov do Veľkej Británie a tak ho dnes nájdeme na panstve Kingston Lacy neďaleko britského Dorsetu. Na tom, že by sa staroveké pamiatky sťahovali by nebolo v tomto období nič zvláštne, ale osudy obelisku majú niečo do seba. Ukázalo sa, že text obsahuje nielen egyptské hieroglyfy, ale aj grécku alfabetu a bol to práve Bankes kto na ňom rozlúštil mená Ptolemaia a Kleopatry. Neskôr to potvrdil slávny bádateľ Champollion a práve obelisk z Philae mu pomohol vydláždiť cestu k definitívnemu rozlúšteniu hieroglyfov. Niekedy aj nepatrné veci môžu skrývať krásne príbehy. Na mieste, kde sa už breh takmer zvažuje do vody stoja ruiny chrámu zasväteného bohyni Hathor. Strážnici so samopalmi sa potešia záujmu cudzinca a tak si nenechajú ujsť krátky rozhovor. Po chvíľke sa konečne objavili slová o bakšiši, pretože chrám je oficiálne zatvorený, ale ako to už býva v Egypte dobrým zvykom, za nejakú ošúchanú bankovku sa tu dá vybaviť čokoľvek. Strážnik len ukáže kadiaľ treba ísť. Má to svoje čaro, pretože tu niet ani živej nohy a človek má celý chrám len a len pre seba. Najzaujímavejšími reliéfmi chrámových stien sú tancujúce opice, ktoré napokon vezmú do rúk hudobné nástroje a premenia sa na muzikantov. Začína zapadať slnko a chrámové stavby na ostrove získajú odrazu iný odlesk farieb. Ich múry, stĺpy, pylóny, to všetko sa ponorí do jemnej medenej farby a tá navodzuje príjemnú atmosféru. Sú azda ešte fotogenickejšie, než predtým. Je čas pomaličky sa odtiaľto vytratiť a nechať prichádzajúci večer, aby sa usadil na ostrove. Kým pri plavbe na ostrov sme plávali okolo južnej strany, teraz si pre zmenu oboplávame severnú a tak si dokončíme okruh. Aj z loďky sledujeme západ slnka za strechy chrámov a človek vie, že by sa na to vedel pozerať aj dva či tri krát dlhšie, než to v skutočnosti trvá.
foto: Tomáš Kubuš, Philae, 23.1.2011
Krajinou faraónov:
Krajinou faraónov I. - Pyramídy na dosah Káhiry
Krajinou faraónov II. - Asuán. Na hranici svetov
