Luxor je sám o sebe úžasným miestom, no ako som dávnejšie spomínal, tak aj jeho poloha ho predurčila na najobľúbenejšie egyptské mesto. Dôkazom toho je aj unikátny chrámový komplex v Karnaku, ktorý od centra mesta leží len necelé tri kilometre. Nechce sa nám hľadať taxík a radšej sa prejdeme, aby sme videli viac. Cesta lemuje životodarný Níl a zapadajúce slnko pomaličky, ale isto opantá krajinu a premaľuje ju do teplých, príjemných farieb. Ak si môžete vybrať, choďte do Karnaku tesne pred západom slnka. Z diaľky vidno prvé múry chrániace posvätný okrsok a presne to je ten moment, kedy je človek rád, že tu na západ slnka skutočne prišiel. Všetko je akési živšie, výraznejšie, zaujímavejšie.
Vysoké staroveké múry ukrývajú poklad na aký sa nedá vopred pripraviť hoci si človek preštuduje všetko čo sa mu dostane pod ruku. Aj tu platí tisíc krát otrepané klišé „radšej raz vidieť ako sto krát počuť“ keď sa ocitneme v tieni karnackých stĺpov zasvätených bohovi Amonovi. Za sfingami s baraními hlavami sa ocitneme na azda najposvätnejšom mieste dávneho Egyptu. Zdá sa akoby tu chcel každý, kto čo i len chvíľku vládol krajine, zanechať odtlačky. Široké nádvorie zaplnili turisti, ktorých sem každý deň vyložia autobusy a sprievodcovia im rozprávajú príbehy čo sa tu kedysi odohrávali a ako tieto miesta vyzerali. Všade naokolo sú sochy, sfingy, stĺpy, palmy, malé rozpadnuté komory patriace rozličným bohom a hieroglyfy vytesané do chladného kameňa. Tu po prvých krokoch si málokto uvedomí, aký obrovský je Karnak, pretože je skonštruovaný tak, že ho treba kúsok za kúskom objavovať. Nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o druhom najväčšom starobylom náboženskom komplexe, ktorý dokázal prekonať len kmérsky Angkor Wat ležiaci v dnešnej Kambodži. Prvé panovnícke meno dávané do spojitosti s výstavbou karnackého chrámu je Senusret I., kráľ 12.dynastie. Vládol medzi rokmi 1971-1926 pr.Kr. čo nám dáva krásny príklad toho s akým starovekým miestom máme dočinenia.
Vo veľkej stĺpovej hale naplnenej stĺpmi si človek pripadá ako v ríši divov. Obrovské stĺpy tak dokonale obieha obrázková výzdoba, že nenechali voľný ani kúsoček kameňa. „Celý priestor má 5500 štvorcových metrov a naplánoval ho Ramzes I., hoci ho zhotovil až kráľ Seti I. Stojí tu 134 stĺpov pripomínajúcich papyrus“ započujem od miestnej sprievodkyne, ktorá naučenú vetu povie denne možno aj niekoľko desiatok krát. To, že stĺpy pripomínajú zatvorený papyrus nie je náhoda, pretože symbolizujú život a každoročne v období, kedy sa Níl vylieval zo svojho koryta sa voda z neho dostala až sem. Takto priamo z Nílu vyrastali kamenné papyrusy a nílska voda ich mala prebrať k životu. Oplatí sa tu sadnúť pod stĺp a nechať myšlienky poletovať a odrážať sa od nich kade tade. Človek, hoci teoreticky vie ako tento monument postavili, aj tak nechápe ako sa im to podarilo. Čas tu beží inak a odrazu je podvečer, kedy sa chce slnko túžobne ponoriť do krajiny a splynúť s ním. Turisti, ktorí prišli so zájazdmi museli odísť a celý Karnak ostal pre nás a ďalšiu hŕstku ľudí. To sú tie momenty na aké človek napokon bude spomínať. V Karnaku sa zostalo ponevierať len niekoľko duší a je tu viac stĺpov než návštevníkov. Bezcieľne sa túlame menšími i väčšími nádvoriami, skrytými uličkami, slepými cestami končiacimi v stene a kam sa človek pozrie, tam vidí zvyšky niekdajšej slávnej ríše.
Oči opäť spočinú na chráme, kde leží zašpicatený obelisk kráľovnej Haštepsut, najvyšší v celom Egypte. Monumentálne stavby z granitu, čierneho granitu, pieskovca či žuly stoja na každom kroku. Chrám boha Ptaha, Ramzesa II, aj Setiho II. už zíva prázdnotou. Pomedzi ruiny sa prechádza niekoľko strážnikov, ktorí za bakšiš ukážu detail, aký by nepozornému návštevníkovi ušiel. „Obíďte sochu skarabea a ten Vám prinesie šťastie“ znie rada jedného z nich. Takto si aspoň privyrobia niekoľko libier naviac. Jedným z najkrajších miest je posvätné jazierko uprostred areálu. Hladina je dokonale rovná až pôsobí ako zrkadlo v ktorom sa odrážajú stĺpy a múry Karnaku. Sadneme si na jeho breh a neviem na ktorú stranu sa skôr dívať. Či na zrkadlový odraz štyroch štíhlych, vysokých paliem alebo na stranu opačnú, kde sa každým pohybom jemného vetra rozkolíše hladina s obrázkom starovekých múrov. Toto je to najkrajšie miesto celého Karnaku. Ráno by som ho vnímal určite inak ak by sa tu tlačili stovky turistov, ale teraz je tu ticho, ktoré pokrylo staroveké ruiny. Sedieť tu na okraji jazierka a sledovať ako slnko každým pohybom prefarbuje tisícročné stavby patrí k zážitkom na aký sa nezabúda.
Je čas sa z Karnaku vrátiť nazad do moderného mesta a rušných ulíc. Cestou sem sme kráčali, tak sme si povedali, že pri spiatočnej ceste môžeme skúsiť konský povoz káleš. Za pár libier zjednáme cenu a o chvíľku stojíme pri luxorskom chráme. Z Luxoru sa do Káhiry vrátime nočným vlakom a tak cesta ubehne viac než rýchlo. Tu bude naše egyptské putovanie končiť, hoci sa ešte pozrieme k pyramídam do Gízy, no tie neboli najzaujímavejším okamihom nášho dňa.
Ocitli sme sa v Káhire presne v deň, kedy sa začala egyptská revolúcia. Na námestí Tahrír sa začali tvoriť dejiny a tak sa zhodou náhod človek opäť ocitol na mieste, kam smerovali pohľady celého sveta. Až neskôr sa ukázalo, že Egypt, ktorý sme zažili bol Egypt, ktorému ešte posledné dni vládol prezident Mubarak...
O poslednom dni a tom ako to vyzeralo v deň, kedy sa skloňovalo slovo revolúcia som písal pár dní po návrate z Egypta, tak len prikladám link, aby sa príbeh cyklicky uzatvoril:
foto: Tomáš Kubuš, Karnak, 27.1.2011
Krajinou faraónov:
Krajinou faraónov I. - Pyramídy na dosah Káhiry
Krajinou faraónov II. - Asuán. Na hranici svetov
Krajinou faraónov III. - Philae. Chrám v náručí Nílu
Krajinou faraónov IV. - Abu Simbel. Egyptský zázrak
Krajinou faraónov V. - Dva dni s tradičnou felukou po Níle
Krajinou faraónov VI. - Kom Ombo, Edfu. Chrámy ne brehu Nílu
Krajinou faraónov VII. - Luxor. Staroveká krása na Níle
Krajinou faraónov VIII. - Deir el-Bahrí. Za kráľovnou Haštepsut
