Esfahán je právom považovaný za perlu Perzie, za najkrajšie iránske mesto a jedna z lichotivých prezývok ho dokonca nazýva polovicou sveta. Esfahán je krásny, nabitý pamiatkami, podmanivou atmosférou, príjemnými stretnutiami s ľuďmi, no je to aj miesto, kde sa miešali náboženstvá, obchod a mnohé národnosti. Panovník Šáh Abbás I., ktorý sa mesto rozhodol premeniť na drahokam tu po sebe zanechal architektonické veľdiela, no jeho meno sa neskloňuje len v súvislosti s rozprávkovými mešitami či druhým najväčším námestím sveta. Šáh Abbás I. neďaleko brehov rieky Zayandeh začiatkom 17.storočia založil arménsku štvrť s názvom Jolfa, kam sa presunuli tisíce Arménov z pôvodnej Jolfy ležiacej v dnešnej azerbajdžanskej enkláve Nachičevan. Aj oni prispievali svojim podielom na tom, že Esfahán sa premenil na významné centrum obchodu a patrilo k najkrajším miestam sveta. Arménska štvrť tu v Esfaháne leží dodnes, hoci sa pomery v krajine po revolúcii z roku 1979 zmenili a dnes sa pred slovíčkom republika objavuje prívlastok islamská. Veľké množstvo ľudí si predstavuje Irán ako krajinu plnú islamských fanatikov bez tolerancie, no opak je pravdou. Stačí vypnúť televíziu, ignorovať média a s nimi sa vytratí aj strach z Iránu. Štvrť Jolfa je veľmi príjemným miestom na bezcieľne potulovanie sa. Všade sa hemžia ľudia, z malých kaviarní sa na ulicu valí vôňa kávy, reštaurácie lákajú svojimi ponukami na posedenie si a kde tu sa nad múrmi a strechami domov objaví kupola alebo zvonica ozdobená krížom. Kostoly v Iráne? Prekvapenie? Nestojí tu len jeden, ale rovno trinásť kresťanských svätostánkov, no spomedzi všetkých stojí na pomyselnom piedestáli katedrála Vank zo 17.storočia. Z ulice vidno jej kupolu pripomínajúcu perzskú mešitu, no za vstupom sa rozvinie nádvorie a celá stavba sa tak môže predvádzať. Vedľa kupoly vyrastá maličká zvonica a druhú položili architekti na zem vedľa katedrály. Tá je však mladšia, pretože v polovici 17.storočia, kedy katedrála Vank vznikala tu zvonica ešte nestála. Nestáli tu ani hroby niekoľkých ľudí, ktorí svoj život zasvätili kresťanstvu v Perzii.
Skutočné bohatstvo katedrály sa ukrýva v jej interiéri. Už vonku pred vstupom sa steny obliekli do starých fresiek, ktoré nahlodal zub času, no prvý krok za pomyslenú bránu vyrazí dych. Každý kúsok steny je posiaty príbehmi vtlačenými do farby. Pred očami tu ožívajú príbehy Starého a Nového zákona a človek nevie kam sa skôr pozrieť, pretože letmý pohľad na hociktorú scénu sa mu v mysli premieta do príbehu. Tam stojí slávna Babylonská veža, neďaleko odtiaľ stojí Hagar s Ismailom a kúsok od nich sa zase z hory vracia Mojžiš a z diaľky sleduje stĺp ozdobený zlatým teľaťom. Traja králi, ktorí mali byť práve zo starej Perzie prichádzajú do Betlehema a príbehy zo života Ježiša Krista sú na mnohých stenách nosným motívom. Tam sedí v jeruzalemskom chráme, tu zase pri studni a o pár fresiek ďalej je obklopený svojimi učeníkmi pri poslednej večeri. Medzi najväčšie fresky patrí stelesnenia pekla, zemi a neba. Pekelné výjavy sršiace hrôzostrašnosťou tu krásne kontrastujú s nebeským pokojom. Človek na chvíľku zabudne, že sa nachádza v srdci Iránu, pretože niečo podobné tu nečaká. Irán však v sebe ukrýva tisíce malých prekvapení, ktoré odkryje každému kto sa nenechá oklamať médiami a príde sa presvedčiť na vlastné oči.
foto: Tomáš Kubuš, Esfahán, 8.5, 18.5.2014
