Ranná autobusová stanica v Skopje je plná ľudí, ale dá sa tu krásne a bez problémov zorientovať. Tam odchádza autobus do Albánska, vedľajší do kosovskej Prištiny a ten modernejší, než by som čakal je náš s konečnou zastávkou v meste Tetovo. Autobus stojí 110 dinárov a za hodinku sme na mieste, pričom prejdeme takmer 40 kilometrov. Tetovo sa objaví pod veľkým zeleným kopcom pohoria Šar. Leží hneď na jeho začiatku, ale niekoľko dediniek či menších mestečiek je hodených priamo do jeho svahu. Niektoré z nich tvoria len zhluk domov s mešitou a človek sa zasníva ako to v nich asi vyzerá.
Mesto Tetovo leží na severozápade Macedónska a obývajú ho prevažne moslimovia. Nad domami sa už z diaľky vypína niekoľko minaretov a podľa miestnych tu majú veľký vplyv najmä Albánci. Necháme sa vyhodiť priamo na stanici, aby sme vedeli kam sa máme vrátiť na spiatočný autobus do Skopje. Miesto, kvôli ktorému sme sem prišli má názov Šarena Džamija. Hovorí sa o nej ako o najfarebnejšej mešite nielen celého Balkánu, ale vraj patrí k najpozoruhodnejším mešitám celého sveta. Cesta do centra vedie okolo vysokých, zanedbaných panelákov. Miestne sídlisko by sa bez problémov mohlo porovnávať s našimi a keby v ňom človek nevidel balkánske črty ľudí, zaváhal by v akej sa ocitol krajine. Je zaujímavé sledovať bežné výjavy zo života. Obchodníci sa vyložili na drevené lavičky a ponúkajú med, oriešky, datle, ovocie, figy, ale nájde sa aj ryža, mydlá, topánky či oblečenie. Pýtame sa ľudí na cestu k mešite a tí pôsobia od prvej sekundy priateľsky. „Vitajte v Tetove“ zovrie mi ruku starší muž, ktorý sa úprimne poteší, že sme sem zavítali a ochotne vysvetľuje cestu. Štatistika hovorí, že Tetovo patrí na prvú priečku spáchaných zločinov v Macedónsku a sem tam tu vzplanú vášne medzi Albáncami a Macedóncami. Na prvý, laický pohľad, tu však panuje príjemný pokoj.
Hory menom Šar nad mestom dokresľujú nádhernú prírodnú kulisu. Tetovom sa vinie riečka Pena a priamo na jej brehu našiel domov starý, kamenný hamam, ktorý najprv pripomína starobylý kláštor. Keby pri ňom nebola tabuľka, za kláštor by si ho pomýlil takmer každý cudzinec. Hamam postavili koncom 15.storočia, teda v období, kedy sa nad týmto priestorom rozvinul plášť Osmanskej ríše. Cítiť z neho kúsok Orientu a svojho času slúžil nielen ako kúpeľ, ale aj ako miesto kam prichádzali veriaci na rituálnu očistu pred modlitbou. Na druhej strane riečky leží oáza pokoja v podobe zeleného parku plného vysokých listnatých stromov poskytujúcich tieň. Práve tu sa vyníma pýcha celého Tetova.
Mešitu Šarena Džamija vystihuje jej neprekonateľná krása, ktorá na prvý pohľad vyráža dych. Pripomína namaľovaný obrázok. Nič podobné som dosiaľ nevidel. Jej telo pokrývajú farbené tabuľky vyplnené ornamentmi a každá tabuľa je inej farby, aby vytvorili šachovnicu. Pôvodnú mešitu nechal navrhnúť architekt Isak Bey ešte v roku 1438, teda 15 rokov pred dobytím Konštantínopolu. Paradoxne stavbu mešity nefinancoval žiaden panovník či vysoký duchovný, ale dve sestry Huršida a Mensure. Obe našli miesto svojho posledného odpočinku v hrobke neďaleko mešity. Jej okolie je vysadené kvetmi a park pripomína raj. Nad farebnou mešitou stojí jeden jediný minaret šedivej farby, akých by sme v Istanbule našli stovky. Lavičky v parku aj tesne pred mešitou obsadili partie starších mužov. Sedia, zhovárajú sa alebo si čítajú a niektorí majú hlavy ozdobené čiapočkami pripomínajúcimi zabudnuté marocké fezy. Na mešite sú zatvorené dvere a tak neviem, či môžeme vstúpiť dnu. „Salám alejkum“ pretnem rozhovor mužov a ukážem na dvere. „Alejkum salám“ ozve sa zborovo a jeden z chlapov takmer vyskočil z koberca, aby nám osobne otvoril dvere. Vnútro mešity je maličké, zmestí sa sem na modlitbu tak päť či šesť tuctov chlapov, ale celý priestor pôsobí viac, než príjemne. Traja a neskôr štyria muži vojdú dnu a modlia sa, zatiaľ čo imám sedí na zemi a nahlas predčíta z Koránu. Neviem strhnúť oči z výzdoby. Drevené dosky zdobia geometrické útvary, kaligrafia, florálne motívy a všetko do seba dokonale zapadá. Jeden z mužov skončí modlitbu, podíde bližšie, vezme ma na bok a ukáže na stenu. „Mekka“ povie s hrdosťou v hlase a ukáže na stene namaľovanú Veľkú mešitu v Mekke s čiernou Kaabou. Medzičasom prichádza imám a zdraví nás. Potešil ho náš záujem a aby sme si mohli mešitu lepšie pozrieť, zasvieti nám svetlo. Krásny zážitok.
Vraciame sa nazad k autobusovej stanici. Až teraz si všimnem, že väčšina nápisov v meste je v albánčine a dokonca aj albánskych zástav stretneme viac, než macedónskych. Trhová ulička stále prekypuje životom a na stanici vládne lenivá atmosféra. Autobus do Skopje je však pripravený a o chvíľku sa Tetovo premení na príjemnú spomienku.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
Prach ciest a batoh plný snov
foto: Tomáš Kubuš, Tetovo, 31.7.2011
