Po celom ostrove by sme našli desiatky parkov, ktoré obývajú lemury, ale národný park Anja sa považuje za jeden z najkrajších, hoci stále nie veľmi navštevovaných miest. Národný park Anja patrí k novším, pretože ho zriadili len v roku 1999 a na svojich 30 hektároch sa ukrýva bohatá fauna a flóra, ktorú by sme mimo Madagaskar hľadali len márne. Niekoľko sprievodcov vylihuje v tieni stromu čakajúc na návštevníkov. Každý park ich zamestnáva, pretože sú to oni, ktorí poznajú každý strom či kameň a vedia nájsť chameleóna uprostred desiatkov listov alebo konárov. „Park je pre nás posvätné miesto“ začne rozprávanie John, tridsiatnik z neďalekej dedinky, ktorý tu našiel prácu. „Naši predkovia tu žili a dodnes sú tu jaskyne, kde vykonávali rôzne náboženské obrady či sa v nich dokonca pochovávalo“ dodá. Malgaši sú navonok väčšinou kresťania, ale mnohí kresťanstvo premiešali s tradičnými kultmi, ktoré sú prešpikované rituálmi. Často sa riadia tzv. fady, čo predstavuje tabu a teda vec, ktorú človek nesmie vykonať, inak ho zlí duchovia potrestajú. Trojicu zaoblených skál volajú domáci Tri sestry a príroda naokolo je skutočne čarovná aj vďaka tomu, že oproti ránu sa neskutočne zmenilo počasie. Parkom prechádza jazero, kde žijú krokodíly a jeden z nich sa práve vyhrieva na kameni. Pravá africká exotika ako som si ju predstavoval. Tajne dúfam, že sa pohne a podíde bližšie, ale zjavne má siestu a oddychuje. Až za jazierkom stojí dedina s dvomi či troma tuctami jednoduchých, dvojposchodových domov prenikavo červenej farby. Tá korešponduje s hlinou, ktorá je všade naokolo. Jej obyvatelia sa živia chovom dobytka, pestovaním ryže a iných poľnohospodárskych plodín. „Kedysi, pred sto rokmi sa dokonca lovili aj lemure, ale dnes je to tabu“ prezradí John.
Len čo odlepím oči od krokodíla, všimnem si ako na neďalekej strane jazera na kameňoch vystrája niekoľko lemurov. Rýchlo vyrazíme k nim, ak by sa rozhodli utiecť, no našťastie tu zostali. Prvé čo si na nich človek všimne, sú výrazné dlhé, čierno-biele chvosty. Práve tie sú charakteristické pre druh Lemur catta, ktorý domáci prezývajú familiárne Maki. Žijú najmä na juhu Madagaskaru a park Anja patrí k najsevernejším oblastiam, ktoré tradične obývajú. Niekoľko lemurov sa vyhrieva na balvane a iní zišli dole k jazierku, obratne sa postavia na menší kameň, sklonia hlavu a pijú vodu. Ostatní sedia v korunách stromov a strážia pred prípadným nebezpečenstvom. „Ľudí sa lemure neboja, ale stále majú svojich nepriateľov medzi ktorými sú draví vtáci, šelma menom fosa či dokonca väčšie hady ako boa“ povie John. Dospelé jedince sú väčšie, majú niečo cez 2 kilogramy, tak na ne dravce neútočia, no mláďatá, ktoré sa až v šiestich mesiacoch osamostatnia, tie sú veľmi ľahkým a dostupným terčom. Anja je na pozorovanie lemurov ako stvorená, pretože tu žije viac než 300 kusov a lemure catta tvoria väčšinou svorky, kde je spolu 20 až 30 zvierat. Sme od nich meter, či dva a toto stretnutie sa mi spomedzi všetkých, čo sme dosiaľ zažili páči najviac. Človek stojí pod korunami stromov a nad hlavou sa preháňajú neposedné zvieratá. Skáču obratne z konára na konár a dokážu pomerne dlho letieť a prekonať tak slušnú dĺžku. Je zaujímavé, že ich chvost je dokonca dlhší než celé telo a hoci by sa mohlo zdať, že sa živia kadečím, tak lemure sú prevažne vegetariáni. Aj teraz sediac na konári oberajú malé, oranžové bobule rastúce na strome a vidno ako si na nich pochutnávajú. Niekoľko z nich si vyliezlo na skalu, kde sa vyhrievajú na slnku a dvojica zoskočila dole k jazeru, aby sa napila. Nájdu si dva kamene, postavia sa na ne, sklonia hlavu a pijú priamo z jazera. Nikdy predtým som nevidel lemura piť.
Hlbšie v lese, kde sa dvíha terén rastúci do pahorku sa v korunách stromov objaví druhá skupina lemurov. Ako hovorí miestny sprievodca, majú teraz svoj poobedný odpočinok. Každý deň sa na hodinku či dve stratia vysoko v stromoch, ľahnú si na konáre či na seba a oddychujú. Je ich tu viac než dvadsať a hoci sme sa priblížili, vôbec sa neboja. Človek na ne hľadí a nevie sa ubrániť pocitu, že často majú primáty ľudské črty správania. Jeden z lemurov si nájde konár tak, že si ľahne a oproti si vyloží nohy, ďalší si zo susedovho chvosta spravil vankúš a iné sa ešte stále napchávajú aj v čase oddychu oranžovými bobuľami. Tretia črieda má svoje teritórium o pár stoviek metrov ďalej. Tu však niekoľko lemurov sedí na kameni a len tak hľadí do okolia. Sem tam vydávajú zaujímavé zvuky, akoby ostatné chceli varovať, že sa niečo deje. Najhlučnejšie sú lemure ráno, kedy vydávajú zvuk podobný plačlivému náreku dieťaťa. Veď koniec koncov aj ich meno lemur je odvodené od rímskych duchov zvaných lemures, ktorých spomínajú vo svojich dielach aj básnici Horácius či Ovídius, kvôli tomu, že aj oni podobne ako zvieratá majú vydávať temné zvuky a náreky. Tu v Anje v obklopení týmito krásnymi zvieratami by človeka ani nenapadlo, že je lemur veľmi ohrozený druh až natoľko, že sa dokonca skloňuje ich vyhynutie. Svet by stratil kúsok svojej duše, ak by sa tak stalo. Lemure sa rozutekali lesom a cestička pod korunami stromov pokračuje na vrchol skalnatého brala.
Stúpame nahor na najvyššiu zo skál, no cestou sa niekoľko krát zastavíme pri krásnych chameleónoch. Niektoré z nich sú hnedé, iné prenikavo zelené a len veľmi pomaličky sa presúvajú po konároch stromu, aby sa neprezradili. Prírodná kamufláž dokonale splýva s ich prostredím. Chameleóny sú podobne ako lemury typickými predstaviteľmi madagaskarskej fauny, hoci by sme ich našli aj v iných kútoch sveta. Do dnešných dní ich dokonca existuje viac než 200 rôznych druhov! Najväčším omylom ohľadom týchto plazov je to, že sa im má meniť farba kvôli prostrediu, ale vedci zistili, že ich zafarbenie sa mení podľa nálady, emócií a najmä vďaka počasiu a teplote. Je fascinujúce sledovať ich z tesnej blízkosti a myslieť na to, že ich predkovia sa plazili zemou už pred miliónmi rokov. Hore z posvätnej skaly je nádherný výhľad. Madagaskar odtiaľto pôsobí ako z rozprávky. Ryžové políčka, malé domčeky, kopce a exotická príroda. Sadneme si a len tak hľadíme do diaľky a necháme oči nech si polietajú nad tou krásou. Cesta nadol vedie rôznymi cestičkami a jedna skala je natoľko strmá, že ju musíme dokonca zísť pomocou vopred pripraveného lana. Okruh Anjou sa tu pomaličky končí a my sa bez váhania zhodneme, že to bol najkrajší park celého Madagaskaru z tých, ktoré sme navštívili. Každý bol iný, každý mal svoje plusy aj mínusy, ale čo sa týka počtu lemurov, Anja to jednoznačne vyhrala na plnej čiare.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
Prach ciest a batoh plný snov
foto: Tomáš Kubuš, Anja, 4.8.2015
Predchádzajúce články z Madagaskaru:
VI. Hľadanie zlatých lemurov v dažďovom lese
V. Antsirabe. Kde rikše ťahajú pešiaci
IV. Exotika pobrežnej Morondavy
III. Krajina čarovných baobabov
II. Kirindy. Prvé stretnutie s lemurmi
I. Prílet na ostrov a cesta do Morondavy
