Na južnej strane ostrova, neďaleko miniatúrneho letiska Luqa leží hneď niekoľko miest, ktoré sa oplatí objavovať. Ostré kamenné útesy sa zvažujú do mora a nádherne modrá voda sa zarezáva hlboko do pevniny. Pod nami leží známa Modrá jaskyňa. Dostala meno vďaka odtieňu, ktorým je „namaľované" jej vnútro. Z vrchnej vyhliadky je na celú prírodnú krásu pekný pohľad. Malé loďky prichádzajú s návštevníkmi a strácajú sa v jej útrobách. Jej prehliadka trvá zhruba pol hodinu, pričom človek navštívi sedem jaskýň. Aj tu ponúka Malta nevšedný zážitok. Len pár kilometrov od jaskyne ležia dve miesta zahalené rúškom tajomstva. Staroveké chrámy Hagar Qim a Mnajdra patria k megalitickým výtvorom, ktoré tu po sebe zanechali naši predkovia.
Zátoka sa zarezáva do krajiny
Modrá jaskyňa
Hagar Qim znamená v preklade zo starého maltského jazyku „Stojace kamene" a s troškou nadsázky by sa dali prirovnať k menšej verzii britského Stonehenge. Porovnávať obe stavby prišlo na um ľuďom už dávnejšie a odvtedy „stojace kamene" nosia prezývku „maltský Stonehenge". Ani sa nechce veriť, že ich ľudia postavili pred 5500 rokmi. Samotný pohľad na ne vynára v hlave otázky ako to vôbec vtedy dokázali. S ich stavbou predsa začali takmer 1000 rokov predtým ako vôbec začali v egyptskej Gíze rásť preslávené pyramídy! Pri pohľade na hŕbu kamenia si len ťažko vieme predstaviť stavbu, ktorá v myšlienkach pripomína chrám. Veľké kamenné platne stoja naukladané jedna vedľa druhej, tak aby v záhyboch vytvárali polkruhy či elipsy. Uvažuje sa, že by v týchto výklenkoch stáli sochy alebo otesané kamene uctievané ako modly. Medzi tie najobľúbenejšie patrili zobrazenia Venuše ako matky s kyprými tvarmi. Zrazu sa začnú vynárať jednotlivé miestnosti a chrám po chvíľke dostáva tvar. Jeho vnútro tvorilo 6 menších miestností a pred nimi stála dokonca z kameňov zhotovená predsieň. Vysoké kamene oddeľujú priestor, za ktorým stálo niekoľko obytných domov. Kamenná hradba mala ľudí chrániť pred divými zvieratami potulujúcimi sa ostrovom. Už vtedy musela byť táto krajina nádherná, hoci sa jej ráz zmenil za stáročia na nepoznanie. Dnes je more takpovediac na dosah ruky a kým sa návštevník jedným okom pozerá na krásu starobylých pamiatok, druhým sleduje modrý, nekonečný horizont vlniacej sa masy vody. Raz za čas sa dokonca na vlnách mihne vztýčený stožiar plachetnice uháňajúcej z jednej strany na druhú.
V rohu chrámu leží najväčší kameň použitý pri stavbe týchto tajomných stavieb na celej Malte. Váži neuveriteľných 57 ton a meria cez 5 metrov. Aj preto sa verilo, že kedysi takéto obrovské kamene mohli na svoje miesto priniesť len obrovia. Kto iný by s takým niečím dokázal pohnúť? Chrámy tu v Hagar Qime boli veľmi dômyselne konštruované. Na kamenné bloky ukladali kamene do niekoľkých vrstiev a tým pádom sa im podarilo zhotoviť zašpicatenú strechu. Kým severný chrám je najstaršou stavbou celého komplexu, najdôležitejšou je hlavný chrám ležiaci uprostred. Vnútro bolo strohé, len sa zdá akoby kamene naokolo boli vyleštené či vyhladené. Stálo tu niekoľko jednoduchých oltárov, no niektoré dokonca na sebe niesli reliéfy rastlín alebo obľúbených špirál. Podobné motívy sa objavujú nielen tu, ale aj na ostatných maltských chrámoch. Zaujme aj miesto s lokálnym názvom Il-Misqa, predstavujúci „miesto, kde je voda". Maltský jazyk sa vyvíjal vďaka obchodníkom križujúcim Stredomorie a hoci leží na pol ceste medzi severnou Afrikou a Európou, zanechala v ňom výraznú stopu práve arabčina. Neďaleko chrámov vyhĺbili do kamenného podlažia niekoľko jám a do nich zbierali dažďovú vodu. Tá vždy v zimných mesiacoch naplnila rezervoáre doplna. Kanáliky potom privádzali vodu priamo k ľuďom.
Podobným miestom, ak nie ešte krajším je susedná Mnajdra. Úzkou cestičkou dlhou zhruba 500 metrov sa dá k chrámom dojsť od komplexu Hagar Qim ľahko po vlastných. Už na prvý pohľad sú chrámy v Mnajdre niekoľko násobne väčšie než tie predošlé. Oba vznikli v približne rovnakom čase a nespája ich len príjemná prímorská poloha, vek, či zápis v svetovom dedičstve UNESCO, ale aj miestny vápenec z ktorého oba komplexy postavili. Niekoľko chrámov z rôznych období medzi ktorými je rozdiel bez problémov aj tisícka rokov stojí dnes prakticky na sebe. Akoby sa za tie stáročia ich kamenné steny preplietli a vytvorili tak príťažlivé bludisko plné otvorov, zaoblených apsíd a chladných chodieb. Mám pocit, že sa tu objavuje aj viac výzdoby ako v Hagar Qime. Zo zeme vyrastá prenikavo zelená tráva a na nej odpočíva niekoľko oltárikov. Mnajdra je zaujímavá najmä svojou polohou. Mohla dokonca slúžiť ako miesto odkiaľ zvykli sledovať astronomické útvary na oblohe alebo sa objavili názory, že môže ísť o gigantický, kamenný kalendár. Navrhli ich tak, aby pri jarnej či jesennej rovnodennosti prenikli prvé ranné lúče priamo do vnútra a osvetlili hlavnú apsidu. Fascinujúce prechádzať sa týmito miestami a predstavovať si aké by to mohlo byť práve v tento deň. Keď sa tmavé miestnosti odrazu rozsvietia a mysľou preblesne slovíčko „zázrak". Verili tomu aj oni, pretože k chrámu prichádzali ľudia s vidinou uzdravenia a ženy dokonca kvôli plodnosti. Význam chrámu podčiarkuje aj nábytok vyrezaný do kameňa v podobe lavičiek či stolov alebo nálezy nožov, ktoré mohli používať pri zvieracích obetách. Teraz chráni chrámový komplex mohutná strecha, aby sa prímorské ovzdušie čo najmenej podpísalo na tom čo dokázalo prežiť dlhých 5500 rokov.
Oba chrámy, ako Mnajdru aj Hagar Qim objavili už v polovici 19.storočia, ale aj tak sa dodnes nepodarilo odkryť všetky ich tajomstvá. Možno ich neodokryjú nikdy a preto bude miesto stále vyžarovať svoju mystickú atmosféru. To ako si ich domáci cenia, dokázali pri zavedení eura, kedy najmenšie tri centy majú na zadnej strane chrám v Mnajdre. Oplatí sa navštíviť Maltu, kráčať po stopách megalitických stavieb a naučiť sa niečo nové o tomto svete alebo vidieť miesta o ktorých človek nesníval sni vo svojej fantázii. To všetko tu nájde.
foto: Tomáš Kubuš, Hagar Qim, Mnajdra, 23.4.2009
