O Maroku som písal niekoľko krát, ale vždy bude mať významné postavenie v mojom srdci. Bol to predsa len jeden z mojich prvých výletov mimo Európu a bolo to presne pred desiatimi rokmi. Mám pocit akoby sa odvtedy Maroko veľmi nezmenilo čo sa týka vizuálnej stránky. Stále je to krajina nesmierne príťažlivá pretkaná nádhernými miestami, pamiatkami, trhoviskami či ukrytými zákutiami. Aj ľudia sú rovnakí. Raz sa s vami zhovárajú v priateľskom duchu, inokedy vás niekto chce za bakšiš sprevádzať alebo len rovno chce peniaze, pretože ste turista. Každé navštívené miesto sa aj teraz pri návšteve po desiatich rokoch vie pretaviť do spomienky, do slova, ktoré keď sa objaví v hlave, vykreslí celú atmosféru daného momentu.
Dovolenka v Maroku
Last Minute dovolenka v Maroku. Vyberte si z ponuky rakúskych cestovných kancelárií za výborné ceny.
Casablanca nie je len film, ktorý sa v nej nenatáčal, no preslávil ju, je ďaleko viac a je o mnoho zaujímavejšia než film. Ráno neďaleko starých hradieb do mediny sedia štamgasti vo svojich kaviarničkách na rannej káve „nous nous“ či na horúcom čaji. Keď opadne hmla, štvrte plné európskej architektúry art-deca pripomínajú kulisy európskeho mesta. Predavači opuncií, moderné električky, sladké šišky plnené džemom za pár dirhamov na stojáka pri špinavom pulte, ale aj obrovská mešita Hasana II. s najvyšším minaretom sveta. Synagóga, kresťanská katedrála Notre Dame a desiatky hranatých minaretov. Tu v Casablance, kde je vzduch nasiaknutý slanou vôňou mora sa mieša všetko. Stačí prejsť 5 hodín a ste v inom svete. Svete menom Marakéš. Rozprávka Tisíc a jednej noci, ktorú nemusíte počúvať, ale ju prežijete. Pre niekoho je synonymom turizmu, ale každý vidí to čo vidieť chce a ja sa netajím tým, že Marakéš patrí medzi moje najobľúbenejšie miesta. Takmer opustené hrobky dynastie Saadovcov, ktorí obchodovali s cukrom a rozšírili ho v Európe, opustené palácové miestnosti El Badi v kontraste s okázalými izbami paláca Bahia na prahu židovskej štvrte. Marakéš robí Marakéšom však jeho unikátna atmosféra, ktorá začína a končí na námestí Jamma el-Fna. Je azda najživším námestím Afriky a deje sa tu všetko čo tvorí mesto. Ruch sa rozvinie od rána a neutícha ani s padajúcou tmou. Krotitelia hadov, falošní zubári, opice, hudobníci Gnaoua, ženy maľujúce hennou, rozprávači príbehov, predavači orieškov, ďatlí či pomarančových džúsov a desiatky ďalších. Sadnúť si na strechu či okraj námestia s mätovým čajom v ruke. Nič viac. To stačí, aby ste sa nadýchli orientálneho chaosu. Seďte koľko vám hrdlo ráči a sledujte. O tom je Marakéš. Keď sa nasýti duša, nasýtite telo tak, že sa ponoríte do stredu námestia k stánkom s jedlom. Malé pikantné klobásky, čerstvé šaláty, chubz, slimáky, kotlety. Všetko chutí s tou krásnou patinou afrického orientu.
Cesty Vysokého Atlasu očaria každého. Malé berberské dedinky poskladané z hlinených domov, rovné strechy na ktorých sušia ovocie podľa sezóny a dramatické údolia či výhľady na zasnežené pahorky vysokých hôr. Maroko je tak rôznorodé, že každý jeden deň, ktorý tu strávite budete mať pocit akoby ste sa ocitli v inej krajine. Za Atlasom sa otvorí začiatok púšte. Ouarzazate má prezývku „Brána do púšte“, ale ešte stále nie je reč o krásnom saharskom piesku. Čo je zaujímavejšie, než kamenná a prašná hamada sú desiatky starých, hlinených ksarov či kasieb. Práve tu začína cesta kasieb, romantická verzia marockej cesty vlniacej sa históriou, ale aj oázami, palmériami a kopcami. Ait Ben Haddou pozná takmer každý. Možno nie vďaka názvu či príbehu, ktoré mesto prežilo, ale ako kulisu, ktorá hrala vo filmoch tak slávnych, že ich poznajú na celom svete. Aj dnes tu žije zopár ľudí, no domy sa rozpadávajú a získavajú tak na kráse. Večer v Ouarzazate patril medzi nezabudnuteľné. Predstavte si hotel priamo vo filmovom štúdiu, kde sa natáčalo niekoľko slávnych filmov. V tom hoteli ste len vy, recepčný a chlapík na bare, ktorý mu zdobí podpísaná fotografia filmového Gladiátora. Cítiť v ňom tu starú, zabudnutú atmosféru hotelov, kde kedysi pulzoval život a potom sa odrazu stane, že sa ne už nespomenie. Afrika je plná koloniálnych hotelov, ktoré dnes nahlodáva tropická klíma a strácajú sa pred očami. Tento vo Ouarzazate stojí, no atmosféru má podobnú. Najkrajšie oázy a palmérie Maroka človek stretne medzi mestami Ouarzazate a Erfoud. Tinerhir, Dades, kaňon Todra či Údolie ruží. Každé meno predstavuje fantastický kúsok Maroka. Tu každý pochopí aká vzácna je voda. Tam kde je, tam je prenikavo zelená farba. Kde nie je, je prach, hlina, kamene a sucho.
Medzi miesta, ktoré sa najviac zapíšu do pamäte človeka križujúceho Maroko patrí Sahara. Akoby žiadna návšteva tohto kráľovstva nebola kompletná bez toho, aby si návštevník ponoril nohy do zlatého piesku a posedel si na obrovskej pieskovej dune. Táto Sahara poslednej návštevy bola iná. Nadránom sedieť na ťave a v tme prekonávať duny, sadnúť si na jednu z nich a čakať na východ slnka. Len piesok, neskutočné ticho, pokoj a v tom dažďové kvapky. Zážitok. Sedieť na Sahare a nechať na seba padať dážď. Sahara nie je len piesok, ale aj život. Nomádi, Beduíni či potomkovia čiernych otrokov s hudobným nadaním v dedinke Chamília. Prechádzka palmovou oázou, zbieranie vlastných skamenelín a ruiny starobylého obchodného mesta Sijillmasa, kde sa zastavil aj Ibn Battuta. To aké je Maroko rozmanité ukáže táto krajina aj na trase Erfoud – Fez. Hlboký kaňon rieky Ziz, prenikavo zelené oázy, trhy s obrovskými ďatlami a napokon nomádi so svojimi stádami, stanmi a cédre rozutekané po svahoch Stredného Atlasu medzi ktorými žijú makaky.
Fez je dokonalé miesto. Také, že si v ňom každý nájde niečo, hoci tomu spočiatku nemusí veriť. Obrovská medina Fes el-Báli, viac než 9000 uličiek, viac chaosu ako môže jeden v prvých minútach zniesť, ale napokon krásny zážitok. Zvieratá tu majú prednosť, trhoviská sa rozlievajú nekontrolovateľne ulicami a niekde tam medzi nimi sú pohodené staručké medresy či mešity zo 14.storočia, hrobka Mulaja Idrissa II., zakladateľa mesta či slávna stopa Kairouanskej univerzity, ktorá predbehla Oxford či Cambridge. Smrad garbiarní, vetvička mäty a unikátny pohľad na mužov ponárajúcich sa do farieb s kusmi koží tak ako to robili generácie pred nimi. Labyrint utopený v čase. To je Fez, kde neexistujú pravidlá 21.storočia. Meknés pôsobí oproti Fezu pokojným dojmom, takmer bez turistov, bez záujmu, ale stále má svoje príbehy, ktoré rád porozpráva. Príbehy o Mulajovi Ismajlovi a jeho čiernych otrokoch, koňoch a monumentálnych stavbách z ktorých zostalo len torzo. Torzo zostalo aj z kedysi slávneho rímskeho mesta Volubilis. Mesto oleandrov je dnes posiate ruinami, mozaikovými podlahami luxusných víl, širokými ulicami bez konca a začiatku, ale ja oblúkom pre cisára Caracallu, ktorý ho nikdy nevidel či kúpeľmi, kde už stáročia nežblnkoce voda. Pominuteľnosť. Aj to je synonymum pre Volubilis. Posledný mätový čaj v Rabate, ruiny starobylého mesta Chellah, výhľady na Atlantik a modrobiele uličky starej kasby. Toto je však len zlomok toho čo Rabat ponúka. Nielen Rabat, ale aj Maroko a preto ak stále váhate či sa sem vybrať či nie. Verím, že už máte rozhodnuté. Ja sa vyberiem znovu...
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
foto: Tomáš Kubuš, Maroko, 19.-29.október 2016
