Maroko I. - Volubilis

Volubilis. Kedysi známe rímske mesto v Severnej Afrike, dnes už len pôsobivé ruiny pod patronátom UNESCO. Spoločne s vykopávkami mesta Lixus patria k dvom najvýznamnejším archeologickým lokalitám v Maroku. Mesto leží na severe krajiny neďaleko kráľovského mesta Meknés. Svoje najvýznamnejšie obdobie Volubilis zažíval v rokoch 42 až 285, kedy bol hlavným mestom rímskej provincie Mauretania Tingitana. V 3.storočí sa začali množiť útoky Berberov, okolo mesta boli vystavané hradby, no aj napriek tomu začalo upadať, až sa Rimania stiahli do Tingisu, dnešného mesta Tanger.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Oproti Volubilisu leží na neďalekom kopci mestečko plné bielych domov. Je síce malé, ale v islamskom svete má veľký význam. Týmto mestom je Moulay Idriss. Do roku 1917 sem nemoslimovia mali vstup zakázaný. Dnes je toto obmedzenie zrušené, ale stále tu turisti nemôžu prespať. Ročne sem prúdia tisícky moslimských pútnikov k hrobu Moulaya Idrissa, zakladateľa prvého islamského štátu na území Maroka v 8.storočí. Sedem návštev tohto miesta sa dokonca vyrovná jednej návšteve Mekky.
Vstupné do areálu vykopávok je 20 dirhamov (2 €). Mesto je situované na pahorku. V tieni stromov vylihujú ľudia a neďaleko nich sa pasú somáre a kozy. Nikto sa nikam neponáhľa. Čas tu uteká úplne inak. Možno sa dokonca zastavil. Dalo by sa tomu uveriť pri pohľade na nádherné mozaiky, ktoré hrajú pestrými farbami. Pri dotyku malých kamienkov človek zavrie oči a počuje vodu v rímskych kúpeľoch. Z blízkych domov cítiť vôňu práve vylisovaného olivového oleja či vína. Tu sa preberie a zistí, že tá voda už netečie a ten dom plný vône už nestojí. Všetko čo vidí sú kamene, ktoré by vedeli rozprávať veľmi zaujímavé príbehy. V domoch sú porozbíjané kúsky mlynov na obilie či lis na olivový olej. Za kúpeľmi sa rozprestiera Fórum. Vedľa baziliky stojí viacero rímskych náhrobkov. Sú v nich vyryté príbehy ľudí. Skúšam ich čítať. Niečo sa celkom dá. Tá latinská epigrafika nebola zbytočná. Z kapitolského chrámu stoja len stĺpy. Neslúžia len ako krásna spomienka antiky. Na krajnom stĺpe našli svoj domov bociany, ktoré si tu postavili hniezdo. Na začiatku hlavnej ulice Decumanus Maximus stojí pekne zachovaný oblúk venovaný cisárovi Caracallovi. Ulica je posiata tisícročným prachom. Zastaví sa len keď si vietor nachvíľu odpočinie. Celú cestu lemujú kamenné základy a stĺpy. Na konci stojí brána. Odtiaľto je veľmi pekný pohľad na celý areál. Za bránou chýba plot. Dalo by sa tadiaľto úplne zadarmo dostať dnu. Nabudúce už budem vedieť. Pred návštevou Volubilisu som myslel, že ide len o malé nálezisko s pár zaujímavosťami. Až keď som tu tak vidím ako som sa veľmi mýlil.