Maroko VI. - Casablanca

Najväčšie a najľudnatejšie mesto Maroka. To charakterizuje dnešné mesto Casablanca. V preklade znamená biely dom. Meno dostalo mesto od Portugalcov, ktorý sa snažili miesto získať. Arabský názov mesta je Dar el-Beida. Hlavnú dominantu mesta predstavuje mešita marockého kráľa Hassana II.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (10)

Ráno sa začíname presúvať na západ smerom k pobrežiu Atlantického oceánu. Dnešný cieľ je najväčšie marocké mesto Casablanca. Cesta vedie cez rôzne malé mestečká a po chvíli nabiehame na diaľnicu. Cesta z Marakéšu do Casablancy trvá okolo troch hodín. Mesto je vidno už z diaľky. Domy a minarety sa objavujú pár kilometrov pred vstupom do mesta. V centre to vyzerá moderne. Veľké budovy, banky, široké ulice lemované stromami a množstvo obchodov. Objavuje sa more. Znamená to, že sme už blízko. Stojíme pri mešite Grande Mosquée Hasan II. (mešita Hasana II.). Je najvýznamnejšou v Maroku, a po Mekke a Medine treťou najvýznamnejšou mešitou v celom arabskom svete. 200 metrový minaret je najväčší na svete. Z vrchu ukazuje 30km dlhý laserový lúč smer do Mekky. Už prvý pohľad na mešitu je fascinujúci. Je obrovská. Celá stavba, každý detail je presne na svojom mieste. Pred mešitou sa rozkladá obrovské námestie z mramoru na ktorom nerušene oddychujú ľudia. Mešita je obklopená morom čo má symbolizovať verš z Koránu, kde je spomínané že "Allahov trón stál na vode...". Dal ju postaviť kráľ Hasan II., ktorý sa týmto chcel navždy zapísať do dejín. Na stavbe pracovalo okolo 30 000 ľudí. V prepočte stálo postavenie tohto diela okolo 18 miliárd korún. Robili sa dobrovoľné verejné zbierky a komu sa nepáčilo prispieval nedobrovoľne. Dá sa povedať, že výstavbu mešity sponzoroval skoro každý obyvateľ Maroka. Výroba tohto cenného diela trvala 6 rokov. V auguste 1993 bola slávnostne vysvätená. Dovnútra sa dá ísť len so sprievodcom. Máme ešte zhruba 45 minút čas do najbližšej prehliadky, tak sa ideme pozrieť smerom k Atlantiku. Na skalách obmývaných morom posedávajú ľudia. Na otvorený oceán je pekný pohľad. Niekoľko detí sa kúpe v malých jazierkach kam vlny doniesli vodu. Uličkami sa vraciame späť k mešite. Obdivujem detaily. V nich sú arabskí umelci skutočný majstri. Sadol som si pod klenbu priamo pod minaret. O 14 hodine sa začínajú zhromažďovať ľudia. Do mešity je dosť veľké vstupné. Ja mám študentský lístok za 60 dirhamov (6 €), ale keďže Alino nemá žiadnu študentskú kartu musí si kúpiť lístok pre dospelých za 120 dirhamov (12 €). Zaraďujeme sa do skupinky s anglickým výkladom a ideme. Už sa treba len vyzuť a konečne sme vo vnútri. Vnútro je obrovské. Je tu strašne veľa prázdneho priestoru. Na prvý pohľad vyzerá obyčajne. Musím povedať, že napríklad istanbulská mešita Sultanahmet Camii ma zaujala o mnoho viac. To bude asi len tým, že tu je to všetko tak obrovské a prepracované detaily sa ľahšie strácajú. Strecha sa dá dokonca otvoriť. Spolu sa dovnútra na modlitbu zmestí viac než 100 000 veriacich. Schodmi sa schádza do miestnosti, kde sa ľudia pred modlitbou umývajú a nakoniec do kúpeľov. Je tu strašne dusno. Len samotná voda má 33°C. Prehliadka sa po 45 minútach končí. Chvíľu ešte posedávam v príjemnom prostredí mešity a odchádzame. Opäť o čosi severnejšie, do hlavného mesta Rabat...