Počas našej cesty naprieč Maltou sme si vybrali niekoľko bodov, ktoré chceme určite vidieť. Pri mojej prvej návšteve ostrova som nemal čas zastaviť sa v mestečku s krkolomným menom Marsaxlokk, no teraz patrí medzi priority. Hovorí sa totiž o ňom, že je najmalebnejším spomedzi všetkých maltských miest a to si už človek po druhý krát nenechá ujsť. Autobus nás vyhodí na okraji starého mesta tam, kde sa začínajú k prístavu rozbiehať starobylo vyzerajúce uličky. Fasády domov zdobia farebné okenice, drevené trámy, ozdobené dvere a sem tam sa dokonca objaví na ulici aj tradičná, červená telefónna búdka, aké sú roztrúsené po Veľkej Británii. Angličania žili aj na Malte a tak je tu badať časť ich kultúry a dodnes tu takmer každý obyvateľ ovláda bez problémov angličtinu. Priestor dotvára vysoká fasáda Farského kostola z konca 19.storočia. Po tom ako sa na pobreží mesta usadili rybári, prišiel za nimi aj kostol, aby ho mali na blízku a zostal tu dodnes. Jeho mohutné dvere sú zatvorené a tak pred nami ukryje svoje poklady.
Dovolenka na Malte
Širokú ponuku last minute zájazdov na Maltu nájdete na Dovolenka.sme.sk
Na konci neveľkého, prázdneho námestia sa otvorí prvý pohľad na zátoku posiatu malými, drevenými lodičkami. Stačí tento jeden jediný pohľad a každému je jasné, že Marsaxlokk bude jeho najobľúbenejšie miesto. Niekoľko starších rybárov stojí pri svojej drevenej lodi a rozmotáva nekonečné siete, ktoré ráno ponárali do slanej vody, aby priniesli úlovok. Mačky sa túlajú naokolo dúfajúc, že sa im niečo ujde a sem tam sa ozve ich mňaučanie či volanie o pozornosť. Niektorí rybári sú ešte stále vo svojich lodiach, upratujú, zametajú alebo len pohodlne ležia a nechávajú sa hojdať neveľkými vlnami. Tradícia rybárov a lodí je tu zakorenená veľmi hlboko. Toto miesto už poznali dokonca aj starovekí Feničania, ktorých sem dostali prúdy a vlny Stredozemného mora. Príroda obdarovala mesto skutočne nádherným prírodným prístavom. Celú zátoku dnes obaľuje vydláždená promenáda posiata obchodíkmi a stánkami. Marsaxlokk je miesto s vyhláseným rybím trhom, ktorý sa tu koná najmä počas nedele. Ak sem človek zavíta v iný deň, tiež nemusí byť smutný, pretože tu menšie trhy nájde každý deň. Predávajú tu niekoľko tradičných suvenírov, drevené výrobky, krásne výšivky, no nesmú tu chýbať ani miestne, chutné likéry. Okrem bežných tu zaujme najmä likér z opuncií, ktorý má jemnú, sladkastú chuť a fantastickú vôňu.
Páči sa mi ospalá atmosféra tohto miesta. Nežije tu ani štyri tisíc ľudí a tak sa tu vznáša milý pokoj. Možno to je začiatkom apríla, ale nie sú tu žiadne davy turistov, nič čo by rušilo miestnych, nič čo by ubíjalo dušu prístavu a zátoky. Aj keď sa človek stratí z dohľadu rybárov cítiť, že to tu žije rybami. Na promenáde totiž vyrástlo hneď niekoľko reštaurácii, ktoré ponúkajú čerstvé jedlá z tuniaka, mečúňa, sardiniek alebo miestnu špecialitu lampuki u nás niekedy známa aj ako mahi-mahi. Zátoka je plná drevených, farebných lodí zvaných luzzu. Vyznačujú sa tým, že ich telo je posiate žiarivými, pestrofarebnými nátermi a na prove lode sú dve veľké oči. Tie majú loďku chrániť pred prípadným nebezpečenstvom na mori. Ich dizajn dokonca môže pochádzať ešte od starovekých Feničanov a prežil až do dnešných dní, takže sa zapísali do maltského kultúrneho dedičstva a domáci sú na tieto plavidlá právom hrdí. Podobné by sme našli aj na neďalekej Sicílii, ale k Malte dnes patria akosi silnejšie. Niektoré zdroje dokonca oko spájajú s Egyptom a nazývajú ho „Hórove oko“, no funkcia chrániť loď je tu podobná. Koniec koncov aj starovekí Gréci sem tam svoju keramiku zdobili očami, aby ich chránili pred zlými pohľadmi či urieknutím. Jednu z lodičiek vybrali na breh a chlapi jej dávajú čerstvý náter. Ostatné odpočívajú na vode.
Palmy zasadené pred domami na promenáde navodzujú severoafrickú atmosféru Maroka či Tuniska, no to je na Malte bežné, pretože sa tu miešalo veľmi veľké množstvo národov. Hovorí sa, že každý národ, ktorý v histórii Stredomoria niečo znamenal nechal svoje stopy na tomto malom, no významnom ostrove. Uličky starého mesta sú prázdne. Siesta tu má stále svoje dôležité slovo a miestami pripomína Marsaxlokk mesto duchov. Natrafíme na niekoľko pekných domov, ale napokon opäť skončíme na promenáde. Sadneme si na vychladené pitie, dáme si niečo pod zub a sledujeme život zátoky. Podmanivé miesto. Nesmierne malebné a fotogenické.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme skvelé jedlo.
foto: Tomáš Kubuš, Marsaxlokk, apríl 2014
