Prešlo viac než 2700 rokov odo dňa, kedy sa grécki kolonisti vydali na strastiplnú plavbu, aby na jej konci založili nové mestá v oblasti, ktorej prischlo neskôr meno Magna Greacia. Pristáli aj tu na brehu Tarentského zálivu, neďaleko ústia rieky Basento a pod ich rukami vyrástlo mesto za ktoré sa antický svet nemusel hanbiť. Po toľkých rokoch sa úplne presne nevie, kto bol mýtickým zakladateľom mesta no skloňuje sa v tomto prípade najmä trójsky hrdina Epeius, ktorý vošiel do histórie tým, že zhotovil trójskeho koňa alebo to mohol byť Daulius, tyran z mesta Crisa neďaleko Délf. Dnes z mesta stojí torzo, no aj vďaka nemu vieme o jeho kráse, umeleckej duši a nádhernej architektúre. Metapontum nepatrí k najnavštevovanejším pamiatkam, pretože v jeho okolí neležia výletné ciele a tak je veľká pravdepodobnosť, že celé miesto budete mať len pre seba. Ruiny mesta sú porozhadzované od seba a tak je najlepšie najprv zastaviť na mieste zvanom Tavole Palatine, kde leží Chrám bohyne Héry postavený niekedy medzi 520 – 510 pr.Kr. Stal sa symbolom celého Metaponta a jeho 15 vysokých dórskych stĺpov vytesaných z vápenca vidno už z diaľky. Neďaleko chrámu rozvoniavajú kvitnúce oleandre a celý areál obkolesujú stromy. Zatúlame sa priamo pod impozantné stĺpy a dokonca sa dá prechádzať aj niekdajším interiérom chrámu, kam mali v staroveku prístup len vyvolení kňazi. Najznámejším obyvateľom Metaponta bol známy Pythagoras, ktorého Pytagorovu vetu sa dodnes naučí každé dieťa na základnej škole. Jeho dom stál niekde tu v blízkosti chrámu, avšak nezostalo po ňom vôbec nič. Kedysi sa tu dokonca schádzali kresťanskí rytieri, ktorí odtiaľto putovali ďalej do Svätej Zeme.
Väčšiu plochu starovekého mesta zaberá niekdajšie Fórum vzdialené pár kilometrov od chrámu. Tu sa odohrával život gréckeho mesta, kam sa zbiehali obchodníci z blízkych dediniek predávať svoje ovocie, zeleninu, olivový olej alebo ryby. V diaľke sa rozprestrie rovina a na nej nahádzaných niekoľko kamenných ruín. To je všetko čo zostalo zo slávneho mesta. Nízke kamenné múriky obrastené trávou, inde len kamene naukladané na seba kam sa chodia vyhrievať jašterice či dokonca sa občas nimi prelezie had. Kedysi tu stáli štyri chrámy, spomedzi ktorých bola hlavná svätyňa zasvätená Apolónovi. Nápisy nájdené v chráme hovoria o tom, že by mohol byť zasvätený Apolónovi Lykaiosovi. S jeho stavbou začali okolo roku 540 pr.Kr. na mieste staršieho chrámu, ktorý sa v odbornej literatúre označuje ako chrám AI. Druhý chrám stojaci v Metaponte sa na základe nálezov opečiatkovaných strešných škridlíc prisudzuje bohyni Hére. Najzaujímavejšou črtou chrámu bola súvislá stena ozdobená monolitickými polostĺpmi, ktoré mali nahradiť vonkajšiu kolonádu po všetkých stranách s výnimkou frontálnej časti, čo malo za následok súkromie a tmavú cellu. Z chrámu C zostali len nepatrné kamenné ruiny a nebyť tabuľky, človek by okolo nich prešiel takmer bez povšimnutia.
Okolo roku 470 pr.Kr. postavili posledný z chrámov, ktorý sa označuje ako chrám D (Tempio D), no kým predošlé postavili v dórskom štýle, na tento použili štýl iónsky. Na rozdiel od predošlých chrámov, iónsky chrám nestojí na základoch staršej svätyne a má len jednu stavebnú fázu. Niekedy v 3.storočí pr.Kr došlo k zničeniu chrámu a kameň z neho sa stal stavebným materiálom pre mnohé iné budovy. Chrám je zaujímavý množstvom svojich jedinečných čŕt. Kombinácia architrávu, modelovaných vlysov, zuborezu, geisonu a simy sa nepodriaďuje iónskemu kanónu, ktorý sa v tom čase uplatňoval v maloázijskej Iónii. Predĺženie pôdorysu a pseudodipterálny efekt vytvorený úzkou cellou sa prvý krát objavuje na iónskej chrámovej architektúre až v helenistickom období, napríklad na známej Apolónovej svätyni v Didyme. Nezvyčajný pôdorys s množstvom stĺpov už však poznáme z archaických dórskych chrámov na Sicílii a v južnej Itálii. Pri ohľade na jeho pôdorys by sme dokonca mohli chrám D zaradiť na samotný koniec vývoja archaických chrámov južnej Itálie, najmä vďaka svojej úzkej celle. Použite iónskeho štýlu pri výstavbe chrámu by sme mohli chápať ako túžbu domorodých architektov experimentovať s použitím živých ornamentov typickým pre juhoitalské chrámy. Najfascinujúcejšími časťami chrámu sú dodnes jeho prekrásne iónske hlavice so zatočenými volutami. Výborne vzdorujú času. Posledným lákadlom Metaponta je malé staroveké divadlo s niekoľkými radmi sedadiel.
foto: Tomáš Kubuš, Metapontum, 28.8.2009
