Do Monaka prichádzame presne o 1100 hod. Prichádzame zhora (z Talianska), pričom je z cesty veľmi pekný pohľad na celý tento miništát. Autobus parkuje v podzemných garážach. Vystupujeme, berieme batoh a hneď padáme do ulíc. Dá sa povedať, že Monako už celkom dobre poznám. Bodaj by nie, keď je toto moja jubilejná piata návšteva. Schody z parkoviska vedú priamo k Musée Oceanografique. Stretáva sa tu veľké množstvo ľudí hovoriacich viacerými jazykmi. Pôvodne sme mysleli, že sa ideme pozrieť dovnútra, ale vlastne ani neviem prečo sme tam nakoniec nešli. Asi nás odradilo to veľké množstvo ľudí. To je teraz jedno, lebo sme si užívali Monako na iných miestach. Cez botanickú záhradu prichádzame ku Katedrále. Stojím pred ňou, a napadlo ma, že som vlastne ešte nikdy nebol vo vnútri. Na zemi je presne vyznačená trasa prehliadky okolo celého vnútra. V podlahe je viacero hrobov monackých kniežat či panovníkov. Najnavštevovanejším je jednoznačne hrob Grace Kelly, manželky Rainiera III. Práve jemu patrí najnovší hrob v katedrále. Na oboch leží niekoľko čerstvých kvetov. Hlavná loď je ozdobená peknou mozaikou. Nad katedrálou sa rozprestiera krásna obloha. Je neskutočne modrá a pláva v nej veľa malých oblakov. S hlavou vztýčenou k oblohe prechádzam až k zadnej časti katedrály.
Staré opevnenie v parku susediacom s Oceánografickým múzeom
Monacká Katedrála
Hrob panovníka Rainiera III. vo vnútri Katedrály
Uličky plné suvenírov a malých reštaurácii vedú k hlavnému námestiu na ktorom stojí Palais Princier. Robíme pár fotiek a na vyhliadke oddychujeme na lavičke v tieni stromu. Z námestia sa začína ozývať hluk a zvuky bubnov. Aha, už to začalo. Zase sme prepásli začiatok známej ceremónie výmeny stráži. Na túto udalosť sa sem zliezla kopa turistov cez ktorých na výmenu skoro ani nieje vidno. Predieram sa bližšie, ale aj tak to nestojí za to a radšej ideme zase ďalej. Aj okrem tohto je tu ešte dosť na pozeranie. Dlhými širokými schodmi zliezame z hora až do Monte-Carla. Cestou prechádzame cez farebný ovocný a zeleninový trh. Zaujal ma veľký výber rôzneho tropického ovocia, len škoda že tie ceny sú tak premrštené. Príjemnou ulicou lemovanou obchodíkmi prichádzame pri more, do prístavnej časti s názvom La Condamine. Našiel som tu aj obchod s mincami. To je niečo pre mňa. Cez výklad pozerám na vystavené mince pričom môj pohľad sa sústreďuje na monacké euromince. Všetko by bolo fajn, keby sada monackých euromincí nestála „len“ 235 €. Chcel som zobrať dve, ale nemali mi vydať z tisícky :D. Neuveriteľná smola! Prístav je ako vždy plný luxusných jácht. Na promenáde je viacero zaujímavých atrakcií. V týchto teplých dňoch je veľkým lákadlom bazén priamo v prístave. Len tak pozerám aké je do bazénu vstupné a musím povedať, že cena ma prekvapila. Celodenný lístok stojí 4,50 € a poobede už len 2,50 €. To je na Monako nejako podozrivo málo.
Kniežací palác (Palais Princier)
Pohľad z námestia smerom k prístavu
Jeden z typických pohľadov na Monako so svojim prístavom
Ulička vedúca priamo do prístavu
V prístave
Šliapeme trochu do kopca smerom ku slávnemu Kasínu. Každým krokom, ktorý nás vezie vyššie a vyššie sa nám za chrbtom otvára krajší a krajší výhľad na prístav a na Monaco stojace na kopci. Pred kasínom stojí známy hotel Paris. Táto budova sa mi v Monaku vždy veľmi páčila. V blízkej botanickej záhrade sa každú chvíľu vynára z poza kvetín nový pohľad na Kasíno. Je to zaujímavé. Človek si týmto spôsobom môže vybrať či chce mať v popredí kaktus, palmu alebo nejaké farebné kvetiny. V záhrade stojí aj niekoľko sôch, no najznámejšou je určite Adam a Eva. Pod nejakým neznámym stromom si v tieni dávame keksíky a osvieženie v podobe tekutín. Obchádzame Kasíno aby sme sa dostali až k jeho hlavnému vchodu. Parkovisko pred vchodom vyzerá ako najnovší autosalón plný drahých áut. Mne sa viac ako autá páči park s viacerými fontánami. Na konci parku pár metrov od fontány sa nám ušla lavička a tak len sledujem život v tejto rušnej časti. Okolo ďalších výstavných modelov parkujúcich pred hotelom Paris sa vraciame do prístavu. Neďaleko kostola sme našli sochu starého pretekára Williamsa. Pri promenáde stojí Motoklub, ktorý ma vo výklade vystavených niekoľko starých trofejí za víťazstva a staršie modely Ferrari a Renaultu. Práve v týchto miestach štartuje Grand Prix Monaka, jeden z najznámejších a najprestížnejších okruhov v seriáli F1.
Ďalší pohľad na prístav
Kasíno Monte-Carlo
Zaujímavá budova hotelu Paris
Pohľad z botanickej záhrady na slávne kasíno
Socha Adama a Evy v botanickej záhrade
Vstup do kasína
Kasíno Monte-Carlo
Jedna z fontán v parku pred kasínom
...a posledný pohľad na kasíno
Kostol stojaci neďaleko prístavu
Známymi ulicami sa vraciame na námestie kde stál trh. Už po ňom nieje ani stopy, ale čo je zaujímavejšie nie sú tu ani žiadne smeti alebo bordel z trhu. Výťahom v skale sa vezieme do nákupného centra. Motáme sa podzemím až k McDonald´s. Alino stále básni o hamburgery a hlavne je tu telka, čo znamená, že môže pozerať kvalifikáciu. Miestnosť je príjemne klimatizovaná, tak si dávame obed, ale čo to vlastne je. Po tréningu nás čaká štvrť Fontvieille. Aj v nej je prístav, síce o čosi menší ako v Monte-Carlo, no jachty stoja zato. Turistov je v tejto štvrti málo alebo sa dá skôr povedať, že žiadny. Medzi domami stojí kostol so strechou ozdobenou viacerými farebnými kachličkami. Kúsok od neho je malá botanická záhrada. Začína sa meniť aj obloha. Kým ráno bola nádherne azúrovo modrá, teraz je stále viac a viac šedá, plná škaredých sivých oblakov a začína fúkať vietor. Pri štadióne AS Monaco dopadajú na dlažbu prvé dažďové kvapky. Po pár kvapkách si to počasie rozmyslelo a prestáva zmývať prach z chodníkov. Do Careffouru ideme kúpiť nejaké drobnosti na večeru. Vonku pri fontáne rozbaľujeme malú krabičku s čerstvými ananásovými kúskami. Už sme si pozreli všetko čo sme chceli aj čo sme nechceli. Pomalým krokom sa vraciame hore do Monaka pri Palais Princier. Zbytok času trávime posedávaním v botanickej záhrade pod Katedrálou s výhľadom na Fontvieille. Na parkovisku už stojí otvorený autobus. Nechávame v ňom pár vecí a ideme sa ešte pozrieť na opačnú stranu Monaka s prístavom. Po niekoľkých hodinách odchádzame.
foto: Tomáš Kubuš, Monako, 5.8.2006
