Prebudenie o pol piatej je hrozné. Načo klamať, keď to tak naozaj je? Zbalení sme, do batoha nahádžeme posledné veci a desať minút po tom ako ticho preťal zvuk budíka už kráčame ospalými, rannými ulicami. Cestou míňame sv.Sofiu, Zlatú bránu, divadlo a niekoľko ďalších zaujímavostí s ktorými sa pohľadom lúčime. Pred železničnou stanicou už čakajú maršrutky vedúce na kyjevské letisko Borispol. Za osobu pýtajú 30 hrivien, čo je celkom schopná cena. Stačí len pár minút, kým sa maršrutka naplní a tak sa dostaneme na letisko ešte aj s predstihom. Naše lietadlo do Moskvy odlieta 8:30. Let bol celkom fajn, presne tak ako si ho predstavujem. Zaspávam ešte dole pri rolovaní na dráhu a budím sa až niekde vo vzduchu. Pozriem sa z okna, zjem malú žemľu, vypijem ešte menší džús a opäť zaspím. Definitívne sa budím až pri pristávacom manévri.
Po hodinke a pol letu sme sa ocitli na moskovskom letisku Šeremeťovo. Rýchlo si meníme zopár rubľov, aby sme mali na spoje a hneď ako opustíme terminál letiska, natrafíme vonku pred ním autobus č.851, ktorý má konečnú pri zastávke metra Rečnoi Vakzal. Autobus sa prediera šedivými, panelákovými predmestiami a trvá takmer 45 minút, kým prídeme k stanici metra. Máme šťastie, že nás do svojich útrob nepohltila povestná moskovská zápcha, pretože to by sme išli dvoj alebo aj troj násobne dlhšie. Moskva je neuveriteľne veľká. Pred zastávkou metra panuje ruch, ľudia sa zbiehajú zo všetkých strán a postupne miznú pod zemou. Odtiaľto stačí už len 15-20 minút a ocitneme sa na námestí s fontánou pred slávnym divadlom Boľšoj Teatr. Vonku je celkom pekne, svietiace slnko občas zastrú oblaky, obloha by síce mohla primiešať viacej modrej, ale aj tak je to pre mňa novinka. Pekné počasie som v Moskve ešte nemal a pred rokom a pol som tu v novembri mrzol pri mínusovej teplote. Kto by to bol povedal, že už tretí rok po sebe som sa ocitol v Rusku? Predtým by ma to nikdy nebolo napadlo, ale svojim spôsobom sa sem veľmi rád vraciam.
Dnes máme na Moskvu celý deň, pretože v noci odlietame do Baku. Pár hodín sa dá krásne využiť a tak si chceme pozrieť najznámejšie miesta v centre. Pred predajňou lístkov do slávneho Kremľu sa vytvorila neodmysliteľná ruská fronta. Pri okienku panuje chaos, babka nemá z čoho vydávať a tak to využijem, ukážem jej moju študentskú kartu, podám presnú sumu a je to. Je fajn na jednom vstupe ušetriť 250 rubľov. Za honosnou bránou sa rozkladá ruská pýcha známa po celom svete. Skupinky zaplnili nádvorie a počúvajú výklad svojich sprievodcov. My sa tu len tak túlame a snažíme sa vnímať všetku krásu ktorá naokolo vyrástla a premenila sa do veží starých kostolov. Ocitneme sa v Uspenskom chráme, kde nás obklopia nádherné fresky a duch histórie, ktorá sa vinula pomedzi chrámové stĺpy. Chrám tu predsa stojí už od druhej polovice 15.storočia a dodnes sa o ňom hovorí ako o najstaršom kúsku mozaiky z celého Kremľa. Dnu pod zlatými kupolami ozdobenými krížmi korunovali v roku 1547 korunovali Ivana IV.Hrozného a započatú tradíciu korunovácie neskôr zakúsili aj ďalší dvadsiati ruskí panovníci. Tým posledným bol cár Mikuláš II.. S jeho neslávnou smrťou dobilo srdce cárskeho impéria a nad krajinou zavládla červená hviezda. Nazrieme aj dnu do chrámu Archanjela Michaela a chrámu Zvestovania Panny Márie. Kremeľ je prešpikovaný nádhernými stavbami. Trávime tu pomerne veľa času, pretože by bola neskutočná škoda len tak ho preletieť. Za rohom zastavíme pri obrovskom dele Cár Puška a samozrejme neujde pozornosti ani mohutný 6 metrový zvon vážiaci cez 200 ton. Nikdy nedostal šancu, aby Moskvu uchvátil jeho hlas, pretože krátko po jeho dokončení došlo k nehode, pri ktorej sa z neho odtrhol 11 tonový kúsok. Stal sa tak možno ešte slávnejším.
Jedna z veží Kremľa - Troickaja bašnja
Prvé kroky Kremľom
Zvonica Ivana Veľkého
Nádherné vežičky Teremského paláca
Chrám Nanebovzatia Panny Márie
Vstupný portál chrámu Nanebovzatia zdobia fresky
Zvonica Ivana Veľkého
Chrám Nanebovzatia Panny Márie
Kremeľské námestie obkolesené nádhernými stavbami
Chrám Zvestovania Panny Márie
Vysoká zvonica Ivana Veľkého
Kremeľský palác
Borovitská veža
Obrovské delo Cár Puška
Až keď si vychutnáme Kremeľ, vykročíme smerom na Červené námestie. Park pod kremeľskými múrmi sa zaplnil ľuďmi. Je sobota a tak je mesto plnšie, než inokedy. Nezatúlali sa sem len turisti, ale aj kopa miestnych sa prechádza a vychutnáva si teplý, júlový deň. Vojaci bez pohnutia držia stráž pri hrobe a takmer každý kto ide okolo nich, si spraví fotografiu. Sadneme si do parku, kúpime pohár coly a sledujeme tmavočervenú fasádu Múzea za ktorým sa rozkladá Červené námestie. Pred budovou múzea samozrejme nesmie chýbať Lenin prechádzajúci sa s červenou vlajkou ZSSR. Stalin si našiel svoje miesto v tieni a vedľa neho sa prechádza cársky panovnícky pár v honosných šatách. Stačí zaplatiť a človek sa s nimi môže odfotiť. Pred samotným vstupom na Červené námestie sa ľudia obrátia k múzeu chrbtom, postavia sa na plaketu, ktorá leží na mieste stredu mesta a hodia cez plece mincu pre šťastie. Dopadne na zem a o niekoľko sekúnd sa objaví bábuška, ktorá sa pre ňu zohne a ukryje do vrecka.
Veža Arsenalnaja na rohu Kremľa
Čestná stráž
Zaujímavá budova historického múzea
Brána Vzkriesenia ktorou sa vstupuje na Červené námestie
Brána Vzkriesenia
Stred mesta a rituál so "šťastnou mincou"
Kazanský chrám na rohu Červeného námestia
Prejdeme oblúkom a na konci námestia sa začnú vynárať cibuľovité kupoly chrámu Vasilija Blaženého. Nádherná kulisa hneď v prvých krokoch námestím si musí získať každého. Stretli sa tu jazyky celého sveta, ľudia, tváre a celé Červené námestie pripomína živý organizmus. Mauzóleum „večne živého“ Lenina zíva prázdnotou, pretože je dnes zatvorené. Vôbec to nevadí, pretože aj keby ho otvorili, nemali sme chuť sa na neho dívať. Chrám Vasilija Blaženého je obrovský magnet. Každého pritiahne s tým, že zvyšok námestia si pozrie neskôr. Svätostánok sa stal synonymom pre Rusko či pre Moskvu a dnes je jej neoddeliteľnou ikonou. Ako vôbec mohli v nedávnej minulosti rozmýšľať, že by sa ho zbavili? Jeho srdce tu tlčie už cez 450 rokov, pretože pokyn na jeho výstavbu vydal Ivan Hrozný v roku 1555. Za jeho život ho veľa krát prestavali, no dnešná podoba chrámu je ako vystrihnutá z rozprávky. Na Červenom námestí do seba všetko tak krásne zapadá. Či už to je Múzeum, GUM, hradby a vežičky Kremľa alebo ľudia, ktorí ho križujú. Sedím na námestí, kúsok od Vasilija Blaženého a sledujem ako tu plynie život. Námestím kráča niekoľko svadobčanov okolo nalíčenej nevesty. Za nimi pobehujú mladé dievčatá v kratučkých minisukniach a nasledujú ďalší svadobčania s fľaškami šampanského. Nasleduje výbuch, pár hltov šumivého moku sa roztečie po námestí a ostatné skončí v pripravených pohároch, aby si všetci mohli pripiť. Jedno z dievčat má tak vysoké opätky, že si každým krokom koleduje o vyvrtnutý členok. Najexotickejšie zo všetkých pôsobí indická rodinka fotiaca sa pred chrámom. Svadieb je tu veľa, čo dokazuje niekoľko svadobných limuzín odparkovaných za námestím. Dnes tu letí limuzína hummer, klasika ide bokom. V Moskve, ale aj Petrohrade či Kyjeve milujú takúto okázalosť.
GUM
Budova historického múzea
Na Červenom námestí
Ikona Moskvy
Jedna z viacerých svadieb
Červené námestie
Chrám Vasilija Blaženého
Svadobčania
Vasilij Blažený
Červené námestie
Červené námestie
Limuzína svadobčanov
Červené námestie
Z mosta ponad rieku Moskva sledujeme obrysy Kremľa, ale aj Vasilija Blaženého. Na rieke je pomerne slušná premávka a turistické lode jazdia takmer bez prestávky. Čas ešte máme, tak sa môžeme prejsť nábrežím Moskvy až k obrovskému chrámu Krista Spasiteľa. Jeho monumentalita na malú chvíľku dokonca zatieni aj Kremeľ rozťahaný nábrežím. Most, ktorý vedie k chrámu je pekným miestom odkiaľ človek získa panoramatický pohľad na Kremeľ. Na druhej strane sa dvíha obrovitánska 98 metrov vysoká socha Petra Veľkého. Postavili ju ako pripomienku 300.výročia ruského námorníctva a svojou výškou sa prebojovala do desiatky najvyšších sôch sveta. Vstúpime do obrovského chrámu Krista Spasiteľa a naokolo sa objavia ikony, fresky, horiace sviečky a ticho. Chrám, ktorým kráčame je najväčším ortodoxným svätostánkom celého sveta a keď človek vidí ten neskutočne veľký priestor, nemá problém uveriť. Ak by Moskva nemala Vasilija Blaženého, Kristus Spasiteľ by sa stal ikonou mesta.
Slávne kremeľské hradby
Kremeľ
Kremeľ
Chrám Krista Spasiteľa na brehu rieky Moskva
K chrámu vedie most ponad rieku
Chrám Krista Spasiteľa
Monumentálna socha Petra Veľkého
Kremeľ
Len tak sa zastaviť a pokochať sa pohľadom
Vrátime sa na Červené námestie, aby sme sa ním pred odchodom posledný krát prešli a následne sa stratíme v moskovskom metre. Je známe tým, že vyniká svojou krásou a často sa o ňom hovorí ako o najkrajšom metre sveta. Pomaličky nadišiel náš čas a musíme sa vrátiť na Rečnoi Vakzal. Vyjdeme z metra, spočítame posledné ruble a vďaka študentským zľavám ich máme toľko, že nám z toho vyjde aj neskorý obed či skorá večera. Zahliadol som malé bistro Теремок, ktoré som si obľúbil už v Petrohrade, takže o výbere miesta sa rozhodlo v tej sekunde. Robia fantastické bliny a tie budú skvelou bodkou za Moskvou. Škoda, že k nám táto ruská sieť nedorazila.
Maršrutka číslo 48 nás za 60 rubľov vedie na letisko k nášmu terminálu D. Asi polhodinu stojíme vo fronte na výstupné pečiatky a keď sa konečne dostaneme na radu, príde policajt a nesie dvoch chalanov z Azerbajdžanu v putách a dá ich pred nás. Myslím, že sme práve spoznali našich dvoch spolucestujúcich. Po nich doniesli osem drobných Aziatiek. Každá má v ruke len igelitku s niekoľkými vecami a policajtka drží ich pasy. Zaujímavý odchod z Ruska.
foto: Tomáš Kubuš, Moskva, 3.7.2010
