Krátko po príchode som si všimol budovu rybieho trhu ležiacu naproti malému hotelu, kde bývam. Poobede po ňom ostane len silná aróma, ale ráno je plný života. Kto si chce vychutnať atmosféru ománskeho rybieho trhu, musí si privstať. Najrušnejšie tu býva okolo šiestej, siedmej hodiny ráno, kedy sú už úlovky vyložené pod strechou tržnice a môže sa začať ďalší deň. Už z diaľky sa ulicami rozlieva typická vôňa rýb. Pred vstupom stojí ešte zopár mäsiarstiev, ale ich vnútro zíva prázdnotou. Na pobreží pomáha niekoľko chlapov vytiahnuť na breh veľký drevený čln. Chvíľu im to trvá, ale určite to už robili nespočetne veľa krát. Po rannom rybolove odpočíva veľa ľudí pod provizórnymi prístreškami priamo v prístave. Mutrah sa teší dlhej rybárskej tradícii a na mieste akým je tento trh je to cítiť. Atmosféra diania ma vtiahla do stredu divadla. Množstvo rozmanitých rýb leží na pultoch či na zemi naukladaných na bielych kachličkách. Nad kôpkou rýb stojí starý rybár a hrubým prenikavým hlasom ponúka svoj úlovok. Drsné tváre popísané hlbokými vráskami dávajú tušiť, že to nie je ľahký život. Miestnosťou sa ozýva hluk, predavačovu cenu prebíja zákazníkova a už aj si domov odnáša igelitku plnú rýb. Na stole ležia ostré žraločie plutvy, ktoré si určite žiaden plavec neželá vidieť plávať okolo seba. Dokonca predávajú aj malé žraloky ráno vytiahnuté z okolitých vôd. V rohu ležia obrovské tuniaky sfarbené do žltej farby a vedľa pre zmenu niekoľkometrové mečiare s dlhými nabrúsenými mečmi. Malí chlapci predávajú kraby, krevety, homáre a mušle. Za múrom stoja muži, ktorých ruky sa ani na chvíľku nezastavia. Sem si zákazníci prinesú ryby a oni im ich na počkanie očistia. Klimatizácia tu nefunguje a do toho všadeprítomná páľava robí z tohto miesta smradľavú nočnú moru. Našťastie sa zápach nesie len touto časťou a inde opäť cítiť slanú chuť mora.
Ranný úlovok treba vybrať z lodí
Rybí trh v Mutrahu patrí k najkrajším ománskym divadlám
Dostať tu ryby malé, aj tie obrovské
Treba si dôkladne vybrať
Pri rybách sa odohrávajú vždy dlhé rozhovory
Čerstvé krevety
Starý rybár predáva svoj úlovok
Rýb je tu toľko, až je probém si vybrať
Ráno býva trh vždy plný rýb
Ženy na nákupe
Medzi úlovkom sa objaví aj raja
Každý sa ráno snaží predať čo najviac rýb
Rybu do ruky a poď ho domov Plný dojmov z nevšedného prejdem narýchlo bazár, ktorý už začínam poznať naspamäť, aby som preskúmal čo je za ním. Stojí tu mešita s kupolou, ktorá má na vrchole malý polmesiac a pod ňou sa dá v stánkoch kúpiť kadidlo, teda v prípade, že človek nájde predavača. Tí sa väčšinou utiahnú do tieňa, kde popíjajú presladený čaj s mliekom a máločo ich dokáže vyrušiť z ich rutiny. Ako kráčam odľahlými uličkami, cítim na sebe desiatky očí. Z vysokej veže na konci ulice sa napokon vykľula farebná hinduistická svätyňa. Prvý krát stojím pred takouto stavbou, no nenapadlo ma, že to bude práve v Ománe. Niet sa však čomu diviť, keďže 15 percent populácie pochádza priamo z Indie.
Momentka z bazáru
Na prechádzke
Jedna z brán do starého bazáru v Mutrahu
Tovar treba uličkami ručne rozviezť
Ulička ománskeho Mutrahu
Veža hinduistickej svätyne
Detail svätyne
Promenáda začína pri rybacej tržnici a vlní sa pobrežím ako obrovský had. Z jednej strany sú typické staré budovy s vyrezávanými balkónmi a okenicami, veľká mešita s kupolou a minaretom potiahnutým modrými kachličkami a za nimi rastú do výšky kopce miestami ozdobené malými strážnymi vežami. Stranu druhú pokrýva krásny záliv s priezračne čistou vodou. Na jej vlnkách sa pohupujú člny a dve veľké drevené „pirátske“ lode. Z promenády sledujem so skupinkou Pakistancov pobrežie. Po skalách lozia veľké kraby sfarbené do červena a vo vode plávajú tropické ryby. Vyzerá to akoby som stál len kúsok od pestrofarebného akvária. Chvíľu kecáme a prezradia mi, že prišli z pakistanského Káračí za lepšou prácou. Ako mnoho iných, aj oni ju tu našli a teraz zarábajú peniaze, ktoré posielajú svojim rodinám domov. V noci sa svetlá krásne zrkadlia na morskej hladine. To už sa hore dole premávajú arabské dievčatá zahalené do čiernej farby, v rukách maličké tašky z neďalekého zlatníctva a nenápadne pokukujú po mladíkoch sediacich v altánkoch. Robia tu neskutočné ovocné džúsy. Sedím pod slnečníkom s výhľadom na záliv a pomaličky si vychutnávam citrónový džús s kúskami drvenej mäty. Je tu taká neskutočná pohoda, že tu sedím poriadne dlho, píšem si denník, čítam až dostanem chuť na ďalší džús z granátových jabĺk. Nikto zo mňa nedostane, ktorý je lepší, pretože sa to určiť jednoducho nedá. Aký by to bol však večer bez ománskeho čaju s mliekom? Zdravím sa s chalanmi z egyptskej Alexandrie, ktorí balia svoj stánok s rybami. Sadnem si do malého podniku pri mori a nový kamarát z Indie ma už z diaľky víta a vyberá mi von „moju“ stoličku. Dnes dostal čerstvé kokosové orechy. Šikovne vezme do ruky mačetu, odsekne vrchol orecha a podáva mi ho do rúk. V takejto pohodičke tu sedíme ešte dlho do noci. V Ománe akoby človek cestoval po celom svete, pričom sa prejde len jednou ulicou.
Zátoka v Mutrahu je ozdobená drsnými horami a loďkami
Panorámu Mutrahu dotvára vysoký minaret
Malá pevnosť nesmie chýbať ani v Mutrahu
Delfíny na promenáde
Chalani z Káráčí odpočívajú na promenáde
Tradičná ománska architektúra
Podvečerné posedenie pri bazáre
Po niekoľkých dňoch opustím štvrť Mutrah, ktorá mi prirástla k srdcu a presúvam sa do niekoľko kilometrov vzdialenej štvrti plnej bohato vyzerajúcich domov. Beriem si taxík k hoteli Ramada Qurum Beach, ale taxikár až za pochodu zistil, že on vlastne nevie kde ho hľadať. Dlho sa túlame rôznymi štvrťami až sa blížime na koniec Ruwi, kde prechádza do Al-Khuwir. Domy tu sú luxusnejšie, natreté snehobielou farbou, ozdobené perfektne upravenou záhradkou a nádhernými kvetmi. Nechám sa vyhodiť niekde pri mori bez toho, aby som presne vedel kde som. Niečo síce tuším, ale veď nejako bolo, nejako bude. Jedného z mála ľudí, ktorí je na poludnie vonku sa pýtam na smer a hovorí, že musím ísť 2 kilometre rovno. Netreba zabudnúť, že už neraz ma domáci prekvapili svojim odhadom a z dvoch kilometrov sa bez mihnutia oka môže stať ich trojnásobok. Nemám nič lepšie na práci a tak som si povedal, že si to poctivo odšliapem s batohom na chrbte, Veď koniec koncov aj toto patrí k cestovaniu. More vytvorilo v okolí krásne zátoky, ktoré obsadili vodné vtáky. Volavky tu postávajú v plytkej vode a naokolo lietajú ďalšie menšie i väčšie vtáky. Akoby som bol niekde v zoologickej záhrade, len s tým rozdielom, že tu nikde nie je plot ani nič podobné. Len ja, oni a niekoľko metrov krajiny medzi nami. Brehy lagún pokrývajú husté lesy len som si neni na sto percent istý či sú to mangrovníky. Šliapem takmer hodinu, no stále nič. Míňam stromy, prázdne pláže a mojim jediným spoločníkom sú slnečné lúče. Konečne sa mi podaril nájsť hotel kam mám prísť. Nakoniec to neboli dva kilometre, ale minimálne šesť či sedem. Hádžem veci na izbu a idem von. Aspoň nachvíľku si sadnúť pri vychladenej kole a oddýchnuť si. Rozmýšľam či skočiť na klzisko a dať si pár koliečok na lade, alebo dať prednosť exotickej pláži s teplým Arabským morom. Nakoniec som si povedal, že sa pokorčuľujem v Dubaji a teraz sa okúpem. K pláži kráčam vyschnutým korytom rieky, ktoré sa počas zimného obdobia dažďov zaplní vodou. Pláž je nádherná, divoká, neskrotená a piesok dostáva nádych bielej farby. Pár metrov od vody stojí niekoľko desiatok paliem, pripomínajúcich oázu. Pod stromami sa v tieni ukrýva niekoľko ľudí a kam oko dovidí, dali by sa kúpajúce postavy spočítať na prstoch jednej ruky. Ponáram sa do vĺn Arabského mora a voda je neuveriteľne teplá a príjemná. Chvíľu si zaplávam, ale stále sa mi v mysli vynárajú obrázky žraločích plutiev na rannom trhu v Mutrahu. Jáj, ale je tu dobre.
Luxusnejšie ománske štvrte
Nádherná, opustená a divoká pláž
Jedna z mnohých muskatských pláži
Za tých pár dní som ešte nenavštívil mešitu sultána Qaboosa alebo Veľkú mešitu ako ju zvyknú prezývať domáci. Neleží ani v starom Muskate, ani v Mutrahu, ale na výpadovke na letisko pár kilometrov od centra hlavného mesta. Aj preto som si ju nechával na neskôr. Z okna taxíka či mikrobusu som ju už videl nespočetne veľa krát, vždy keď som z Muskatu odchádzal a následne sa do neho vracal. Stavba je majestátna už z diaľky. Zlatá kupola pohlcuje slnečné lúče a zo všetkých strán ju stráži päť vysokých minaretov. Štyri z nich zapichli architekti do rohov a piaty, najväčší má špičku vo výške úctyhodných 90 metrov. Vstup do mešity sprevádza tabuľa ako sa v nej majú návštevníci správať. Na svojom mieste nestojí dlho pretože len v roku 1993 sultán Qaboos rozhodol o jej stavbe a jej slávnostné otvorenie naplánovali na rok 2001. Za nenápadným vstupom sa odrazu odkryje nádherná architektúra. Dláždené nádvorie z vylešteného mramoru sa leskne ako zrkadlo. Celá mešita je podobne ako domčeky v starom Muskate či naškrobené dišdaše ománskych mužov ladená do snehobielej farby. Ženská musalla, teda modlitebná miestnosť je pomerne strohá. V miestnosti potiahnutej kobercami sa môže naraz stretnúť až 750 žien. Na stenách visia dve obrazovky, ktorými sa vysiela v čase hlavnej modlitby obraz miestneho imáma. Ten sedí pochopiteľne v mužskej časti a tak ho ženy vidia len cez televízne obrazovky. Z námestia, ktoré pretína zavlažovací kanál, jazierko a kopa stromov sa ide dolu schodmi do obrovskej miestnosti určenej mužom. Zem pokrýva druhý najväčší koberec sveta, ktorí ručne tkalo 600 žien takmer 4 roky. Pochádza z Iránu odkiaľ si ho sultánova rodina objednala a jeho 1 700 000 uzlov váži okolo 21 ton. Je ťažké si to vôbec predstaviť. Niekoľko metrov nad ním stojí obrovský, prepracovaný luster z krištáľu. Mešita mi pripadá akoby bola zložená z niekoľkých častí. Mihráb smerujúci na Mekku pôsobí ako vystrihnutý z Perzie a oblúky striedajúce sa po stranách mešity zase navodzujú atmosféru Umajjovskej mešity v Damašku či španielskej Cordoby. Kráčam mäkkým kobercom a neviem kam sa skôr pozrieť. Rád by som sa tu ocitol v piatok počas veľkej modlitby, pretože by to musel byť určite neopakovateľný zážitok. Opúšťam svet najväčšej ománskej mešity a je na čase pohnúť sa z Muskatu zase ďalej.
Vo vnútri mešity sultána Qaboosa
Nádvorie sa leskne ako zrkadlo
Jeden z piatich minaretov mešity
Mihráb s obrovským lustrom
Hlavná miestnosť obrovskej mešity, kde je položený 2.najväčší koberec sveta
Nádherná, avšak moderná výzdoba najväčšej ománskej mešity
Zlatá kupola na nádvorí mešity
Celá mešita má snehobiely nádych
foto: Tomáš Kubuš, Muskat, 24-30.9.2009
